Hore

Poučte sa na svojich chybách

Vďaka článku Karola Srnca s názvom Mojich 8 fotografických chýb, ktorý ma inšpiroval napísať niečo zo svojho, doteraz krátkeho fotografického obdobia (zrkadlovku mám od roku 2009).

Každý fotograf, ktorý chce niečo dosiahnuť sa stretne aj s neúspechom, prekážkami. Treba ich prekonať, nevzdávať sa a ísť ďalej. Vďaka nim sa posuniete do ďalšieho levelu a hlavne sa poučíte.

Neverte všetkému, čo Vám ľudia nasľubujú

Koľko fotení koncertov, na ktoré by som nešla, lebo neboli hudobne pre mňa, som zobrala iba preto, že mi nasľubovali: „My máme veľa kontaktov, budeme ťa odporúčať, si najlepšia...“  Bola som naivná, pokiaľ sa mi nepodarila skvelá fotografia do portfólia, tak som drala uzávierku zbytočne a snívala o tom, ako sa mi vďaka tomu foteniu nahrnú ponuky. Samozrejme, že to boli len slová a nik sa mi neozval...

Tiež som brala niektoré koncerty s tým, že mi nasľubovali okrem voľného vstupu aj drinky zadarmo. Ale nastalo sklamanie, keď z drinkov nebol otvorený účet, akurát tak dva krát pozvanie, keď za mnou prišiel člen kapely pred a po ich koncerte.

Vlastne neskôr som bola za tieto nafotené akcie vďačná, lebo uzávierku na mojej prvej zrkadlovke Canon eos 450D som vyfotografovala mesiac pred koncom dvojročnej záruky fotoaparátu a výmena ma nestála nič.

Netešte sa dopredu

Raz sa mi ozvali z jednej galérie, že by so mnou radi spolupracovali. Mail vyznel tak, že to mysleli naozaj vážne. Samozrejme, že som súhlasila. V hlave som si už predstavovala vernisáž a v prvej rade hrdých rodičov a babičky s pagáčom a drinkom v ruke. Vôbec by mi nenapadlo, že taký mail poslali viacerým a že zo spolupráce so mnou nakoniec nič nebude, lebo tvorba iných sa im pravdepodobne hodila viac...

Šéfredaktor jedného portálu, pre ktorý som fotografovala koncerty za voľné vstupy, mi raz zavolal, že večer je koncert a krst CD Tublatanky, nech tam idem s ním akciu nafotiť. Bola to pre mňa zaujímavá skúsenosť ocitnúť sa na podujatí, kde je každý stôl rezervovaný, v časti pre press sú švédske stoly a pomedzi ľudí behá kameraman a moderátorka z relácie Smotánka. V press časti mi šéfredaktor len vravel, hento je fotograf toho denníka, henten píše pre ten časopis. Prisadol si k nám šéfredaktorov kamarát a redaktor z jedného týždenníka a vravel mi, že by rád spravil článok o Pani fanúšičke, ktorá na svoje náklady dala kapele spraviť tortu a odovzdala im ju na koncerte. Vypýtal si na mňa kontakt, že mi napíše ohľadom fotografií, ktoré by rád do článku použil. Aj napísal, fotografie som poslala aj s údajmi, ktoré o mne potreboval, aby mi mohli zaslať honorár. Bola som celá vytešená, že po prvý krát budem mať fotografiu alebo fotografie v týždenníku. Netušila som, v ktorom vydaní by mal článok byť. Náhodou som za nejakú dobu listovala novým číslom toho časopisu a pri jednom z článkov som ostala sklamaná. Z pani, ktorá dala Tublatanke spraviť tortu, bol článok s názvom Ďurindove frajerky, pani bola spomenutá asi v jednej vete a samozrejme moje fotografie nikde.

Prichádzajte načas

Moje prvé fotografovanie svadby som takmer nestihla včas. Moji rodičia sú motorkári a spolu s ich partiou kamarátov motorkárov sa nazvali Hovadá. Dvaja kamaráti z tejto partie mali svadbu a poprosili ma, či by som okrem zabávania sa nespravila aj fotografie. Samozrejme som súhlasila, keďže to bola moja prvá skúsenosť s fotografovaním svadby a potrebovala som fotografie do portfólia. Chceli iba fotografie z obradu a zábavy. Žiadne prípravy, ani štylizované portréty. Svadba bola skvelá, netradičná, väčšina hostí prišla na motorkách a mali na sebe žlté tričká ich partie, nevesta mala červené šaty a namiesto kytice košíček s jahodami. Ale takmer začali obrad bezo mňa. Doma som si samozrejme všetko nachystala, pozrela si, ako často mi chodí autobus a išla v predstihu. Ulica v bratislavskej Petržalke, na ktorej bola budova s obradnou sieňou sa volala rovnako, ako zástavka, tak som si myslela, že to bude kúsok a nerátala som s tým, že ulica je strašne dlhá a ja budem musieť šľapať skoro kilometer. Našťastie sa obrad nezačal úplne včas.


