Hore

3200 míľ Aljaškou - časť 1.

Aljaška. Týchto 7 písmen bolo pre mňa odjakživa stelesnením krásnej divočiny, len minimálne poznačenej ľudskou činnosťou. Zasnežené hory, mohutné ľadovce, nespočetné jazerá, dravé rieky, tvrdá klíma, husté lesy, divá zver - toto všetko je Aljaška. Akákoľvek zmienka o nej vo mne vzbudzuje vzrušenie a každý jeden program, týkajúci sa Aljašky ma spoľahlivo priklincuje pred telku - od dokumentov na National Geographic, cez hrátky so zimou v Mythbusters až po Števa Segala a jeho Aljašku v plameňoch. Takže keď ma oslovili kamaráti z Hiking.sk s ponukou vybrať sa tam na celý mesiac, neváhal som ani sekundu.

Zrušenie vízovej povinnosti síce urobilo Ameriku konečne prístupnejšou, ale cestovanie do týchto končín je stále spojené s trochou byrokracie. Takže krátko po kúpe leteniek Viedeň - Frankfurt - Anchorage nasleduje vyplnenie formuláru ESTA, vybavenie poistenia a kopec ďalších drobností. Predvečer odletu sa presúvam ku kamarátom do BA. Noc je veľmi krátka, z Viedne odlietame niečo po siedmej ráno. Odlet z Frankfurtu má meškanie takmer 2 hodiny, pretože Condor organizačne nezvláda vybavenie 270 cestujúcich.

O priamom lete z Európy na Aljašku do bodky platí staré známe „Keď cesta je cieľ". Krátky pohľad na mapu s vyznačenou trasou letu napovedá, prečo je tomu tak. Už po niečo vyše hodine letu obstarožným Boeingom 767 sa pod krídlom objavuje pobrežie Nórska. Letíme ponad krásnu severskú krajinu, plnú fjordov, prístavov, mostov, dediniek a miest. Po polhodinke dávame Nórsku zbohom a rozmanitú pevninu strieda nekonečná modrá Nórskeho mora. Netrvá to ale dlho, keď sa interiér lietadla značne presvetlí - prelietame ponad severné Grónsko! Ako fanúšik letectva som videl stovky „In flight" fotiek Grónska a pri každej z nich som túžil vidieť to na vlastné oči. A teraz je to tu. Krajina je napriek svojej pustosti a nekonečnej belosti veľmi atraktívna a pre našinca exotická, takže je čo fotiť. Rýchly pohľad na GPS-ko prezrádza, že letíme vo vzdialenosti iba 700km od severného pólu. Paráda...


Trasa letu Frankfurt - Anchorage.


Približujeme sa k pobrežiu Nórska.


Grónsko.


Grónsko.

Grónsku pustatinu krátko na to zahaľuje oblačnosť, takže foťák aj oči si môžu oddýchnuť. Tento pokoj však netrvá dlho, krajina pod lietadlom sa opäť mení a pevninu striedajú vody Severného ľadového oceánu a krátko na to osamelé ostrovy Severnej Kanady. Oceán nie je na moje počudovanie kompaktný, ale ľad je popretkávaný prasklinami, cez ktoré je vidieť sýtu tyrkysovú farbu vody. Po ôsmych hodinách letu konečne vidíme pobrežie severnej Aljašky. Nížiny sa po chvíli dvíhajú, mraky ustupujú a nám sa otvára pohľad na zasnežené končiare pohoria Brooks Range. Na jeho južnom úpätí vidíme letisko a maličkú dedinu Arctic Village. Hory po čase prechádzajú do nížin a pod nami sa objavuje vlnovka legendárnej zlatonosnej rieky Yukon. Krátko na to sa terén opäť dvíha a tento raz je to pohorie Alaska Range, ktoré nás núti znovu zapnúť foťáky. No a keď sa za okienkom objavuje Mt. McKinley, najvyššia hora Severnej Ameriky (6.194m), neľutujeme ani jeden cent z tých 15€, ktoré sme si priplatili za rezerváciu konkrétnych sedadiel, samozrejme pri okne. Posledné kilometre 10-hodinového letu z Európy ubiehajú rýchlo a my konečne pristávame v Anchorage, ktoré je s približne 290.000 obyvateľmi najväčším mestom na Aljaške.


