Polarizačný filter je jedným z najužitočnejších filtrov, najobľúbenejší je v krajinárskej fotografii. Ak ho ešte nepoznáte, tak vedzte, že dokáže stmaviť modrú oblohu, zvýrazni biele mráčiky, odstráni odlesk z vodnej hladiny, zvýrazni farby zelene. Dokáže toho ešte oveľa viac. Niekedy ale dokáže napáchať aj riadnu škodu. Ako? Tým, že jeho účinok je prisilný.
Pri použití s digitálnou zrkadlovkou pozorujeme obraz v hľadáčiku a otáčame filtrom dovtedy, kým nenájdeme tú správnu polohu, kedy je jeho účinok pre nás optimálny. Pozor, pohľad cez matnicu môže byť zradný. Snímač fotoaparátu nedokáže zachytiť to, čo vidí ľudské oko. Tam, kde sa náš zrak neustále prispôsobuje, aby videl detaily vo svetlách aj tieňoch, tam má fotoaparát jedinú expozíciu, ktorú určí na základe merania. Do toho vstupujú aj nastavenia, akými sú farebný profil (nastavenie saturácie, kontrastu), či digitálny blesk. Ak si výsledok neskontrolujete na displeji, môžete byť doma nemilo prekvapení. V hľadáčiku ste videli krásnu modrú oblohu a doma na monitore obklopuje hlavný objekt temný vesmír, ktorému chýbajú už len hviezdičky.
Sú teda situácie, kedy je lepšie polarizačný filter nepoužiť, alebo ho nenastaviť na maximálnu účinnosť. Stáva sa tak vtedy, ak chcete stmaviť už beztak tmavomodrú oblohu, pričom zvyšok záberu tvorí svetlý objekt, podobne ako na ukážkovej fotografii minaret. Expozičná automatika sa snaží záber exponovať tak, aby nedošlo k prepalom na svetlom objekte. Ak by bol minaret tmavší, nedošlo by k takej podexpozícii oblohy. Keďže ju polarizák ešte stmavil, je na fotografii takmer čierna. Čo v takom prípade robiť?
- Teraz už viete, že keď budete fotografovať svetlý objekt na pozadí sýtej modrej oblohy, nemusíte použiť polarizačný filter. O jej stmavenie sa postará samotný vysoký kontrast a tým daná expozícia.
- Ak filter použijete, skontrolujte výsledok na displeji. V prípade silnej podexpozície oblohy, nastavte polarizák na slabší účinok, alebo ho dajte z objektívu dole.