xmp / raw

Ja to vnimam takto: ked sa pracuje na RAW, vsetky upravy su nedestruktivne a vzdy sa vie vratit k povodnemu RAWu. Upravy sa ukladaju v sidecar subore a original RAW je nedotknuty.
Pri exporte povedzme do 16bit TIFFu alebo PSD vznikne novy subor. V tomto vyexportovanom TIFFe alebo PSD sa uz nevieme vratit k povodnym RAW informaciam. RAW je vlastne vyvolany alebo interpretovany. Kedze ale mame 16bit TIFF alebo PSD mame velke pracovne okno dalej.

Editacne programy umoznuju nedestruktivne upravy aj na TIFF PSD formatoch. V podstate rovnaky princip ako pri RAW procese, original nedotknuty a upravy v sidecar subore.
Zalezi ako sa s foto naraba dalej. Upravime TIFF PSD. Na 2.den chceme nieco zmenit tak nie je problem lebo prepisujeme iba sidecar subor. Zaklad je neexportovat a zapekat po kazdej uprave novy TIFF PSD a nepracovat znova na tom vyexportovanom. Treba pracovat stale na 1.po vyvolani z RAW.
Ak by sme stale pracovali po upravach na novom TIFFe PSD tak stale robime destrukciu a skor ci neskor sa dostaneme na limit.
V layers viac menej to iste. Po exporte z RAW do PSD pracujeme vo vrstvach a po ulozeni sa vieme vratit k danemu PSD a k danym vrstvam a urobit zmeny.

Priklad kedy sa archivuje RAW aj PSD. Spravim RAW proces napriklad v Capture One. Dalej chcem spravit retus portretu na co Capture One nema dostatocne nastroje. Exportnem PSD a pracujem v layers v externom programe( PS, ON1). Vsetky dalsie upravy v buducnosti robim na PSD, kedze tam prebehla retus a finalne fotky exportujem tiez z PSD. Pointa je upravovat nedestruktivne na 1. TIFF alebo PSD exporte z RAW.

Ci je to inak?


Pokial vies, ze finalnu fotku si schopny urobit v RAW procesore, tak TIFF alebo PSD nema zmysel ukladat. Vzdy sa vies vratit k RAW a urobit upravy.
Pokial vies, ze na finalnu fotku potrebujes aj dalsie nastroje (retus, efekty) tak si TIFF alebo PSD uloz.

Podľa mňa so 16-bitovým TIFFom máš podobné možnosti ako s RAWom. Ale načo, keď už máš RAW. Osobne by som nearchivoval aj RAW aj TIFF. Radšej RAW a XMP, kde môžeš posledný stav použiť ako základ, ale stále môžeš zmeniť, čo chceš a zaberá to o kus menej ako RAW+TIFF. Osobne mi nedáva zmysel exportu do TIFFu. Mne bohate stačí JPEG, keďže fotky majú také vysoké rozlíšenie, že artefakty z JPEG kompresie jednoducho nezbadáš. Skúšal som obrázok nekomprimovaný v plnej kvalite a JPEG downsamplovaný na 1/4 rozlíšenie s kvalitou zníženou na 80-85 % a rozdiel žiadny (na prezentáciu na obrazovke a bolo by jedno, či ide o 50" TV alebo 23" monitor), len rádovo menšia veľkosť. A ak sa k fotke chceš vrátiť, tak máš RAW. Je to len mentálny blok použiť nižšiu "kvalitu" (podliehame mu všetci).

Inak to je druhá otázka, nakoľko je RAW po finálnej úprave ešte potrebný. Dovolím si tvrdiť, že naozaj len málokto sa po rokoch vráti k nejakému RAWu a začne ho nanovo upravovať. A to aj vrátane profesionálnych fotografov. Predstav si, že fotíš svadbu. Vyvoláš RAWy, upravíš ich, vyexportuješ finálne fotky, odovzdáš zákazníkovi. Za akých okolností by si sa hoci aj po 3 mesiacoch rozhodol k tým fotkám vrátiť a nanovo ich upravovať? Ak by aj zákazník o ne prišiel, tak by ti v rámci starostlivosti o zákazníka stačilo vytiahnuť z archívu finálne JPEGy a dať mu ich znova. A áno, aj ja som tým postihnutý. Mám doma desaťtisíce RAWov, ku ktorým sa už nikdy nevrátim ale nemám tú vôľu ich zmazať.

Podľa mňa so 16-bitovým TIFFom máš podobné možnosti ako s RAWom. Ale načo, keď už máš RAW. Osobne by som nearchivoval aj RAW aj TIFF. Radšej RAW a XMP, kde môžeš posledný stav použiť ako základ, ale stále môžeš zmeniť, čo chceš a zaberá to o kus menej ako RAW+TIFF. Osobne mi nedáva zmysel exportu do TIFFu. Mne bohate stačí JPEG, keďže fotky majú také vysoké rozlíšenie, že artefakty z JPEG kompresie jednoducho nezbadáš. Skúšal som obrázok nekomprimovaný v plnej kvalite a JPEG downsamplovaný na 1/4 rozlíšenie s kvalitou zníženou na 80-85 % a rozdiel žiadny (na prezentáciu na obrazovke a bolo by jedno, či ide o 50" TV alebo 23" monitor), len rádovo menšia veľkosť. A ak sa k fotke chceš vrátiť, tak máš RAW. Je to len mentálny blok použiť nižšiu "kvalitu" (podliehame mu všetci).

Inak to je druhá otázka, nakoľko je RAW po finálnej úprave ešte potrebný. Dovolím si tvrdiť, že naozaj len málokto sa po rokoch vráti k nejakému RAWu a začne ho nanovo upravovať. A to aj vrátane profesionálnych fotografov. Predstav si, že fotíš svadbu. Vyvoláš RAWy, upravíš ich, vyexportuješ finálne fotky, odovzdáš zákazníkovi. Za akých okolností by si sa hoci aj po 3 mesiacoch rozhodol k tým fotkám vrátiť a nanovo ich upravovať? Ak by aj zákazník o ne prišiel, tak by ti v rámci starostlivosti o zákazníka stačilo vytiahnuť z archívu finálne JPEGy a dať mu ich znova. A áno, aj ja som tým postihnutý. Mám doma desaťtisíce RAWov, ku ktorým sa už nikdy nevrátim ale nemám tú vôľu ich zmazať.

Ukladám si RAW+TIFF+XMP. A stáva sa mi že sa k RAWku vrátim aj po rokoch a vyvolám ho nanovo a celú úpravu spravím nanovo. Lebo som sa niečo nové naučil. Ale je pravda že PP je moja slabá stránka a učím sa stále. Pomaly ale stále.

Takže také dehaze ("objavil" som minulú jeseň) mi dokáže z pár rokov starého zahmleného RAWka vytiahnuť detaily o ktorých som ani netušil