Pohorie Brooks Range, Aljaška.


Rieka Yukon (Yukon Flats National Wildlife Refuge).


Alaska Range, v strede Mt. McKinley, vľavo Mt. Foraker, vpravo Eldrigde Glacier.


Pristávanie v Anchorage ponad blatistý záliv Cook Inlet.


Útulný medzinárodný terminál letiska v Anchorage.

Po najnutnejšom informovaní o šťastnom pristáti sa presúvame na hostel, ktorého izby pripomínajú skôr slušnú basu než bežný hostel. Nijak extra nám to ale nevadí - ostávame tu len krátko. V ten deň ešte stíhame večeru a krátku prechádzku po meste a unavení z 28-hodinového presúvania a cestovania padáme do postelí. Druhý deň si hneď ráno v neďalekom AVIS-e požičiavame auto a dosť neplánovane sa pohýname na juh, bez konkrétneho cieľa. Nakoniec bol z toho vyčerpávajúci deň v Turnagain Arm.

Tento záliv je veľmi fotogenické miesto, o čom svedčia aj nespočetné vyhliadkové body pri ceste. Zo začiatku sa zastavujeme hádam na každom a fotíme všetko, čo sa dá, no po čase už viaceré len prechádzame. Jedným z týchto bodov je aj Beluga Point. Odtiaľto sa dá pozorovať úžasný prírodný fenomén, nazývaný Bore Tide (alebo Tidal Bore). Je to prílivová vlna (nie tsunami!), ktorá je najvýraznejšia počas splnu Mesiaca, alebo keď je mesiac v nove. Táto prílivová vlna ženie masu vody do vnútra zálivu, môže byť vysoká až 3 metre a dosahovať rýchlosť až 24km/h. Na svete je len zopár miest, kde sa dá tento fenomén pozorovať a Turnagain Arm je jedným z najkrajších a najprístupnejších z nich. My sme nemali šťastie túto vlnu vidieť, ale na tomto videu je vidno, ako Bore Tide vyzerá.

V meste Portage odbočujeme doľava a po chvíli si dávame prestávku v podobe asi hodinovej pohodovej prechádzky k jazeru pod ľadovcom Explorer Glacier v údolí Portage Valley. Na tomto mieste nastáva prvý kontakt s miestnou faunou - cestou k autu nám cestu skrížil medveď čierny. Po tomto stretnutí sa k autu ponáhľame o trochu viac a pohýname sa smerom k Portage Lake.


Jedna z mnohých fotozastávok v Turnagain Arm.

Železničný most ponad 20 Mile River. Pravý tyrkys.


Jazero v Portage Valley.


Portage Lake.


Portage Lake.

Ľadovcové jazero Portage Lake zaujme krásnou tyrkysovou farbou vody. Na jeho hladine voľne plávajú ľadové kryhy a voda je veľmi chladná. Celkom nerozumieme, prečo veľké návštevnícke centrum stojí na mieste, odkiaľ nie je samotný ľadovec vôbec vidieť. Neskôr sa ale dozvedáme, že za posledné roky ľadovec veľmi rýchlo ustúpil a teraz je skrytý za jedným z hrebeňov, ktoré sa zvažujú do jazera. Nevadí... Je tu veľmi chladno a my sme dosť podcenili oblečenie (ráno v Anchorage bolo oveľa teplejšie než tu), takže skáčeme do auta a presúvame sa k asi najväčšej atrakcii dnešného dňa - tunelu Anton Anderson Memorial Tunnel. Prejazd je spoplatnený a povolený vždy len v jednom smere. Až keď doň po chvíli vchádzame, dochádza nám, že o tento tunel sa autá delia s vlakmi. Je to vlastne starý železničný tunel z 2. svetovej vojny, ktorý kapacitne nestíhal rastúcej doprave medzi mestami Anchorage a Whittier, a preto bolo rozhodnuté o jeho prestavbe. Od roku 2000 slúži tak vlakovej, ako i automobilovej doprave. Jazda cez tento 4km dlhý tunel je veľkým zážitkom. Viac technických informácii tu.

