Technicka diskusia

V tom vypočítavaní parametrov expozície pri tých rozdielnych expozíciách si zabudol na korekciu expozície. Tá síce nastavené hodnoty nezmení, ale expozíciu ano. Možno bola nejakým omylom prepnutá. Treba sa pozrieť do exifu :-))))

aka ´ako vyrobiť exif pomocou fixky na celuloide´ :))

Wow, vďaka za super odpoveď :) Hovoril som o tom skene práve preto, lebo každý kto mi zatiaľ položil takúto otázku vždy myslel, do akého rozlíšenia sa to dá preskenovať. Môžem sa spýtať, čo robíš? Či máš tieto vedomosti len ako fanúšik zo samoštúdia?

To ma privádza k otázke - mám na zemi roztiahnutú látku ktorá má rozmery 2000x2000 štvorčekov (šachovnica, čierne a biele na striedačku). Odfotím ju na film a hodím do skenera na 2K sken. Uvidím znova 2000x2000 šachovnicových štvorčekov? Čo ak sa so začiatočným pixelom skenu utrafím niekde medzi čierny a biely štvorček? Dostanem šedú? Celý obraz bude šedý?

ISO, DIN a nasledne aj ASA su normy, ktore popisuju okrem ineho aj citlivost filmu. Citlivost filmu je vlastnost, meratelna velicina. Na merany film sa exponuju v specialnom pristroji plosky tak, aby na kazdu dopadlo ine kvantum svetla (expozicia = intenzita x cas). Vyvola sa v tzv normalnej vyvojke. Potom sa v denzitometri sleduje ztmavnutie jednotlivych plosok (teda pomer medzi dopadajucim a prepustenym mnozstvom svetla). Potom sa zanesu namerane hodnoty do suradnej sustavy a vznikne graf. Na osy x sa vynesu logaritmy hodnot svetelnych kvant (t.j 10 jednotiek zastupuje jednotka, 100 jednotiek zastupuje dvojka, 1000 jednotik trojka atd.) a na os y zaporne logarity priepustnosti (1/10 da na osy y jednotku, 1/100 dvojku, 1/1000 da trojku atd - tomu hovorime Denzity). Teda mame mnoho bodov, ktore ked v suradnej sustave spojime ziskame graf - funkciu zcernenia (nepriepustnosti) v zavislosti na mnozstve svetla. Ma tvar pretiahnuteho roztvoreneho a mierne doprava zosikmeneho pismena S. Je jasne, ze i neosvetlna cast filmu neprepusti vsetko svetlo, pretoze cast pohlti podlozka, cast pohlti zelatina v ktorej je striebro fixovane. Nieco sa aj odrazi. Preto graf nikdy na svojej lavej strane nedosiahne nulu. Tomuto minimalnemu zcernaniu hovorime zavoj. Vsetka efektivna citlivost sa teda deje v hornej casti grafu, nad zavojom. Ak polozime rovnobezku s osou X vo vyske 0,15 D (denzity) nad zavojom, tak tam kde pretne graf tuto rovnobezku vznikne bod, ktory volame kriticky a oznacujeme ho K. Na osy X odcitame akej expozicii K odpoveda. Toto cislo ziskavaju DIN aj ASA uplne rovnako. Odlisne s nim vsak nalozia nasledne. Norma ASA z neho urci podla jednoducheho vypoctu citlivost z linearneho radu ktory pozname napr.: 25, 50, 100, 200, 400, 80, 1600, 3200, az teoretickych 10000. Tento rad je zaujimavy tym, ze film s citlivostou 200 je dvakrat tak citlivy, ako 100, ale len polovicne citlivy oproti 400. Norma DIN mala strach, ze sa im ciselny rad rychlo dostane do milionovych hodnot, preto z kritickeho bodu K jednoduchym vypoctom priradi citlivost z logaritmickeho radu cisel 15, 18, 21, 24, 27 ... pricom plati, ze zvysenie cisla o 3 stupne znamena zvysenie citlivosti na dvojnasobok. Takze existuje dvojica cisel, ktore sa na seba napadne nepodobaju, predstavuju ale tu istu citlivost. 50ASA/18DIN, 100/21, 200/24 ... (Takto sa oznacuje citlivost podla ISO. Teda citlivost jednej normy pred lomitkom a druhej za lomitkom.) Norma GOST inak urcuje kriticky bod, inak prepocitava a nie je ani korektna tabulka na prevod z jednej citlivosti na druhy, pretoze dva rozne filmy mozu mat odlisnu citlivosst podla ISO a rovnaku podla GOST. Pre farebne negativne filmy sa bod K urcuje trosku zlozitejsim sposobom. Princip je vsak rovnaky. Dokonca aj inverzne filmy si zachovali podobnu logiku pri urcovani citlivosti, ale zo samotnej podstaty diapozitivov vyplyva niekolko logickych odlisnosti, dokonca aj kriticky bod sa urcuje ako doticnica, ale to nie je take dolezite ako fakt, ze inverzne filmy nemaju ziadnu volu, teda pruznost. Tu rozsah pouzitelnych expozicii zacina a tu konci. Viac svetla znamena priesvitnu bez detailov, menej svetla znamena tmu-tmucu.
Chcem len pripomenut, ze existuju filmy okolo 100 ASA, ktore vplyvom zvysovania citlivosti voci tmavym partiam maju iny priebehu citlivosti, kedy sa zacne od zavoja lava cast grafu dvihat o cosi skor. Bod K je blizsie pociatku suradnej sustavy, a da sa teda po prevode urcit vyssia citlivost. Pozname ich napr. Fujifilm N160S, N160C, alebo Kodak Portra 160NC, 160VC. Su urcene pre extremne svetelne podmienky - zenich v ciernom, nevesta v bielom, obaja chcu vidiet gombiky na svojom obleceni. Vsetky styri filmy ale maju pracovnu cast kdesi ovela viac vpravo, tam kde hovorime o linearnej casti grafu. Ja osobne po zalozeni takehoto filmu nastavujem na expozimetri 100-ku.

Nikam nic nepis, uz teraz si urcite odradil kopec nadejnch zacinajucich fotografov, ktori si myslia, ze bez ovladania takejto teorie poriadnu fotografiu nikdy neurobia :-)

Robi sa to ovela praktickejsie. Do predom stanovenej vzdialenosti sa postavy skusobny obrazec. Ten ma po celej ploche spominane stvorceky s roznymi velkostami, teda s roznou obrazovou frekvenciou. Takze ziadna plchta na zemi, ale obrazok vo vertikalnej polohe. Na jedno cvaknutie sa da urobit negativ pre odcitavanie rozlisenie pri jednom ´kontraste´ medzi ciernou a bielou.
Ano za splynute maxima sa povazuje seda plocha. Ale este predtym pozorovat pri vacsich svorcekoch postupne ztieranie rozdielu medzi bielou a ciernou ...

hovor za seba, prosim. ak by nieco podobne napisala zena pochopim to, ale ako chlap mam vrodeny zaujem o technologiu toho, o co sa zaujimam a teda podobny clanok by som uvital.

a ak si skutocne niekto mysli, to co si napisal, tak nech radsej ani nezacina...

Preto nepisem ... Sam mam iba obmedzenu zbierku fotografi, ktorymi sa mozem pochvalit. Aj to su len moje deti. Samotne fotografovanie ma vlastne ani nebavi. Bavi ma nosit to zo sebou, nasrobovat to na stativ, uhadnut, ako sa to ovlada, zmerat scenu, precizne zaostrit a stuknut. Vysledok uz nie je az taky dolezity. Mam doma plne skrine fotografii. Ale ked sa nimi zacneme brodit, nevychadzame z domu aj dva dni. Sam mam najradsej Nikon F3 a 1,4/50 manual. Ale zo sebou nosim casto podivne vyzerajuce fotoaparty z pre druhej svetovej.

Sorry chcel som povedat, ze akakolvek fototvorba je urcite dolezitejsia, ako encyklopedicke vedomosti o technike.

Plne s Tebou suhlasim, aspon co sa tyka mojej osoby. Mam vsak taku skusenost, ze s vacsinou zaciatocnikov treba opatrne, najskor im vysvetlit najnutnejsie, postupne im po kvapkach pridavat teoriu spojenu s praxou, vysvetlit funkciu clony, hned urobit zopar zaberov s roznym nastavenim, aby videli rozdiel, nechat ich vydychnut, aby novu informaciu mali cas spracovat a dostat do krvi, az potom prejst k dalsej...
A okrem toho - netreba brat vsetko smrtelne vazne, bola to taka mala poklona autorovi clanku za jeho podrobny vyklad.

Chcem este s tymi nerovnako naexponovanymi polickami pri neonkovom osvetleni.
Neviem to urcite, ale myslim si toto:
Neonka blikne 50x za sekundu. Pri kratsich casoch ako je patdesiatina sekundy moze nastat stav, kedy sa odexponuje do tzv minima. Je ale pravda, ze to co svieti nie je ziarenie vyboja v neonovej trubici, ktore samo o sebe ma z hladiska tvaru obdlznikove kmity, ale sekundarne ziarenie luminoforu, ktore meni neviditelne ziarenie na viditelne svetlo. Sam luminofor ma ale hysterziu a tak svieti aj ked by uz nemal a nesvieti naplno, aj keby uz mal. Takze mi to pride ako zdroj problemu malo pravdepodobne. Co si ale mozem mysliet je fakt, ze ak je svetlocitlivy prvok zodpovedny za meranie svetla prehnane citlivy k UV ziareniu, potom moze z casu na cas nepredvidatelne skratit expoziciu z dovodu merania z maxima pri UV ziarnia z trubice. Da sa to overit tak, ze sa odmeria svetlo, urci sa expozicia, a potom sa manualne nastavi cas i clona. Potom sa urobi primarane mnozstvo pokusnych zaberov. Ak ani raz nedojde k rozdielne naexponovanym polickam, na vine je expozimeter. Ak dojde napriek tomu, potom by som spravil dalsi pokus. Skratil expozicny cas na minimum (presnejsie cas kratsi ako synchroniczny cas k blesku) a urobil seriu pokusnych zaberov. Problem by sa mal prejavit tak, ze cast policka je spravne naexponovana a cast nie. Casy kratsie, ako synchronizacny cas su zujimave tym, ze pocas celej expozicie nenastane okamih, ked je uplne odkryte cele policko filmu (ci cipu), teda ze jedna lamela zakryva jeho cast. Potom je vychodisko jasne - fotit pri casoch dlhsich ako je tridsatina, alebo pri bleskoch, alebo kombinacia ziarovka so ziarivkou a podobne.

S týmto som ešte za dobre, horšie som to mal v škole so strmosťou, gradientom :o Dlhé zimné večery dívania sa na obrázky šedého Macbethu s farebným krúžkom AMD a identifikovania vzoriek či je to inverzný film, pozitív, dub negatív, negatív, atď. Problém je, že všetko, v čom sa vyskytuje trochu matiky ma v poslednej dobe vôbec nebaví a aj keď viem, že by stačilo sa nad tým na chvíľu logicky zamyslieť, nikdy sa mi nechcelo ;]

Najlepšie bolo, keď profesor strašil naše baby (ktoré sú z toho absolútne zúfalé) s označením závoja na grafe, kde je bod inercie a prah zčernania a podobné hlúposti, ktoré sú vlastne vždy na tých istých miestach krivky. To len ja som musel dostať tie logaritmické tabuľky...

Sorry za offtopic, chcel som si zanadávať :)

Tak to bolo vzdy, uz za analogovej fotografie (je to tu sama ´mladez´, ale urcite sa najdu aj pamatnici). Jedni dokazali vo svojom takmer profesionalnom laboratoriu namiesat zarucene ultrajemnozrnnu vyvojku, dalsi poznali naspamat vsetky parametre pocitacovej techniky, ani od jedneho ste sa obycajne poriadnej fotografie nedopatrali (nic v zlom), ini chrlili jednu fotografiu za druhou (nie je podstatne, ci dobru, alebo zlu), kazdy bol v tej svojej oblasti fanatikom, dokazali sa vzajomne respektovat, to co robili ich obohacovalo.... Neexistovali internetove fora, kde by si vymienali skusenosti, ale nastastie sa ani nemohli prostrednictvom neho navzajom osocovat. Boli si vedomi, ze vsetci kopu za jednu ligu, dokazali najst spolocnu rec... a toto ako sa mi zda, tak trochu vymiera. Svet sa deli na Canonistov a Nikonistov, zabuda sa, ze fotoaparat je len prostriedok k dosiahnutiu vysledku, ktory nas spaja...

No prosim, a ze nieco napis, sak su tu fundovany odbornici priamo z praxe.
Ja som citlivost nikdy prakticky neurcoval, ale mal som moznost byt v tych najvacsich laboratoriach na kontrolu kvality v Kodaku v Belgicku a Kodak Pathe vo Francuzku. Postupy su primitivne, ale dosledky ohromne. Najviac ma vsak ohurilo, ze si francuzy davaju pocas obednajsej prestavky na tacku dvojdecovky vina. Sa mi to velice pacilo.

Nie nie, určite nie som fundovaný odborník a hlavne nie z praxe. Ovládam len základy, senzitometrii a denzitometrii sme sa venovali len semester. Ako tak zvládam teóriu, ale určite nedokážem vysypať všetky príklady a čísla ako ty, nehovoriac o konkrétnych hodnotách a počtoch :)

Dúfam, že nám sa konečne podarí výlet na Barrandov niekedy - pre vysvetlenie, to minimum čo viem som sa naučil pri kinematografických materiáloch, pretože nám hovoria viacmenej len o nich.

Škoda, že u nás to padlo na Kolibe :(

Ano a pamatami si, ze ked som si chcel predplatit Ceskoslovensku fotografiu, tak som musel pockat, kym niekto zo sucasnych abonentov neumre.
Ale bola aj doba, ze ked niekto chcel nieco vydat, tak musel mat oponenta. A tak sa dostavalo na verejnost nepomerne menej balastu, ako dnes. Lebo clovek moze byt mierne nepresny, to sa da odpustit, ale take donebavolajuce hluposti, ake sa obcas docitam dnes, tak to nebolo. Vela mojich ´oponentov´ nachadza zdroj svojej neochvejnej istoty v internete. Ale pokial sa na internete nachadza zaroven pornografia i oficilna papezova stranka (portal do neba) (sorry), tak treba informacie triedit.

Aha, p. Kacerika poznam osobne ...

To neviem kto je, nás drví pán Komorný :)

Tak ako wayne aj ja by som velmi privital, keby si napisal nejaky clanok. Tiez ma zaujima aj fyzikalne pozadie fotenia. a dobre sa to cita.

Ja som ju tiez nemal predplatenu, musel som si vystriehnut cas, kedy prisli do stankov, ak som prepasol vhodnu dobu, mal som smolu. Ale mal som pekne zviazanych asi 12 rocnikov, v tom case to bolo asi jedine fotograficke periodikum (opravte ma niekto, ak sa mylim), dnes lutujem, ze som sa ich vzdal.
Darmo, pokrok v podobe internetu plneho netriedenych informacii ma svoje vyhody, ale i nevyhody...