Leto už máme v plnom prúde a s ním nám pomaly začína dozrievať aj orchideová sezóna. Typicky jarné druhy nám vystriedali tie letné, ktoré, aj vďaka ročnému obdobiu, majú trochu iné nároky. Prevládajú druhy viac viazané na mokrade, zatienené miesta a lesné biotopy. Rastliny takto predvídajú nedostatok vody a silnejšie slnečné žiarenie. Preto aj miesta fotografických návštev treba voliť podľa týchto kritérií. Stiahnuť sa z lúk a skôr snoriť po ich okrajoch, či radšej vhupnúť rovno do tieňa lesov. Táto botanická zmena si vyžaduje aj zmenu prístupu fotografa. Zatiaľ čo na jar bolo dobré fotografovať v skorých ranných alebo neskorých večerných hodinách, teraz bude s množstvom svetla opačný problém – jeho nedostatok. Ak narazíme na lesné druhy, treba mať po ruke blesk, statív a káblovú spúšť. Je lepšie fotografovať, kým je slnko vyššie. Aj kvôli týmto aspektom je dobré si naplánovať fotografický výlet a dopredu si stanoviť, ktorý druh mám záujem nafotiť. Vyhneme sa takto možnému neúspechu a sklamaniu. Samozrejme, nie všetky letné druhy rastú v lete, netreba to brať doslovne.
Modruška pošvatá (Limodorum abortivum)
Doslova gigant medzi slovenskými orchideami. Byľ môže dorásť až do výšky 90 cm, ktorá je porastená až 20 veľkými modrofialovými kvetmi. Kvitne od mája až do začiatku augusta v listnatých lesoch a krovinách v Malých a Bielych Karpatoch, Strážovských a Štiavnických vrchoch či v Slovenskom krase. Moje fotografické stretnutie s touto krásavicou je príkladom frustrácie zavinenej nedostatočnou prípravou. V nesprávnej domnienke, že využijem pekné teplé večerné svetlo, som sa len sklamal. Musel som čeliť šeru dubového lesa a blesk som nemal so sebou. Jedinou pomôckou mi bol statív a káblová spúšť. Tým však, že rastlina bola pomerne vysoká, rozkýval ju aj nepatrný vánok. Navyše som si požičal na jeden deň od kamaráta Canon 7D, s ktorým som sa zoznamoval priamo v teréne (Ináč fotografujem Canonom 40D).
Nedostatok svetla v prítmí lesa mal za následok nízku technickú kvalitu snímky. 1/13 sekundy pri ISO 1000 bol skutočne veľmi dlhý expozičný čas na tento žáner. Clonu na objektíve Canon EF 100mmf/2,8 macro pri fotení detailov som len nerád dával pod 6,3.
Zvolil som kompromis, nižšie clonové číslo 4,5 s rizikom straty kresby. No získal som trochu kratší čas.
Jazýčkovce (Himantoglossum)
Veľmi atraktívnymi letnými orchideami pripomínajúcimi exotickú dlhovlásku sú jazýčkovce. U nás sa vyskytujú dva druhy, pomerne bežný jazýčkovec jadranský (Himantoglossum adriaticum) a veľmi ojedinelý a vzácny jazýčkovec východný (Himantoglossum caprinum). Oba kvitnú do konca júla, akurát, že jazýčkovec jadranský začína už v máji, zatiaľ čo jazýčkovec východný o mesiac neskôr. Jazýčkovec východný obľubuje tienisté stanoviská okrajov lesov, krovie a svetlé lesy. Jazýčkovec jadranský okrem týchto miest často rastie aj na lúkach. Jazýčkovce sú tiež vysoké rastliny, ktoré často dorastú aj do 1 metra. Veľkou výzvou pre fotografa môžu byť ich kvety s bizardným tvarom a veľkým počtom na byle. Súkvetie môže mať až 50 kvetov. Kvet je typický dlhým stredným pyskom, ktorý môže presahovať aj 8 cm. Takýto kvet sa len tak ľahko nefotí, aspoň mne nie. Pred dvoma rokmi som mal to šťastie nafotiť si jazýčkovec východný. Ak sa nemýlim, tak na Slovensku sú známe len 4 lokality. Jedince som našiel akurát na pravé poludnie. No vôbec som sa tým nemusel trápiť, pretože boli v tieni kríkov. S fotoaparátom som sa postavil tak, aby som mal slnkom nasvietené polia. Tak vzniklo veľmi živé a farebne sýte pozadie. Jemne som doblysol kvety interným bleskom, aby neboli v kontraste s pozadím moc tmavé. Ak by som zvolil opačnú stranu fotografovania, tak by som mal síce lepši expozičný čas, ale pozadie by bolo tmavé, farebne fádne a nebolo by jednoliate. Konáre a listy by ho úplne rozbili.
Pekne nasvietené polia v pozadí a prirodzene zatienené kvety blysnuté bleskom dali fotografii dynamickú hĺbku.
Vybrať správny kvet pri veľkopočetnom súkvetí nie je jednoduché. Okrem pekných exemplárov treba do výberu zahrnúť aj svetelné podmienky a vhodné pozadie.
Prilbovky (Cephalanthera)
Ďalšou obľúbenou skupinou letných orchideí sú prilbovky, ktoré sa ľudovo volajú aj lesné orchidey. Správne tušíte prečo. U nás sa vyskytujú tri druhy prilbovka biela (Cephalanthera damasonium), dlholistá (Cephalanthera longifolia) a červená (Cephalanthera rubra). Všetky druhy kvitnú od mája do júla v lesoch a ich okrajoch roztrúsené po celom Slovensku. Kvety majú biele až na prilbovku červenú, ktorá ich má purpurovo fialové. Pri fotení lesných orchideí mám rád jednu vec. A to práve to, že svetlo preniká cez listy a konáre. Netreba skoro stávať, aby vznikla pekná snímka. Stačí využiť lesné svetlo. Čo tým myslím? Fotiť tak, aby v pozadí boli presvietené listy, svetelné diery v korune stromu a pod. Môže vzniknúť tak krásny bokeh s mnohými rozptýlenými krúžkami v pozadí. Ideálne je, ak je fotografovaná orchidea vo svahu, vtedy netreba mat fotoaparát vytočený hore do nebies. Potom stačí už len fotografovaný objekt trochu priblysnúť bleskom alebo nasvietiť odrazkou.
Prilbovka červená pod bukovým porastom. Vďaka prudkému svahu a korune buku vznikol efektný bokeh. Orchideu som už len jemne prisvietil externým bleskom z boku.
Detailnejší záber na prilbovku s využitím rovnakého princípu.
Kruštíky (Epipactis)
Je to z dnešnej ponuky posledná skupina letných orchideí. Je pomerne veľká, zahŕňa vyše 20 druhov. Jej zástupcovia kvitnú do druhej polovice mája až do septembra. Sú to prevažne orchidey vyskytujúce sa v lesoch a na ich okrajoch, ale tiež v močarinách. Nájsť ich možno po celom Slovensku. Majú rozmanitý vzhľad, veľkosť a sfarbenie v závislosti od druhu, no tvar kvetu je viac menej podobný.
Typický močiarny druh s priliehavým názvom kruštík močiarny. Pri fotografovaní som bol po kolená zaborený v blate a prácu mi zhoršovali roje komárov. Aj na to sa treba prichystať pri tomto druhu. Repelent však neodporúčam, plaší to hmyz. Slabo prenikajúce svetlo cez zamračenú oblohu som osviežil bleskom.
Kruštík tmavočevený pravý som fotil na okraji lesa cez poludňajšie svetlo. Orchideu som si pritienil priesvitnou odrazkou a na objektív som nasadil polarizačný filter pre zníženie odrazov z lupeňov.
Kruštík širokolistý pravý som našiel pod hustou smrečinou. Aby som mohol dobre zdokumentovať kvet, musel som použiť vysokú clonu (F8), externý blesk s difúzorom a samozrejme statív s káblovou spúšťou.
Áno viem, toto ani zďaleka nie sú všetky orchidey, ktoré môžeme v lete odfotografovať. Ale na to by nám jeden článok nestačil. Prajem dobré „lesné“ svetlo a pekný zvyšok leta. S orchideami sa opäť tu na ephote stretneme v septembri.
Pridaj komentár