Prichádzame do mestečka Whittier. Podivné mesto so 182 obyvateľmi je vlastne vojenský prístav z 2. svetovej vojny. Tento prístav si armáda vybrala kvôli tomu, že je veľmi dobre ukrytý v členitých vodách zálivu Prince William Sound, je dostatočne hlboký, nikdy nezamŕza a je obkolesený vysokými horami. Dnešný Whittier slúži najmä ako prístav výletných lodí a obľubujú ho turisti, športoví rybári a poľovníci. Takmer všetci obyvatelia mesta žijú v jednej jedinej budove - Begich Towers. Táto budova sa predtým volala The Hodge Building a slúžila ako ubytovňa vojakov. Neďaleko nej stojí ďalší obrovský komplex -  Buckner Building. Ten rovnako slúžil vojakom, no opustený tu kazí dojem už desiatky rokov. Jeho zbúranie komplikuje množstvo použitého azbestu a otázna statika budovy. V súčasnosti je na predaj. Nekúpite? Begich Towers a Buckner Building boli dlhý čas najväčšími budovami na Aljaške.


Jazda po železničnej trati v tuneli Anton Anderson Memorial Tunnel.


Prístav Whittier v zajatí hôr, dolu opustená Buckner Building.


Begich Towers.


Vodopády v Rookery.

Ochrana hydrantu, keď nasneží. Na ceste do Anchorage.

Po odchode z Whittieru nejdeme rovno do Anchorage, ale ešte na chvíľu odbočujeme, pretože chceme aspoň trochu pričuchnúť k polostrovu Kenai. Zastavujeme sa na viacerých fotopointoch, až to nakoniec otáčame v mestečku Hope (Nádej), ktoré sme si pre jeho bezútešnosť premenovali na „No Hope". Večer vraciame požičanú SX4-ku a uťahaní plánujeme postup na najbližšie dni.


Turnagain Arm z polostrova Kenai.


Smerovník na Seward Highway.

Plán je jasný a pomerne zvyčajný - precestovať čo najviac za čo najmenej peňazí. Prvotný zámer cestovať verejnou dopravou sa čoskoro rozplýva, pretože autobusy a vlaky sú tu extrémne drahé. Napríklad 6 a pol hodinová jazda vlakom z Anchorage do Fairbanks (570km) stojí 210 dolárov. Pri takýchto cenách je voľba jednoznačná - požičanie auta na celý mesiac. Spolu s poistením to vychádza na 1400 dolárov, čo je pri cene benzínu približne 0.70 € za liter suverénne najlacnejší spôsob dopravy po Aljaške, snáď s výnimkou stopovania. Berieme si teda malé Aveo, čo sa už o pár minút ukáže ako chyba. Zisťujeme, že sa doň poriadne nezmestia ani batohy, nieto ešte my. V požičovni sú ale natoľko ústretoví, že nám auto bez problémov vymieňajú za iné Aveo, tento krát sedan a my môžeme konečne vyraziť na sever. Večer prichádzame do mesta Talkeetna, východiskového bodu pre expedície na Mt. McKinley. Je tu väčšie letisko, odkiaľ štartujú lietadlá s horolezcami a materiálom do základného tábora pod najvyššiu horu Severnej Ameriky a takisto aj lietadlá s turistami na vyhliadkové lety ponad národný park Denali. Ostávame v miestnom kempe, kde zažívame svoju prvú aljašskú stanovačku. Západ Slnka nastáva okolo jedenástej večer a nasleduje noc, počas ktorej sa takmer vôbec nestmieva. Na tieto „svetlé zajtrajšky" si celkom rýchlo zvykáme a prispôsobujeme tomu náš denný rytmus - stan nezriedka rozkladáme až po polnoci.


Obľúbený spôsob dopravy na Aljaške.


Kemp v meste Talkeetna a večerné Slnko o 22:37.


Cessna A185F na letisku v Talkeetne, používaná na lety k Mt. McKinley.

Na druhý deň absolvujeme rýchlu prechádzku svojráznym centrom Talkeetny a pohýname sa ďalej na sever. Cestou sa zastavujeme na vyhliadke, odkiaľ fotíme peknú scenériu vrcholov Grand Tokosha a Mt. McKinley. Ďalšia zastávka je jazero Byers Lake v Denali State Park, kde chceme vyjsť na neďaleký kopec. Naše plány však menia rýchlo sa približujúce mračná, a tak sa otáčame späť. Počasie sa výrazne kazí, takže nemáme nad čím rozmýšľať a odchádzame. Cestou sa ešte nakrátko zastavujeme pri fotogenickom moste Hurricane Gulch a večer už prichádzame do Healy, kde na nás čaká útulný zrub. Ostaneme v ňom celý týždeň...


