Patrím k tým jednotlivcom, ktorí rozdeľujú kamene na malé a veľké. Na tie, ktoré možno zodvihnúť a také, čo sa dajú len obísť. Ešte zo základnej školy si matne pamätám, že ich zložením, stavbou a vlastnosťami sa zaoberá hneď niekoľko vied. Že môžu byť aj kronikármi čias dávno minulých, som zistil len nedávno. Čas je však pojmom relatívnym a obzvlášť to platí práve u kameňov. Začnime, ale pekne po poriadku...
Keďže dovolenka je pre mňa pojmom symbolizujúcim chodenie, pri plánovaní návštevy južného Anglicka som sa zameral predovšetkým na výber vhodných turistických trás. Vedel som, že touto oblasťou prechádza jedna z najdlhších diaľkových trás britských ostrovov - juhozápadná pobrežná cesta. Tá vedie aj cez tzv. Jurské pobrežie a práve sem sme mali namierené.
Turistický chodník pozdĺž Jurského pobrežia.
Jurské pobrežie sa tiahne od Old Harry Rocks, neďaleko mesta Swanage v grófstve Dorset, až po mesto Exmouth v grófstve Devon. V celej svojej dĺžke 155 kilometrov prechádza viacerými mestami, ktoré sú dobrými východiskovými základňami pre spoznávanie pobrežia. Jedným z nich je aj mestečko Sidmouth, ktoré je zároveň našou prvou zastávkou.
Sidmouth.
Angličania sú považovaní za jedných z najväčších konzervatívcov. Odmietajú zmeny, lipnú na tradíciách. Sú akoby dinosaurami modernej doby. Mestečko Sidmouth je toho dobrým príkladom. Ako turistické letovisko bolo populárne už v georgiánskom a viktoriánskom období, počas 18. a 19. storočia. Väčšina budov z týchto čias sa zachovala a mnohé sú otvorené ako hotely dodnes. Okrem turistov je Sidmouth populárnou destináciou aj pre britských dôchodcov. Takmer polovica stálych obyvateľov má viac ako 65 rokov. Pravidelne sa tu koná aj festival folkovej hudby.
V uličkách Sidmouthu.
Rybárske člny na pláži v Sidmouthe.
Festival folkovej hudby.
Ale poďme späť na pobrežie. Časť v okolí Sidmouthu patrí k jeho najstarším. Pochádza z obdobia spred 250-200 miliónov rokov, kedy boli britské ostrovy súčasťou púštnych oblastí superkontinentu Pangea. Dokazuje to aj červené sfarbenie pobrežných útesov.
Pobrežné útesy v okolí Sidmouthu.
V tomto období dochádzalo k vymieraniu prehistorických zvierat a mnohé z najstarších pozostatkov boli objavené práve na Jurskom pobreží. Mekkou zberačov fosílií je mestečko Lyme Regis. To je zároveň aj našou ďalšou zastávkou.
Lyme Regis.
Lyme Regis priťahuje hľadačov skamenelín už viac ako 200 rokov. Mesto preslávila hlavne jeho rodáčka Mary Anning, ktorá tu ako 12-ročná našla spolu so svojím bratom prvú kompletnú "dračiu" fosíliu. Bolo to v roku 1811 a Mary vtedy objavila viac ako 6 metrov dlhú kostru morského plaza Ichtyosaura, ktorá je dodnes vystavená v Prírodovednom múzeu v Londýne. Neskôr Mary objavila aj prvého Plesiosaura a Pterodaktyla. Miestni obyvatelia si už vtedy privyrábali predajom "hadích kameňov" a "diabolských prstov", ktorým pripisovali mnohé magické a liečebné vlastnosti. Obchod so skamenelinami sa rozvíjal hlavne vďaka turistom, ktorí oblasť koncom 18. a začiatkom 19. storočia navštevovali. Postupne sa z tohto zberateľského koníčka stal samostatný vedecký odbor, a k jeho rozvoju veľkou mierou prispela práve Mary Anning. Napriek dôležitosti jej objavov, bola počas svojho života vedeckou komunitou zaznávaná hlavne pre triedny pôvod a pohlavie.