Hovadská svadba - momentka z obradu, zaujal ma odraz na klavíri.

Poučte sa na svojich chybách

Pred každým dôležitým fotením si v hlave spravím plán, čo presne by mal fotoreport obsahovať a snažím sa ho aj dodržať. Ale ľahko na cvičisku, ťažko na bojisku. Pri fotografovaní mojej tretej svadby, pre kamarátov, sa spoločné fotografovanie s rodinou konalo po večeri. Bol december, vonku už tma a v hoteli, kde sa zábava konala mali pri vstupe ozdobený umelý vianočný stromček. Samozrejme, že ten rodinu zaujal na prvý pohľad. Až doma po pozeraní fotografií som mala chuť si tresnúť hlavu o stôl. Prečo mi len pri fotografovaní nenapadlo, že stromček je síce pekný, ale okolo neho sú samé rušivé elementy, ako stôl s propagačnými materiálmi z jednej strany, presklené samootváracie dvere z druhej strany, na stene veľká mapa a spoza nôh vychádza šnúra vianočných svetielok do zásuvky....

Bojujte za svoje práva

Kamaráti z kapely Signature organizovali už niekoľký ročník akcie s názvom Halloween rock night a zavolali ma, ako hlavnú fotografku. Na akciu som sa samozrejme tešila, ľudia v maskách, pódium vyzdobené kulisami ako pavučiny, tekvice, náhrobky s menami mŕtvych hudobníkov. A moje nadšenie bolo o to väčšie, keď mi kamarát zo spomínanej kapely napísal, že bude v jednom hudobnom časopise článok o koncerte na celú stranu, nech mu pošlem niektoré fotografie v originál veľkostiach. Fotografie som vložila do priečinku s mojim menom, nazvala ich menami kapiel a uložila na úschovňu. Celá vytešená som si bežala do novinového stánku kúpiť to číslo daného časopisu, kde má článok byť. Ostala som riadne naštvaná, fotografie mi tam síce použili, ale jednu z nich si grafik upravil podľa seba, na štýl kontrastu čierna a biela bez prechodov, pozadie vyrezal, nahradil podkladom strany časopisu a dokonca mi tam ani neuviedli meno. Časopis na moju otázku, prečo, nereagoval. Vďaka poradni tu na ephoto, som sa dozvedela, že ak nebola podpísaná žiadna zmluva, pravdepodobne nič nezmôžem. Po vyše roku od udalosti, keď som už aj pomaly zabudla, že sa to vôbec stalo, mi zatelefonovalo nejaké neznáme číslo. Ozval sa ustráchaný hlások. Bol to grafik z toho časopisu, že na internete, na fotoportáli náhodou natrafil na môj príspevok, vyhľadal si moje telefónne číslo a chcel sa mi ospravedlniť. Ospravedlnenie som samozrejme prijala.


Signature - pôvodná fotografia. Do časopisu ju grafik „vykontrastnil“  na štýl čierna a biela bez prechodov.

Nedávno mi kamarát napísal, či som vedela, že ich kapela je spomenutá v knihe Rocková Bratislava a je tam použitá moja fotografia a možno aj viac fotografií si tam nájdem. Že oni, ako kapela vôbec netušili, že sa v knihe ocitnú a jeden z dvoch autorov knihy sa verejne v rádiu priznal, že informácie o kapelách a fotografie neriešil, posťahoval z internetu zo stránok kapiel. Knihu som si bola prelistovať v kníhkupectve, našla som tam len tú jednu spomínanú fotografiu, ale s urezaným podpisom a namiesto mojej čierno bielej úpravy bola v sépiovom odtieni. Niektoré fotografie tam boli dokonca rozpixlované, lebo internetová kvalita nestačila na tlač. Mená iba niektorých autorov fotografií boli uvedené vzadu v knihe, samozrejme bez môjho a s tým, že aspoň veta fotografie archívu kapiel nikde... Na sociálnej sieti som vyhľadala jedného z autorov knihy a poslala mu správu. Asi po týždni mi prišla odpoveď s tým, že Werdz X autor nepovažoval za podpis (ešte môj nick Werdza aj zle prečítal), že sú dve možnosti, buď v ďalšom vydaní použijú moju fotografiu v mojej pôvodnej úprave a do autorov mi uvedú meno, alebo fotografiu stiahnú úplne. Samozrejme som sa s tým uspokojiť nechcela, keďže v kníhkupectve som videla výtlačkov ešte veľa. Pre kapely je to, že sú v knihe dobrá reklama, ale pre fotografov, vôbec, keďže mená sú vzadu v knihe a čitateľ nevie, kto je autorom ktorej fotografie. Radšej by mi pomohlo finančné odškodnenie. Až vtedy mi autor knihy dal kontakt na osobu z vydavateľstva, ktorej mám napísať, lebo autorov fotografií, ktorých mená vedeli, dostali za fotografiu honorár. Dotyčná osoba z vydavateľstva sa samozrejme ospravedlnila, povedala, že fotografií v knihe je okolo 180, autorom o ktorých vedeli  vyplatili sumu 25 eur za fotografiu a vypýtala si moje údaje a číslo účtu. V tom momente som bola smutná, že mi tam nepoužili fotografii viac a honorár mohol byť väčší.