Grand Tokosha z vyhliadkového miesta na George Parks Highway.


Majestátny Mt. McKinley.


Opustený poľovnícky zrub pri jazere Byers Lake.


Cestný most Hurricane Gulch na George Parks Highway.


Počasie sa nám trochu kazí.


Pred Cantwellom sa opäť vyčasilo.      

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
zuzuliena
2010-08-26 09:40:31
skvely vylet, Mt.McKinley ... mnaaaaaaam .-). Tesim sa na dalsie casti.
 
wayne
2010-08-26 09:45:53
clanok som doslova ZHLTHOL, pridavam sa k zuzuliene, neviem sa dockat dalsich pokracovani.
 
snakepit
2010-08-26 10:09:23
Absolutna parada, raz si to istotne pozriem nazivo. A ako dlho ste tam boli? (text som nestihol precitat) ;)
 
sadman
2010-08-26 10:10:46
zavist je hnusna vec , ale takyto vylet by som chcel aj ja...tesim sa na dalsie casti :)
 
becsi
2010-08-26 10:15:01
Este, prosim este. :D
 
bebel
2010-08-26 10:27:33
dakujem moc za sprostredkovanie v psieomnej a fotografickej forme tejto krasnej krajiny :) paradicka...
taktiez sa tesim na pokracovanie

p.s.: ´Napríklad 6 a pol hodinová jazda vlakom z Anchorage do Fairbanks (570km) stojí 0. Pri takýchto cenách je voľba jednoznačná - požičanie auta na celý mesiac. Spolu s poistením to vychádza na 00, čo je pri cene benzínu približne 0.70€ za liter suverénne najlacnejší spôsob dopravy po Aljaške, snáď s výnimkou stopovania. ´ ---- nula? nula nula? :)
 
julo kotus
2010-08-26 10:34:25
Netadmin nám opäť vyhodil značku doláru aj s dvoma číslovkami za ním. Opravujeme. Ďakujeme za upozornenie.
 
slavmiro
2010-08-26 10:48:17
well done!
 
sese
2010-08-26 11:12:34
krása, krása, krása.....tento rok som nebola na žiadnej dovolenke a tak som si pošmákla.
 
potter
2010-08-26 11:16:46
pekny report.
(mozno bol s autorom aj nas kamarat ´Rudko´)
 
maRmaRko
2010-08-26 11:32:36
paráda. super. nádhera.. silno závidím..
 
Sachtikus
ocenenie redakciou 2010-08-26 11:32:38
krasa, super:)
 
noik
ocenenie redakciou 2010-08-26 13:39:28
Vyborny fotoreport...tesim sa na pokracovanie.
 
Samantha
2010-08-26 14:47:44
OH oh oh, na Aljaske v narodnom parku som mala stravit toto leto, teraz lutujem stonasobne, ze to nevyslo a skoncila som v Portage - skoda len, ze nie v tom pri Portage Lake na Aljaske, ktory vidiet na fotkach :) snimky su paradne.
 
polal
2010-08-26 15:01:26
Nádhera. Vynikajúce fotky, krásna príroda. Teším sa na pokračovanie.
 
Rudek
2010-08-26 18:07:46
beauifull
 
bluesman
2010-08-26 18:15:21
pekna reportaz...na Aljaske som bol pred siestimi rokmi...vdaka za oprasenie spomienok
 
jan.zitniak
2010-08-26 20:31:49
Výborný článok a krásne fotky. Zaujímalo by ma akým prístrojom a objektívmi nafotil autor fotografie.
 
ewenement
2010-08-26 22:10:48
pekne fotky aj clanok. na aljaske som bol pred rokom, tiez dakujem za rozpamatanie miest ako kenai, seward, anchorage atd.
 