Lovenie skamenelín na plážach v okolí Lyme Regis ostalo populárne dodnes a je dokonca aktívne podporované. Vyrážame sa o tom na vlastné oči presvedčiť. Napriek typicky anglickému počasiu je pláž plná hľadačov skamenelých trilobitov a iných pravekých živočíchov či rastlín. Nedá mi neuloviť si jeden záber a tak kľučkujem pomedzi ľudí smerom k moru pre lepší výhľad. Balancujem na klzkých kameňoch a práve vtedy zbadám jeden z objektov hľadaných davmi. A keďže v mojej klasifikácii patrí tento kameň do kategórie tých väčších, aspoň si ho odfotím na pamiatku.
Lovci skamenelín.
Môj "úlovok".
Z Lyme Regis vyrážame pozdĺž mora ďalej na východ. Naším cieľom je najvyšší bod nielen Jurského, ale celého južného pobrežia - Golden Cap. Hoci má výšku len 191 metrov, túra cez členitý terén nie je žiadna prechádzka po rovine. Názov miesta je odvodený od zlatožltej farby pieskovcových útesov. V oblasti sa vyskytli už viaceré rozsiahle zosuvy svahov a mnohé časti pobrežnej turistickej trasy museli byť presmerované hlbšie do vnútrozemia.
Erózia pobrežných útesov v okolí Golden Cap.
Aj vďaka erózii a pravidelným zosuvom je Jurské pobrežie považované za unikátne miesto. Jeho význam potvrdila aj organizácia UNESCO, ktorá túto časť južného Anglicka v roku 2001 zaradila do zoznamu svetového dedičstva. Odokryté geologické vrstvy na pobrežných útesoch neprerušene dokumentujú takmer 200 miliónov rokov histórie našej planéty. Najstaršie geologické vrstvy v západnej časti sú striedané mladšími smerom na východ. A s vekom hornín sa mení aj ich farba. Po tehlovočervenej a pieskovožltej nasleduje biela.
Biele útesy v blízkosti dedinky West Lulworth.
Jedným z najznámejších prírodných útvarov v "bielej" časti Jurského pobrežia je vápencový oblúk Durdle Door. Nachádza sa neďaleko dedinky West Lulworth. Jednotlivé vrstvy hornín boli v tejto oblasti vyformované až do takmer vertikálnej polohy. Tvrdý vápenec sa striedal s vrstvami z mäkkších hornín a práve tie zvetrávali a boli odnášané morom rýchlejšie. Vznikli tak rôzne jaskyne a skalné útvary. Podobným spôsobom vznikla aj neďaleká zátoka Lulworth Cove, ktorá má pekný pravidelný tvar konskej podkovy.
Durdle Door.
Lulworth Cove.
Hoci väčšina pobrežia v okolí Durdle Door a Lulworth Cove je v súkromnom vlastníctve, obe prírodné atrakcie sú návštevníkom prístupné, vďaka takzvaným public rights of way - legislatívne upraveným právam, ktoré umožňujú voľný prístup turistom na súkromné pozemky v mnohých oblastiach na britských ostrovoch.
Turistický chodník vedúci k Durdle Door.
Veľká časť Jurského pobrežia je vlastnená aj organizáciou National Trust (plný názov znie: National Trust for Places of Historic Interest or Natural Beauty). Tá sa okrem iných činností zameriava na vykupovanie a ochranu kultúrnych pamiatok a prírodných oblastí, ktoré sú nejakým spôsobom výnimočné a mali by byť sprístupnené všetkým. Táto charitatívna organizácia je zároveň jedným z najväčších vlastníkov pôdy vo Veľkej Británii a zo všetkých podobných organizácií má najpočetnejšiu členskú základňu.
Turistický smerovník organizácie National Trust.
A práve vďaka National Trustu je dnes Jurské pobrežie sprístupnené turistom v celej svojej dĺžke. Prechádzka po ňom pripomína cestu časom do dôb dávno minulých. Dramatické útesy sa striedajú s historickými mestami a dedinkami. A okrem pohľadov z vtáčej perspektívy sa oplatí pozerať aj priamo pod nohy. Neustála erózia a zosuvy odkrývajú ďalšie vrstvy histórie našej planéty, a pozostatky doteraz neznámych druhov sú tu objavované dodnes...
Použitá fototechnika: Canon EOS 1000D, objektív Canon EF-S 18-55 IS, cirkulárny polarizačný filter Hoya.
Pridaj komentár
