MÁTE PLÁN PRED FOTOGRAFOVANÍM?

no ja osobne najcastejsie fotim na cestach mimo sr, a na slovensku na roznych stretnutiach, vyletoch, akciach, takze vzdy viem, co idem fotit. ale niekedy si fotak len tak vezmem v brasni so sebou, ze ved nikdy neviem, co kde uvidim.
a napr. dnes vecer som sa vybrala za konkretnou temou, vedela som, co, kde, ako a este aj na mieste ma osvietilo a pridala som dalsie ako

...no, niekedy mi splánuje deň niekto iný (pracovné foto) ...niekedy sám niečo pred fotením pošpekulujem (málokedy).......väčšinou idem nablind.....a improvizujem......a to ma baví najviac: )

v zásade vždy viem dopredu čo chem, ale aj tak tam je ešte istý prvok náhody hlavne pri lepších fotkách...

...z nedostatku casu mi vyplyva ze musim vediet co chcem a zvazovat ci sa mi to oplati... ci tam bude v tom case dobre svetlo, ludia, doprava atd... ved to poznate.
Bohuzial skoro vzdy mi do toho vstupi nieco neocakavane co... za vsetko spomeniem napr. fotenie na strkovych laviciach pri Nemsovej (mala to byt taka oddychovka v prirode aj ked krajinky nie su pre mna to prave). Vsetko naplanovane, (z dialnice) vybrane lokality, doma overene cez google earth, konfrontovane s casom fotenia, polohou slnka, predpovedou pocasia - oblacnosti atd, atd... naplanovany vyjazd z domu... jednoducho asi vsetko. Na mieste vsak pani vodohospodari zvacsili prietok vo Vahu na krasny strkovy ostrov sa kvoli zdvihnutej hladine o cca 0,5 m nedalo dostat ... jedine prebrodit asi 6-7 m. Kedze na toto som fakt nebol pripraveny a bolo to niekedy v marci... vzdal som to - pomotal sa naokolo a z 2 hodky to zabalil...
Cize na zaver... PRIPRAVA A ZAMER ANO... ale samozrejme aj situacie ze sa idem len tak pomotkat - ze mozno motyka vystreli

...presne tak

Nuž ... cieľom mojej cesty je spravidla cesta samotná. Takže fotím pre fotenie a nejak zúrivo neplánujem ... a tak to aj potom dopadá

Ale niekedy používam "reverzné plánovanie". Napríklad : cvakol som (cestou do práce) Koníka v Lampárni (ani pán Patrik netuší ako sa to zomlelo ) A tak som operatívne zabočil na vajnorské exletisko a docvakol Koníka ako mieri do televízorovej veže.

Vo všeobecnosti : VŽDY mám jeden foťák v aute (DSLR) a jeden pri sebe (kompakt) ... a keď sa mi zdá že to stojí za cvak, cvakám ...

S tou cestou môžem len súhlasiť, sám si takto fotím.
Niekde som čítal, že všetko už bolo nafotené, tak nám koničkárom (hobby-stom) ostáva iba byť v pohotovosti a čakať na ten náš správny, jedinečný a neopakovateľný okamih v živote.

Na niektore zanre - napriklad makro vonku, fotenie deti, akt... - mam plan. Aj vcelku jasnu predstavu, ako by to asi malo vyzerat.
Na niektore svoje projekty (ktorych ale nebyva do roka vela) , mam tiez plan, niekedy aj pripravene rekvizity.
Napriek tomu vzdy musim improvizovat, pretoze vzdy je aspon jedna okolnost inak, nez bola planovana
Ale mam rad aj take bezcielne tmolenie sa "co mi padne do oka" - bud pri vyletoch, na dovolenke, alebo na prechadzke.

Hlavne v poslednom case fotenie ako take neplanujem, casu mam pomenej, ale ked niekam idem, tak tam idem preto, aby som nieco videl a zazil. Fotak mam stale so sebou, to ano, ale fotky beriem len ako "bonus" k vlastnym zazitkom ... ovela radsej si zaujimave veci pozriem vlastnymi ocami, ako len cez hladacik a potom doma na monitore zistovat, kde som bol, co som vlastne videl.

ako si tu tak obcas pozeram fotky, tak je tu velmi malo takych, kde je vidno, ze autor skutocne tvori a dopredu fotku planuje. ist von fotit makro alebo krajinku s tym ze viem ako to ma vypadat nie je planovanie.

za planovanie povazujem vyvoj - napad (inspiracia), rozvyjanie napadu, ak treba rozkreslenie na story board, zhananie rekvizit, hladanie vhodnej lokality na fotenie, priprava miesta pred fotenim,...

ja mam vo svojom portfoliu zatial len par takto pripravenych fotografii a dalsich niekolko napadov rozpracovanych na papieri.

a co sa tyka planovania a nedostatku casu? cim lepsie dopredu naplanovana je fotka, o to rychlejsie je to potom nafotene... takze planovanie v konecnom dolsedku setri cas.

inak zanre ako dokument, reportaz a podone sa ani nedaju planovat. ak teda za planovanie niekto nepovazuje zasktrnutie si datumu fotenia nejakej udalosti do kalendara

Zaujímavá téma ... Ja si fotenie väčšinou plánujem, keďže inak by som musela vláčiť so sebou stále batoh so všetkou výbavou, keby som chcela fotiť len tak živelne. Teda, aby nedošlo k omylu, že mám ťažké kalibre .... mám 2 staré telá, na každé po 2 sklíčka a ku každému po 1 filme, plus občas blesk .
Keď si premyslím, čo chcem fotiť, podľa toho si vyberiem techniku, ktorou to zrealizujem. Občas si niečo aj načrtnem na papier, najmä ak idem fotiť zákazku pre cudzích, aby mali predstavu, čo od nich chcem - uľahčuje to prácu. Spoliehať sa na to, že mám nápady v hlave, je pre mňa neefektívne, lebo ich tam mám veľa a mohli by sa mi pomiešať . Niekedy čakám na realizáciu skice aj pol roka, závisí od podmienok, ktoré na fotenie potrebujem, či už sú vhodné, alebo ešte nie.

vacsinou nie

planujem si iba co by som chcel fotit. ale malokedy to vide. chodieval som len na krajinku ale ako na potvoru vy von vyliezala zver a naopak. takze teraz vlacim asi vsetko co ma moze prekvapit

Teraz malo fotim, ale zasa planov mam vela. Neviem sa dokopat, alebo nejako vzdy je nieco, co sa zda byt dolezitejsie a nastava odklad
Niektori kolegovia si kreslia scenu, kompoziciu, detaily, pripravuju si svetlo. Zial, kreslit neviem. Raz som si chcel nakreslit predstavu co som mal a tak som skusil. Sedi matka pri okne na posteli pri svojom dietati. Dcera mi nasla na stole pri pc moj nakres a s vypulenymi ocami sa pyta:"Tato, toto je co?" Vyzeralo to ako penis. Odvtedy uz nekreslim
Teraz si skor skusam predstavovat a heslovite zapisovat moje predstavy, lenze obcas to sklzne do mish mashu, ako Zlate.slnko pisala. Lahsie je to v tom, ze si skor predstavujem situacie, vyrazy, atmosferu (to by som v zivote nenakreslil). Fotografujem clovecinu. Rad oslovujem krasnych ludi. Pozor, nie peknych, krasnych. Niekedy aj skaredy clovek je prekrasny. Proste rad aslovujem ludi co vyzaruju.
Na fotografovanie sa snazim pripravovat vsade kde sa ocitam. Aj bez fotoaparatu. Skumam ako sa ludia spravaju, aku maju mimiku, asi najviac pozorujem ako na nich dopada svetlo a ako sa sprava. Komponujem, zmurim ocami, ak ma nieco zaujme, predstavujem si format, ktory by sa mi hodil. Uz sa mi aj stalo, ze ma niekto pristihol pri mojom "komponovani" a na jeho vyraze bolo zrejme, ze pozna riesenie mojho problemu

...na prednaske Gaba Liptaka na fotoslovakii bolo tomu "NEplanovaniu" fotenia prirody venovane pomerne vela casu...

no presne ... pozorujem, komponujem v hlave .... skumam svetlo/tiene .... casto sa cez objektiv iba divam a necvaknem ... a potom mi obcas vyjde to, ze najkrasjie fotky mam len vo vlastnej hlave

PS: tiez neviem kreslit, aj napriek tomu, ze mam doma panaka Veroniku a snad vsetku potrebnu vytvarnicku vybavu - takze moje nacrty zodpovedaju popisu tych tvojich xi-xi-xi

tu je ale 99% ludi co neplanuju. idu von s fotakom a nieco sa im obcas podari - turisti, vikendovi vychadzkari, psickari, cvakaci, kvazistritkari... cest patri par fotografom - krajinkarom, co maju odsledovane svetelne situacie na miestach, ktore chcu fotit a pravidelne sa tam vracaju, pokial pocasie a svetlo nie je podla ich predstav. takisto velka cest ludom co skutocne tvoria, kde vidno napad a ze fotka je prepracovana... ci uz je to portret, produktovka, alebo cokolvek.

Kvôli momentálnemu nedostatku času plánujem, aj keď nie úplne do detailov. Zrealizovať to je už horšie Hlavne "zvesiť z klinca" modela/modelku, tam to väčšinou uviazne...

Plánujem len to, že si rozmyslím kam pôjdem, či fotiť vodu, hory vzhľadom na ročné obdobie a tiež miesto kam sa vyberiem, lebo už keď sadnem do auta tak sa mi nechce rozmýšľať kam sa vyberiem a proste nejakým smerom sa musím vybrať ...