mato.draho
2010-08-26 23:49:22
>jan.zitniak: fotil som Canonom 400D, vo vacsine pripadov s ultrasirokacom EF-S 10-22, niekedy Canonom 70-300IS a sporadicky setakom 18-55II alebo pozicanou 50/1.8II.
Vsetkym vdaka za zastavenie. Boli sme tam 30 dni, takze zopar casti este pribudne :)
 
PeBa
2010-08-27 10:22:18
príspevok od: zuzuliena
skvely vylet, Mt.McKinley ... mnaaaaaaam .-). Tesim sa na dalsie casti.
Zuzliena, Mt.McKinley nie je ziadny napoj a ani jedlo, ked pises ze mnaaaaaaam :)
 
zuzuliena
2010-08-27 12:34:15
:-) to je vyjadrenie pre vsetko, co mam viac ako rada - v podstate je to pre mna take adrenalinove ´pitie´ :-)
 
rbr69
2010-08-27 14:40:22
príspevok od: mato.draho
>jan.zitniak: fotil som Canonom 400D, vo vacsine pripadov s ultrasirokacom EF-S 10-22, niekedy Canonom 70-300IS a sporadicky setakom 18-55II alebo pozicanou 50/1.8II.
Vsetkym vdaka za zastavenie. Boli sme tam 30 dni, takze zopar casti este pribudne :)
seeervus Mato, dufam, ze Ta ´technkaticka obec´ nesfukne za pouzitu techniku, ale vysledky su dolezite, a tie tu su, kocham sa, parada ... zasa sa raz potvrdilo, nie je dolezite s cim, ale ako ;-)
 
wildkat
externý redaktor ocenenie redakciou 2010-08-27 14:47:56
Aljaska? Hned mi naskocili zimomriavky zo vzrusenia. Uz len samotny let vyzeral velmi zaujimavo. Tesim sa na pokracovania ;o)
 
jan.zitniak
2010-08-27 16:20:44
Ďakujem Ti za odpoveď. Postupne sa chcem zorientovať v prácach autorov a technike, ktorú používajú.

Asi dostanem kladnú odpoveď, ak sa opýtam, že fotografie boli dodatočné upravované postprocesom? Som začiatočník, preto sa o to zaujímam...
 
mato.draho
2010-08-27 16:59:21
Ano, fotky presli urcitym PP. Vsetko je fotene do rawu, nasledne zakladne upravy v DPP, konverzia na TIFF a potom uprava v editore. Snazim sa to s PP neprehanat. Jednak ma to nebavi, jednak to neviem :) Maximalne tak levels, obcas svetla/tiene a kontrast. No a pri zmensovani doostrenie + saturacia. To je vsetko...
Vdaka za zastavenie ;)
 
mato.draho
2010-08-27 17:12:47
Jj, ja na tych ciarockach na mm nejak extra nebazirujem. Fotka bud ma myslienku, alebo nema. Pokial ma, tych 100-150 ciarociek menej kdesi v rohu chybat nebude. Ale ak ju nema, nepomoze jej ani spickove rozlisenie od stredu az do rohov :)
Najdolezitejsie je podla mna dobre poznat svoju techniku a jej limity.
 
hall
2010-08-27 21:29:12
Vyborné, krásny fotopríbeh.
 
jan.zitniak
2010-08-27 21:41:51
Ďakujem za vysvetlenie, presne takéto ochotné odpovede ma posúvajú ďalej. Prajem Ti dobré svetlo a teším sa na ďalšie pokračovania. Pekný deň.
 
maTTo_corp
2010-08-28 10:05:03
paráda fuuu...
 
2010-08-28 14:07:17
super - clanok aj fotky..
 
pablob26
2010-08-28 20:51:56
niet o com, super.. tesim sa na dasliu cast.
 
peeter
2010-08-29 22:37:01
super pribeh a hlavne fotky
 
vandit
2010-08-30 15:29:38
Super clanok. Kedze sme na foto stranke vieme dostat info aj o pouzitej technike? :)
 
mato.draho
2010-08-30 16:09:09
príspevok od: vandit
Super clanok. Kedze sme na foto stranke vieme dostat info aj o pouzitej technike? :)
Canon 400D, povacsinou s Canonom EF-S 10-22, obcas Canonom EF 70-300IS a zriedkavo aj EF-S 18-55II a EF 50/1.8II. Vdaka za zastavenie ;)
 