Mudhole, pôvodná fotografia stiahnutá zo stránky kapely, v knihe sa ocitla s urezaným podpisom a v sépiovom odtieni.

Dúfam, že sa vám tento článok nezdá zbytočným a potešíme sa aj vašim skúsenostiam v komentároch.

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
rumpeak
2013-10-02 08:47:40
No tenhle článek moc nechápu. Osobně fotím pravidelně pro jeden týdeník, ale začínám na to kašlat, protože honoráře jsou čím dál nižší. Je to prostě věc poptávky a nabídky. Když mě to za ty peníze nebaví, tak prostě nepodlízám a kašlu na to. Co ale nechápu je autorka tohoto článku, která tady brečí nad tím, že se ji nepodařilo tohle, tohle, tohle. Tenhle článek mi připomíná příspěvky diskutovatelů někde na Novinky.cz, kde se jen dozvídáme jak je to všechno kolem špatné a jak nás všichni okrádají. Ať hledám jak hledám žádné poučení z tohoto článku, který měl nějak navázat na článek Karla Srnce si prostě neodnáším.
 
mirosz
2013-10-02 08:53:37
Autorka mohla nazvat clanok "Nedajte sa odradit". Znelo by to optimitisckejsie
 
Paladin25
2013-10-02 09:01:39
Veľmi zaujímavý a pútavý článok... ďakujem
 
calven
2013-10-02 09:12:19
príspevok od: rumpeak
No tenhle článek moc nechápu. Osobně fotím pravidelně pro jeden týdeník, ale začínám na to kašlat, protože honoráře jsou čím dál nižší. Je to prostě věc poptávky a nabídky. Když mě to za ty peníze nebaví, tak prostě nepodlízám a kašlu na to. Co ale nechápu je autorka tohoto článku, která tady brečí nad tím, že se ji nepodařilo tohle, tohle, tohle. Tenhle článek mi připomíná příspěvky diskutovatelů někde na Novinky.cz, kde se jen dozvídáme jak je to všechno kolem špatné a jak nás všichni okrádají. Ať hledám jak hledám žádné poučení z tohoto článku, který měl nějak navázat na článek Karla Srnce si prostě neodnáším.
Súhlasím. Tiež mi to príde ako vyplakávanie nad tým, aký je svet zlý a robí všetko preto, aby sa mne nedarilo a že ľudia nasľubovali hory doly a potom z toho nič nebolo. Zvlášť tá časť o skoro zmeškanej svadbe mi nešla do hlavy...
Ale je to blog (aj keď redakčný), tak to beriem s nadhľadom...
 
mirosz
2013-10-02 09:24:23
príspevok od: mirosz
Autorka mohla nazvat clanok "Nedajte sa odradit". Znelo by to optimitisckejsie
* pripadne aj optimistickejsie....ja sa raz mozno pisat naucim
 
mishik
2013-10-02 09:44:39
Pre starých harcovníkov možno smiešny článok, pre začínajúcich nadšencov poučenie, ako byť obozretnejší a mať reálne očakávania
 
Sivo
2013-10-02 10:05:52
Nerobím síce s fotografiou, ale rovnako s duševným vlastníctvom (,ktoré je rovnako ako fotografia chránené autorským právom). Bez písomnej zmluvy neurobím nikdy nič. Dôvod? Skúsenosti zo začiatkov. Odvolávať sa na ústne dohody (v niektorých sporoch rovnajúce sa zmluve) nemá význam, lebo druhá strana si nájde vždy viac tých, ktorí budú ochotne klamať, na čom ste sa vraj dohodli. Takže všetko iba písomne. Dobré zmluvy robia dobrých priateľov a problémy sa stratia. Všetko iné je len naivita a neskúsenosť autora.
 
vd
2013-10-02 10:25:39
ked ma niekto stres z fotenia, tak by to nemal robit za ziadnu cenu, a uz vobec nie len preto, ze sa crtaju ake take zarobky. dnes je profik kazdy, kto si kupi akykolvek fotak, potom to bere zlava zprava, hlava nehlava bez zaruk a castokrat aj bez zodpovednosti. nehovoriac o tom, ze neodvadza z tejto cinnosti dane, ci kazi ceny kazdemu, kto sa tym seriozne zaobera...A ktej knihe ti poviem len tolko, ze su to riadni smejdi, ked takto postupovali, nehovoriac o tom, ako ta odbili.
 
Lubo54
2013-10-02 10:36:28
Článok vyzeral zaujímavo, ale po prečítaní mám ...no asi by to vyjadrovali dve slová "rozpačitý dojem". Ide však o to, akú váhu kto prikladá skúsenostiam autorky.
 
Midzi
2013-10-02 10:46:06
príspevok od: vd
ked ma niekto stres z fotenia, tak by to nemal robit za ziadnu cenu, a uz vobec nie len preto, ze sa crtaju ake take zarobky. dnes je profik kazdy, kto si kupi akykolvek fotak, potom to bere zlava zprava, hlava nehlava bez zaruk a castokrat aj bez zodpovednosti. nehovoriac o tom, ze neodvadza z tejto cinnosti dane, ci kazi ceny kazdemu, kto sa tym seriozne zaobera...A ktej knihe ti poviem len tolko, ze su to riadni smejdi, ked takto postupovali, nehovoriac o tom, ako ta odbili.
len ta poopravim, dnes je profik kazdy, kto si pozicia akykolvek.... On totiz predsa ide zarobit
 
helmiczka
2013-10-02 10:46:26
Hm, a bolo niekde na stránkach kapiel uvedené pri fotoalbume aj tvoje meno? Ja teda s týmto skúsenosti nemám, ale čo tak namátkou pozerám napríklad na stránky Metallicy alebo Nightwishu alebo hocičoho tak tam meno fotografa vždy je... decentný, avšak poločitateľný podpis asi nestačí (tiež som si vždy myslel, že to tam je X )
 
vlcimak
2013-10-02 10:53:27
Je mi z toho vsetkeho tak trochu smutno na dusi. Nerad si to pripustam, ale asi som uz trochu starsia generacia a pamatam si casy, ked neboli potrebne ziadne zmluvy, stacilo obycajne cestne slovo. Boli to casy, ked zamky na dverach sa sa dali odomknut obycajnym zohnutym klincom, pod kazdou druhou rohozkou ste vsak nasli original kluc od bytu a napriek tomu sa tak nekradlo ako teraz. Dnes mame mrezu na dverach, hoci si myslim, ze za mrezami by sme nemali zit my, ale ti, kvoli ktorym sa takto musime ponizovat.
Sam som v minulosti fotil niekolko svadieb a promocii znamym a potom som sa dlhe hodiny sklanal nad zvacsovakom. Jedinou kompenzaciou bolo zaplatenie materialu, ale bolo to v tych casoch bezne, vsetci sme si takto navzajom vypomahali, sluzby neboli takmer ziadne (alebo nekvalitne, take socialisticke) a boli sme odkazani jeden na druheho. Doba nam nejako skomercnela, nehovorim, ze je to zle, kazdy by mal robit to, v com je dobry a mal by to robit poriadne, na profesionalnej urovni a ta sa musi zaplatit. Tiez som mal niekolko fotografii v casopisoch, samozrejmostou bolo ich orezanie a prisposobenie formatu a volnemu priestoru v casopise (asi ani tam nesedel grafik, ktory veci rozumie a cti si kompoziciu fotografie). Mal som fotografie v nemenovanej ceskej fotobanke, kym po nejakej dobe nezacala mat problemy a majitel sa nezacal spravat neseriozne a celil mnozstvu podozreni z podvodov.
Dnes svetu vladnu pravnici a ekonomovia, mam dojem, ze zakony sa umyselne pisu tak, aby sa spory mohli co najdlhsie natahovat a aby boli ohybne, prisposobitelne na mieru tomu, kto je ochotny viac zaplatit. Ale take su podmienky dnesneho sveta, beries, alebo neberies, prisposobis sa, alebo nie si ochotny, budes podvadzat, alebo chces zit v ustrani...

Autorku clanku osobne nepoznam, len jej prace a k nim by som rad pripojil myslienku, ktoru som si pred casom sformuloval do kratkeho clanocku s predstavou, ze hadam ho raz pouzijem (mozete alebo nemusite s nim suhlasit).

[i]Pri všetkej úcte k ľudskému utrpeniu - tak trochu som už alergický na takzvaný sociálny dokument - na čiernobielom zábere s viditeľnou a neprirodzenou vinetáciou a s prehnaným kontrastom sa nám v stredovej kompozícii predstaví ušmudlané usoplené dieťa, robotník, ubolená upracovaná matka, zvráskavený starec držiaci fotografiu zosnulej životnej družky, všetci sa strojene pozerajú do priamo objektívu,... Na súťažiach majú najväčšie šance uspieť podobné reportážne cykly, keďže reportáž je považovaná za akúsi kráľovskú fotografickú disciplínu, v tesnom závese nasledujú rozličné lysohlávkové experimenty, ktorým často rozumie len autor, či skôr ani on sám nie (takú náladu som vtedy mal a tak som to videl) a s veľkým odstupom kategórie, ktoré by sa pri určitom zjednodušení dali zhrnúť pod tak trochu dehonestujúce, ale rozšírené označenie "ľúbivá fotografia". Tak trochu som smutný z tohoto pohľadu - nemôžu všetci písať romány, ľuďia si totiž radi prečítajú aj detektívky alebo poéziu. Človek je tvor mysliaci, esteticky založený a s väčšou či menšou dávkou fantázie, má rád tajomno, objavovanie, rád sa kochá pohľadom na krásne veci a obklopuje sa nimi. Každý zo spomínaných fotografických žánrov má pri tom svoju nezastupiteľnú úlohu. Pri tejto príležitosti mi napadá výrok, či skôr definícia umenia, ktorá sa mi veľmi páči, pretože je ako vystrihnutá zo života - "Keď sa to páči, je to gýč, keď tomu nerozumieme, je to umenie..."
Nech už je však našou "srdcovkou" akákoľvek fotografia, treba sa snažiť vedľa seba žiť a navzájom sa rešpektovať.[/i]

Werdze sa dari spajat reportaz i lubivu fotografiu - kazda jej fotografia hovori sama za seba, ma zaujimavu kompoziciu, atmosferu, svetlo, sú dynamicke.... Nie kazdy ma dar reci, niekto sa vyjadruje slovom, iny zaznamenava to, co vidi ocami, jej sa to dari tymto skor tymto sposobom...

 
tadzesi
2013-10-02 10:55:33
Ber to tak ze v dnesnej dobe pripada na jedneho nie fotografa minimalne jeden fotograf a kazdy uz pozna niekoho co "fotografom" je. Nechces fotit ty? Bude iny. A presne z takeho isteho dovodu ako si zacinala fotit aj ty = za free koli portfoliu. V konecnom dosledku prichadza rozcarovanie, nechut a vyzuzlana uzavierka.
 
vd
2013-10-02 12:18:55
ĽUDIA, FOŤTE PRE RADOSŤ

/potom nikdy nebudete sklamaní, oklamaní ani znechutení /
 
zdq
2013-10-02 12:41:06
skopirovane fotky v knihe ... fuha. po tom by som isiel tvrdo z principu to sa nerobi. ostatne veci v clanku sa daju zhrnut pod slova klasika ... taky je proste zivot ... naco sa nad tym pozastavovat? v kazdej brandzi si clovek musi preskakat, preco by na tom fotka mala byt inak. a hlavne, mnoho profikom sa stali urcite aj horsie veci.
 
Frola
2013-10-02 13:17:26
nedočetla jsem, je to zbytečně dlouhé, pokud si už myslíš, že máš talent, je potřeba to slyšet moře let a pokud nemáš to ,,správné" oko nedojdeš nikam, je to život fotografa...
PS všude jsou i jiní co fotí pro někoho, pro nějaký list, časopis a mají techniku erární, tedy je jim jedno, jak opotřebují...
 
karoly
2013-10-02 13:19:27
v dnešnej dobe musíš mať štastie ..... o inom to nieje....dnes nieje veľa iba fotografov ale všetkého....
 
zuzuliena
2013-10-02 13:57:03
Verdza, velmi dobre si to napisala, presli sme tym asi vsetci a je fajn, ze davas inym spatnu vazbu, coho sa vyvarovat. Lebo iluzie su krasna vec, ale ucty nam neplatia .-). A na rozdiel od mnohych komentujucich predo mnou mi tento clanok vobec neprisiel ako vyplakavanie, prisiel mi ako realne zhrnutie Tvojich skusenosti. Takze fajn .-).
 
DEVOTEE
ocenenie redakciou 2013-10-02 14:21:34
ako to napisal Bresson?
Prvých 10 000 fotografii je najhorších ? (neplati pre digitalnu dobu)
 
morgoth
2013-10-02 16:24:30
príspevok od: DEVOTEE
ako to napisal Bresson?
Prvých 10 000 fotografii je najhorších ? (neplati pre digitalnu dobu)
Ale on nehovoril nic o tych dalsich 10 tisic fotografiach

U niekoho je to v digitalnej dobe viac, ale moze to byt aj menej - fotku mas vyvolanu v priebehu sekund (az hodin, povedzme), nie niekolko hodin az dni... A feedback od inych ludi mozes mat do par hodin, nie par tyzdnov. Teraz je velmi dobra doba na to ucit sa fotografovat...
 
Artpraktik
2013-10-02 18:35:33
Neberiem článok ako vyplakávanie. Je to jednoducho zažitá vec (pre autora nepríjemná) a pre nás ostatných je v tom poučenie. Werdza píše veľmi dobre - citlivo žensky a chlapom môžu niektoré postrehy pripadať fádnejšie, ako viac Karolove vety. Možno aj po prečítaní tohto článku viac chápem, prečo upadla naša komunikácia, pretože som mal veľký záujem na tom, aby práve ona fotila na Cibulafeste v Holíči. Vlastne nie len fotila, ale spáchala aj nejaký ten článok. Tiež som fotil len za výhody (let v helikoptére nad festom, VIP vstupenka s rôznymi benefitmi, dostal som sa skutočne všade a to pred aj po festivale), teda nemohol som jej ponúknuť viac... Spomenul som jej aj koncert Karla Gotta v Skalici - možno to nie je jej krvná skupina, ale tam sa fotilo úplne najlepšie - až som bol prekvapený. Boli sme dokonca pozvaní po koncerte ku Gottovi a to napriek tomu, že nám (fotografom) bolo povedané - že nebude ani žiadny rozhovor, ani fotenie. Sám ako organizátor viem, že pri plánovaní akcie veci vyzerajú inak ako počas nej (prevráti sa auto s agregátom na elektrinu, vietor prevráti stejdže alebo stany, nepríde dostatočné množstvo ľudí a akcia je v strate - jednoducho niečo rupne...). Aj organizátori sú niekedy pod veľkým tlakom, o mnohých veciach nerozhoduje len jednotlivec a niečo sa jednoducho neustráži (respektíve nedodrží), na niečo sa pozabudne a na iné nezostane čas. Na druhú stranu - ako som spomenul, niekedy sa veci vyvinú úplne perfektne, až nad rámec očakávaní. Verím, že aj Werdza zažila, či zažije aj to, čo vôbec nečakala. Ešte pre zaujímavosť - video, z podstatnej časti fotografie Cibulafestu mám tu http://youtu.be/6RwdhR8YPps a keďže dnes som videl nástrel budúceho ročníku, som zvedavý, či bude záujem, pretože to čo som od Werdzi čítal o fotografovaní na iných festivaloch skutočne nepoznám... Mimochodom - súčasťou je aj motorkársky zraz. Teším sa na SS
 
nvs
2013-10-02 19:20:36
príspevok od: vlcimak
Je mi z toho vsetkeho tak trochu smutno na dusi. Nerad si to pripustam, ale asi som uz trochu starsia generacia a pamatam si casy, ked neboli potrebne ziadne zmluvy, stacilo obycajne cestne slovo. Boli to casy, ked zamky na dverach sa sa dali odomknut obycajnym zohnutym klincom, pod kazdou druhou rohozkou ste vsak nasli original kluc od bytu a napriek tomu sa tak nekradlo ako teraz. Dnes mame mrezu na dverach, hoci si myslim, ze za mrezami by sme nemali zit my, ale ti, kvoli ktorym sa takto musime ponizovat.
Sam som v minulosti fotil niekolko svadieb a promocii znamym a potom som sa dlhe hodiny sklanal nad zvacsovakom. Jedinou kompenzaciou bolo zaplatenie materialu, ale bolo to v tych casoch bezne, vsetci sme si takto navzajom vypomahali, sluzby neboli takmer ziadne (alebo nekvalitne, take socialisticke) a boli sme odkazani jeden na druheho. Doba nam nejako skomercnela, nehovorim, ze je to zle, kazdy by mal robit to, v com je dobry a mal by to robit poriadne, na profesionalnej urovni a ta sa musi zaplatit. Tiez som mal niekolko fotografii v casopisoch, samozrejmostou bolo ich orezanie a prisposobenie formatu a volnemu priestoru v casopise (asi ani tam nesedel grafik, ktory veci rozumie a cti si kompoziciu fotografie). Mal som fotografie v nemenovanej ceskej fotobanke, kym po nejakej dobe nezacala mat problemy a majitel sa nezacal spravat neseriozne a celil mnozstvu podozreni z podvodov.
Dnes svetu vladnu pravnici a ekonomovia, mam dojem, ze zakony sa umyselne pisu tak, aby sa spory mohli co najdlhsie natahovat a aby boli ohybne, prisposobitelne na mieru tomu, kto je ochotny viac zaplatit. Ale take su podmienky dnesneho sveta, beries, alebo neberies, prisposobis sa, alebo nie si ochotny, budes podvadzat, alebo chces zit v ustrani...

Autorku clanku osobne nepoznam, len jej prace a k nim by som rad pripojil myslienku, ktoru som si pred casom sformuloval do kratkeho clanocku s predstavou, ze hadam ho raz pouzijem (mozete alebo nemusite s nim suhlasit).

[i]Pri všetkej úcte k ľudskému utrpeniu - tak trochu som už alergický na takzvaný sociálny dokument - na čiernobielom zábere s viditeľnou a neprirodzenou vinetáciou a s prehnaným kontrastom sa nám v stredovej kompozícii predstaví ušmudlané usoplené dieťa, robotník, ubolená upracovaná matka, zvráskavený starec držiaci fotografiu zosnulej životnej družky, všetci sa strojene pozerajú do priamo objektívu,... Na súťažiach majú najväčšie šance uspieť podobné reportážne cykly, keďže reportáž je považovaná za akúsi kráľovskú fotografickú disciplínu, v tesnom závese nasledujú rozličné lysohlávkové experimenty, ktorým často rozumie len autor, či skôr ani on sám nie (takú náladu som vtedy mal a tak som to videl) a s veľkým odstupom kategórie, ktoré by sa pri určitom zjednodušení dali zhrnúť pod tak trochu dehonestujúce, ale rozšírené označenie "ľúbivá fotografia". Tak trochu som smutný z tohoto pohľadu - nemôžu všetci písať romány, ľuďia si totiž radi prečítajú aj detektívky alebo poéziu. Človek je tvor mysliaci, esteticky založený a s väčšou či menšou dávkou fantázie, má rád tajomno, objavovanie, rád sa kochá pohľadom na krásne veci a obklopuje sa nimi. Každý zo spomínaných fotografických žánrov má pri tom svoju nezastupiteľnú úlohu. Pri tejto príležitosti mi napadá výrok, či skôr definícia umenia, ktorá sa mi veľmi páči, pretože je ako vystrihnutá zo života - "Keď sa to páči, je to gýč, keď tomu nerozumieme, je to umenie..."
Nech už je však našou "srdcovkou" akákoľvek fotografia, treba sa snažiť vedľa seba žiť a navzájom sa rešpektovať.[/i]

Werdze sa dari spajat reportaz i lubivu fotografiu - kazda jej fotografia hovori sama za seba, ma zaujimavu kompoziciu, atmosferu, svetlo, sú dynamicke.... Nie kazdy ma dar reci, niekto sa vyjadruje slovom, iny zaznamenava to, co vidi ocami, jej sa to dari tymto skor tymto sposobom...

veľmi pekne napísané, ešte pripíšem slová, človek, dospelý jedinec, je z časti stále dieťa, ktoré poznáva a učí sa, či už na vlastných alebo cudzích chybách, dostáva poučenia od života, potkýna sa, padá a vstáva, s modrinami na kolenách, škrabancami, s pocitom krivdy a ujmy jeho neznalosti na jeho vlastnej ceste poznania a o tom to je, je to pre dobro, ktoré môže zúročiť a druhým odovzdať. Fotografia, nech je už akákoľvek, vyjadruje samotného človeka a pretvárať ho na inú podobizeň bez jeho pochopenia a poznania nemá význam. Čo sa týka samotného článku autorky, neviem sa vyjadriť, nefotím na objednávky ani na komerčné účely a nebola by to ani práca pre mňa, ale rada som prečítala.
 
Maxx818
ocenenie redakciou 2013-10-02 21:27:08
Najlepsie je fotit a sledovat fotku ako taku pre vlastnu extazu :> peniaze prichadzaju a odchadzaju, mozu, ale aj nemusia nikdy prist, mozu si vas vsimnut doleziti ludia, ale je to aj kuse stastia, a dokonca aj po smrti ako Ticheho /predava sa za viac ako Sudek, a asi by povedal na to , ze a co ho...no? robil to z osobnej genialnej "uchylnej?" radosti/ ...radost z vizualu nikto nemoze vziat a tu sa da zdokonalovat, hoci aj sam pre seba a v tichosti :>...zavesit si fotku, svoju alebo cudziu na stenu a mat ju ako svoje esteticke, vytvarne alebo aj psychologicke STENOSVOJBYTNO
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2013-10-03 04:32:13
Mne sa clanok paci. Mozno by som len pozmenil nazov na "Poucte sa na cudzich chybach", kedze Veronika nepise, ako sa z vlastnych chyb poucila ona.
Takisto sa mi paci, ze Veronika nasla odvahu napisat o chybach, ktore budu mozno niekomu pripadat amaterske.
Priznat si vlastnu chybu a poucit sa z nej, je jedna z najtazsich veci v zivote. Verejne sa o tom podelit je niekedy este tazsie.
 
Frola
2013-10-03 08:58:59
príspevok od: zuzuliena
Verdza, velmi dobre si to napisala, presli sme tym asi vsetci a je fajn, ze davas inym spatnu vazbu, coho sa vyvarovat. Lebo iluzie su krasna vec, ale ucty nam neplatia .-). A na rozdiel od mnohych komentujucich predo mnou mi tento clanok vobec neprisiel ako vyplakavanie, prisiel mi ako realne zhrnutie Tvojich skusenosti. Takze fajn .-).
já to vidím jinak, jako vyplakání neúspěšné fotoamatérky s velkými ambicemi....
 
alkaline
2013-10-03 21:21:04
...ten henri cartier bresson...
...čo sa horevyššie spomína...
...sa raz v prahe nechal počuť...že pod jeho výsledky vo fotografovaní...
...sa nesporne podpísal fakt že bol vždy dosť bohatý na to...
...aby si už za éry kinofilmu mohol fotiť čo chcel a koľko chcel...

...nie je to jediný guru fotografie priznávajúci množstvo odpadu...
...obetovaného na margo výsledku...
...v istom leveli sa proste dá povedať aj pravda...)))...

...fotogafia je napriek masovému rozšíreniu techniky stále drahým koníčkom...
...že toľkých klame telom je pochopiteľné...)))...
...a je dobre s tým rátať...

...nepríde mi ten článok v ničom nudný ani trúchlivý...
...je to autentická výpoveď...
...a minimálne v dvoch momentoch ma baví...
...hovadská svadba...obzvlášť bez prvotného pochopenia súvislostí je proste unikát...
...a povzdych na vidinou väčšieho výdelku...
...taký proste sme...
...niekto to dá zo seba von...
...to mi príjde fajn...


...p.s...
...závierku nikdy nešetri...to jediné má nádych ponurosti...
...ako keď si zostarnutá žena nemá čo pamätať...




 
qwak
2013-10-03 21:32:21
Clanok sa mi paci...je to o zacinajucej fotografke a jej skusenostiach, profici sa mozno zasmeju, amater sa priuci Werdza urcite nieje neuspesna fotoamaterka, radsej si precitam takyto prispevok ako “namačované” komenty majstrov bez chyby...
 
brki
2013-10-04 11:02:00
Prečítal som si pozorne článok. Necítim z neho žiadne vyplakávanie, je v ňom skúsenosť skúsenosť neprofesionálnej fotografky, ktorá už niečo vo svojom žánri preskákala a je sklamaná tým, ako sa bez štipky úcty a etiky správajú ľudia k práci iných ľudí. Nie je to len o fotografii a jej predaji a porušovaní autorských práv. Zažili sme to asi už viacerí, nevynímajúc mňa, keď som po rokoch našiel pod svojou prácou, na ktorej som rok pracoval iné meno. Dnes sa už nad ničím takým nepozastavujem ani ma to neprekvapuje, som z toho znechutený a nečudujem sa ani werdze, že sa rozhodla so svojimi negatívnymi skúsenosťami podeliť. Je to článok o tom, ako sa nadšenie utopí v džungli arogancie peňazí. Užitočný článok pre všetkých, ktorí sa rozhodnú posunúť svoju fotku niekam ďalej (hoci aj fotosúťaže), aby si pozorne prečítali podmienky.
 
zuzuliena
2013-10-04 14:58:09
príspevok od: Frola
já to vidím jinak, jako vyplakání neúspěšné fotoamatérky s velkými ambicemi....
nuz kazdy ma svoj pohlad, ak je pre Teba niekoho vyjadrenie ako sa veci niekedy naozaj deju a musime nimi prejst vyjadrenie neuspechu a vyplakavanie, nikto z nas s tym nic neurobi. Mne sa stali podobne veci ako werdza uvadza, tak som sa pri citani miestami aj zasmiala, lebo som sa v tom uplne vzhliadla . A ze by som bola placko alebo neuspesny clovek nemozem povedat .
 
alexmenti
2013-11-02 19:18:11
Článok mi je sympatický a hlavne je autentický. Poukazuje vlastne na dnešnú dobu, nikto to nemá ľahké a prečo by to teda mal mať ľahké fotograf ? Možno je v ňom aj trocha trúchlenia a sebaľútosti, ale v každom prípade sú to jej skúsenosti. Dopredu posúvajú hlavne zlé skúsenosti, len treba vydržať a o to viac trénovať (fotografovať) a nenechať sa odradiť. Aj v športe predchádzajú výhry najprv prehry. Prajem autorke veľa výhier v budúcnosti
 

Ďalší článok z kategórie

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované