Kinofilm - zrno.

Farba či ČB material? Ja by som sa zrna az tak nebal. Ono na skene je zrno omnoho vyraznejšie, ake ked sa fotka zväčší v pozitivnom procese. Vo farbe mam minimalne zrno napr. Kodak Ektar a z ČB filmov Kodak T-max 100. To su len take bezne dostupne priklady, potom su špecialne fine grain filmy, ale tie sa už tažsie zhanaju. Zrno treba riešit, az na pozitivnej zväčšenine.

Ako bolo spomenuté - zrno je obrazová informácia. Je to základ toho, čo tvorí tvoj obraz na negatíve/príp. pozitíve. Ťažko odhadnúť, čo u Teba znamená slovné spojenie "pomerne veľké" aj časový interval kedy si došiel k trochu sklamaniu, vlastne k pomerne dosť sklamaniu. Zrno je možné pojať aj ako výrazný vyjadrovací prostriedok/výtvarný prvok - teda dôvod ho odpisovať nie je - k filmu v zásade patrí. Ak ťa niečo naozaj sklame, bude to skôr prípadné scanovanie/prevod k PP a kvalitatívne limity, ktoré k analógovej fotografii budu v rozmere "FX" patriť. Ale môžeš zostať aj v analógovom "spracovaní" a fotky vyvolávať " mokrou cestou" bez úprav v PC.
Takže napíšem,čo mám narýchlo v hlave zo vzťahu film a zrno. Ako bolo spomenuté - zrno ovplyvňuje voľba filmu - sú filmy vysokocitlivé a tie budú zrnitejšie - naopak filmy s nízkou citlivosťou budú mať zrno menšie (a vyšší kontrast?) a celé to môžeš ešte ovplyvňovať (vrátane kontrastného podania) vývojkami - tie s prívlastkom "fine" bývajú stavané na presné vyvolanie s jemným zrnom.
Veľa vplýva na výsledné podanie zrna na filme aj teplota a čas vyvolania vo vývojnici (push/pull), spôsob pohybu - treba vyskúšať viacero filmov s predikciou nižšej zrnitosti. A vývojkách ani nehovorím. je to akoby si mal na jednej strane X filmov a na druhej X vývojok a kombináciou expozície /spracovania vieš dosiahnuť množstvo variácii výsledku, ktorý bude často iný, ale vždy zaujímavý. Vydal si sa na zaujímavú a nákladnejšiu cestu ako ponúka digitál, ale naučí ťa šetriť "strelivo" , dívať sa a premýšľať o výsledku dopredu. Voľba Nikonu F90x je fajn, vhodný - v tých časoch (poloprofi) nástroj - dnes stále na kinofilm má čo ponúknuť. Kľudne napíš, čo za filmy si s ním vyfotil + expozície a objektív, aké vývojky si použil, spôsob spracovania - ako si posudzoval zrno, či si sa díval na hotové snímky (a príp. veľkosť) alebo len na film? Určite nie si sám, čo používa film aj dnes a rozhodne Ti budú vedieť ostatní poradiť viac k veci.

Dík za reakciu, takže max. ASA 100. Každý krok k zlepšeniu je dobrý.

Bolo to na skene, uvidíme ako budú vyzerať reálne fotky. Na ten Kodak Ektar som čítal viac dobrých recenzií, vyskúšam.

Dík za reakciu. Fotil som na obyčajný Fomapan ASA 200, vyvolanie filmu vo fotolabe, zrno len na skene (tam vidím možnú príčinu). Skúšal som Tokinu 80-200 f/2,8, tá je ale dosť mäkká (aj na digitály) a Tamron 17-35 f/2,8-4. Nejako ma pri mojej hlúposti nenapadlo vyskúšať aj tretí objektív Nikon 18-105. (mám čo skúšať do budúcna) Vzhľadom na "množstvo" filmov sa mi neoplatí robiť doma komoru, aj keď výbava sa dá na bazoši kúpiť za lacno, lepšia polovička by mi to asi netolerovala. Zväčšovák mám ale v pláne, koníček a staré kolená. A keďže mám Nikon d7200, tak tá F90-tka mi tak trochu plní funkciu FF a tiež pri nej nostalgicky spomínam na vysokoškolské časy vo fotokomore na inťaku . Takže tu hraje úlohu aj spomienkový optimizmus.

- na vyvolanie filmu nie je v zásade potrebná žiadna "tmavá komora", film do cievky vývojnice beztak potrebuješ natiahnuť so zavretými očami=poslepu=v úplnej tme. Teda aj na WC, pod dvere deku a upozornenie nevstupovať počas vkladania- na pár minút. Najprv zožeň tank, potom jazdený film, vyskúšať na sucho párkrát a keď nadobudneš istotu, že to zvládneš aj keď na to nevidíš - tak zastrihnúť exponovaný film v kazete (okraj) a ideš navíjať. Keď už je to v tanku, zbytok urobiš s trochou opatrnosti a ohľadu na lepšiu polovičku aj v kuchyni. Potrebné propriety dáš dokopy za pár týždňov na bazoši, ale získaš úplnu voľnosť vo voľbe filmov/vývojok, vyvolávacích časov a teplot-istotu nevyčerpanej vývojky a ustaľovača. Fľaše sklenené, skladovať nie dlho-rozrobená vývojka a ustaľovač moc nevydržia, držať v tme - hnedé fľaše sú lepšie ako zelené, resp. voľ čo najtmavšie. Proste sa pohráš parádne, ale výsledok bude pod 100% kontrolou. ten lab sa mi moc nevidí.

Ak chceš vyvolávať len v minilabe - procesom C-41, tak skús film Ilford XP2, ten je k tomu priamo určený, ale pripravíš sa o hlavnú výhodu v rozhodovacej voľnosti a ďalšom ovplyvnení pri spracovaní.
Fomapany nie sú zlé, ale samozrejme existujú zaujímavejšie filmy. Skús Ilford Pan F+ 50, vývojku mám skúsenosť s ID11 a Ilfosol.. Jedna je prášková, druhá koncentrát. Každá z ilford vývojok má v balení naozaj presný a podrobný popis spracovania a časov na každý Ilford film, takže postupne môžeš skúsiť aj inšie. Zásadná je expozícia - tá, pokiaľ nie je konkrétny zámer by mala byť (aspoň nazačiatok) presná. Hlavne preto, že film má určitú expozičnú pružnosť a obmedzený rozsah DR, dnes už iste menší ako digitál. Kým nebudeš cielene používať push/pull, je lepšie sa im vyhnúť - beztak tieto techniky sprvoti vznikli ako opravné. Podobne ako cross proces - sprvu iste náhodný omyl.. Píšem síce iba o Ilfordoch, pretože s nimi mám najrozsiahlejšiu skúsenosť, ale iste môžeš vyskúšať aj Kodak T-max, napríklad.

Chcel som najprv napísať, že "však to viem", kým mi dobilo čo máš na mysli . Mi to vôbec nenapadlo. Tak teda nič, škoda.