mato.draho
2010-08-30 16:09:53
príspevok od: jan.zitniak
Ďakujem za vysvetlenie, presne takéto ochotné odpovede ma posúvajú ďalej. Prajem Ti dobré svetlo a teším sa na ďalšie pokračovania. Pekný deň.
Rado sa stalo... :)
 
peter.korytiak
ePhotoshop 2010-08-30 19:28:33
V roku 2006 som absolvoval podobný výlet po Aljaške - po ostrove Kenai - až do Sewardu a Homeru, spali sme týždeň na chate v Hope v lese bez vody a elektriny, cez Portage a Whittier, Talkeetnu na sever do Fairbanks až do dedinky Chatanika a späť cez North Pole, Delta Junction a Paxson do Anchorage. Takže som si pekne zaspomínal na všetky tie nádherné miesta a ľudí, ktorých sme po ceste stretli. Je to naozaj úžasná krajina, plná nepoškvrnenej prírody, skvelých ľudí a zvláštnej atmosféry pokory a pokoja. Super článok, teším sa na pokračovanie...
 
mato.draho
2010-08-30 19:41:38
Velmi pekne, Peter! Moje dojmy z Aljasky su podobne...
Vsetkym este raz dik za pozitivne reakcie. Tesia ma a motivuju k dalsej praci :)
 
thailon
2010-08-30 20:09:29
krasne !
 
koren
2010-08-31 09:37:35
v akom obdobi ste tam boli? je tam este dost snehu tak predpokladam skory jun-jul?
skoda ze ste nesli este viac na juh, seward, sitka, cely zaliv resurrection bay a kenai fjords je uzasny, stravil som tam tri mesiace a nezabudnem nato nikdy. jednoducho uzasne miesto, ktore nema na svete paru. najblizsie sa tomu blizi mozno norsko, ale to je taka aljaska v malom, zmensena a nie tak velkolepa
 
mato.draho
2010-08-31 09:49:04
Predpokladas spravne, boli sme tam v obdobi 29/5-27/6 :) Dole sme sli tiez, ale az neskor. Takze bude aj report z Kenai, ako posledny v poradi ;)
 
Cyril
2010-08-31 15:16:10
Krasne krasne, len mi chyba este clovecina. Aki su tam ludia, ako ziju. Zjavne podla fotiek si sa im vyhybal (rad by som sa mylil). Nie som krajinkar, mozno preto :)
 
mato.draho
2010-08-31 18:20:30
príspevok od: Cyril
Krasne krasne, len mi chyba este clovecina. Aki su tam ludia, ako ziju. Zjavne podla fotiek si sa im vyhybal (rad by som sa mylil). Nie som krajinkar, mozno preto :)
No jo, pravdu mas, Cyril... Na Aljaske sme vyhladavali najma prirodu, v mestach ci dedinach sme sa snazili pohybovat co najmenej. Ja som ale aj tak takmer rydzi krajinkar a clovecine sa vedome vyhybam. Nemam na to guraz a asi ju ani nikdy nebudem mat, aj keby som velmi chcel. Takze mi neostava nic ine, nez s otvorenou hubou obdivovat streetovky, ake tu predvadza napriklad Julo :)
 
ariang
2010-09-09 18:52:24
nie je nic lepsie ako krasa zachytena fotoaparatom a o to je hrdost vacsia ak ide o fotografie vlastne :) uzasny vylet, aj fotky, som coraz viac motivovana vyuzit posledne vysokoskolske roky na work and travel prave na aljaske :)
 
mato.draho
2010-09-10 07:05:49
príspevok od: ariang
nie je nic lepsie ako krasa zachytena fotoaparatom a o to je hrdost vacsia ak ide o fotografie vlastne :) uzasny vylet, aj fotky, som coraz viac motivovana vyuzit posledne vysokoskolske roky na work and travel prave na aljaske :)
Urcite odporucam ochutnat Aljasku cez W&T. Ja som to sice nestihol a bol som ´len´ v Connecticut, ale teraz by som sa urcite rozhodol inak... Vdaka za zastavenie ;)
 
jada3
2010-09-16 15:46:26
Ahoj Mato :) Tie fotky su uzasne, takisto ako clanok. Btw. akym fotakom fotis? Dik moc
 

Ďalší článok z kategórie

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované