svetelnost 0.95 - Objektívy a filtre - Fórum | ePhoto.sk

Paaloo 2011-01-17 17:31:37+01

v dnesnej dobe mame "extra svetelne objektivy" s 1.4, 1.2 pripadne f1... no uz niekolko "desatroci" dozadu niekolke spolocnosti vyvinuli objektivy s f0.95... ako to vlastne dokazali? princip?
kamarat mi spominal, ze NASA vraj vyvinula objektiv s cca f0.7-8 neviem presne... zaujimal by ma vas nazor na to... videl som zopar fotiek na nete fotene na 35mm a bokeh je uzasny..

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0

cardman1 2011-01-17 17:59:21+01

a co tak dat sem link na tie fotky ???

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0

Marcel Rebro 2011-01-17 18:04:02+01

príspevok od: Paaloo

v dnesnej dobe mame "extra svetelne objektivy" s 1.4, 1.2 pripadne f1... no uz niekolko "desatroci" dozadu niekolke spolocnosti vyvinuli objektivy s f0.95... ako to vlastne dokazali? princip?
kamarat mi spominal, ze NASA vraj vyvinula objektiv s cca f0.7-8 neviem presne... zaujimal by ma vas nazor na to... videl som zopar fotiek na nete fotene na 35mm a bokeh je uzasny..

http://www.dpreview.com/news/0809/08091505leica_50mm_f0_95.asp

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0

Paaloo 2011-01-17 18:06:08+01

príspevok od: cardman1

a co tak dat sem link na tie fotky ???

http://www.flickr.com/groups/50mmf095/
tu je canon 50mm f0.95

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0

Paaloo 2011-01-17 18:09:40+01

príspevok od: Marcel Rebro

http://www.dpreview.com/news/0809/08091505leica_50mm_f0_95.asp

no nie len ten.. stary canon 50mm 0.95 napr..

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0

Karol Srnec redakcia ephoto.sk

2011-01-17 18:29:33+01

Matematicky je to lahke. Poriadne velke sosovky a je to! Ale vyrobit ich a eliminovat opticke chyby je velmi obtiazne. Kombinacia vysokych nakladov na vyrobu s tym, ze su taketo objektivy rozmerne, a naviac v praxi je takato svetelnos vyuzitelna len malo, je dovodom maleho poctu predanych kusov.

Svetelnosť
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svetelnosť je bezrozmerná veličina vo fotografii, ktorá vyjadruje najvyššie možné množstvo svetla, ktoré prepustí daná optická sústava. Vždy je vyjadrená pomerom, ktorý je závislý od ohniskovej vzdialenosti a priemeru optickej sústavy pri plne otvorenej clone.
Svetelnosť = , kde f je ohnisková vzdialenosť a d priemer optickej sústavy pri plne otvorenej clone.
Na vyjadrenie svetelnosti v praxi sa však používa zápis f/k, 1:k (alebo f/k1-k2, 1:k1-k2 pri objektívoch s premenlivou ohniskovou vzdialenosťou (zoomových objektívoch), napr. f/2.8, 1:2.8, f/3.5-4.5, 1

.5-4.5.
Hodnota svetelnosti objektívu určuje koľko svetla dopadne na svetlocitlivú vrstvu. Najvyššia svetelnosť (hodnota okolo f/1), znamená minimálny kladený odpor svetlu precházajúcemu cez objektív. Veľmi kvalitné objektívy majú svetelnosť okolo f/1.4 až f/1.8 pričom ide výhradne o objektívy s pevným ohniskom. U veľmi kvalitných zoomových objektívov sa svetelnosť pohybuje od f/2.8. S rastúcou ohniskovou vzdialenosťou objektívov (teleobjektívy) klesá aj ich svetelnosť. Dôsledkom technologicky veľmi náročnej výroby kvalitných, vysoko svetelných teleobjektívov by bola ich vysoká cena a tá by spolu s ich extrémnou veľkosťou a hmotnosťou logicky spôsobila nepredajnosť.
Všeobecne sa dá povedať, že čím je svetelnosť objektívu väčšia, tým je lepší. Nie vždy je však žiaduce, aby cez objektív prešlo čo najväčšie množstvo svetla. V takýchto prípadoch sa pomocou clony svetelnosť znižuje.

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0

atlantel 2011-01-17 18:32:51+01

Paaloo: Tak ono technicky nie je problem takyto objekiv vyrobit, problem je odstranit vsetky opticke vady , ktore takuto aperturu sprevadzaju. Svetelnost je pomer ohniskovej vzdialenosti k priemeru vstupnej sosovky. Preto svetelne objektivy rastu do priemeru a nie do dlzky. U svetelnych objektivov je potrebne ohnut opticke luce tak , aby bolo mozne koncentrovat prechadzajuce svetlo optickou sustavou aj z okrajovych casti vstupnej pupily a nie len z centralneho disku. Samozrejme je mozne taketo zakryvenie dosiahnut ale o to viac sa exponencialne prejavuju opticke vady priamo suvisiace s tymto lomom svetla.

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0

Fatty 2011-01-17 18:44:10+01

príspevok od: atlantel

Paaloo: Tak ono technicky nie je problem takyto objekiv vyrobit, problem je odstranit vsetky opticke vady , ktore takuto aperturu sprevadzaju. Svetelnost je pomer ohniskovej vzdialenosti k priemeru vstupnej sosovky. Preto svetelne objektivy rastu do priemeru a nie do dlzky. U svetelnych objektivov je potrebne ohnut opticke luce tak , aby bolo mozne koncentrovat prechadzajuce svetlo optickou sustavou aj z okrajovych casti vstupnej pupily a nie len z centralneho disku. Samozrejme je mozne taketo zakryvenie dosiahnut ale o to viac sa exponencialne prejavuju opticke vady priamo suvisiace s tymto lomom svetla.

tak toto on určite nevedel

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0

1

Paulie 2011-01-17 19:06:35+01

Celkom zaujímavé kúsky sú aj Rodenstock XR-Heligon 50mm f/0.75 alebo Rodenstock TV Heligon 42mm f/0.75 ten prvý sa používal v medicíne v RTG prístrojoch druhý v televízii.

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0

atlantel 2011-01-17 19:35:18+01

Karol Srnec:
Vzdy !!!! .... je dolezite aby objektivom preslo co najviac svetla. Je to ciel vsetkych vyvojarov optiky od Petzvala, Paul Rudolpha az po pana Kölsch. Neclonime preto aby sme snimac / film neposkodili ale clonime preto aby sme eliminovali odchylku paralaxy, ktora sposobuje nizku hlbku ostrosti a odstranili opticke vady velkych apertur a nedokonalosti okrajovych casti sosoviek.

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0

Paaloo 2011-01-17 20:08:19+01

no dobre... ale teda moze sa niekedy dosiahnut nieco pod 0.5 ? alebo blizko 0?

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0

keko 2011-01-17 20:13:29+01

Mily atlantel,

Úlohou objektívu nie je lúče svetla zakriviť, ale zalomiť. Zakrivenie je nežiadúce.

A aj keď vieme, že máš v princípe pravdu, paralaxu clonením nikdy neodstrániš.

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0

1

Karol Srnec redakcia ephoto.sk

2011-01-17 20:18:46+01

príspevok od: atlantel

Karol Srnec:
Vzdy !!!! .... je dolezite aby objektivom preslo co najviac svetla. Je to ciel vsetkych vyvojarov optiky od Petzvala, Paul Rudolpha az po pana Kölsch. Neclonime preto aby sme snimac / film neposkodili ale clonime preto aby sme eliminovali odchylku paralaxy, ktora sposobuje nizku hlbku ostrosti a odstranili opticke vady velkych apertur a nedokonalosti okrajovych casti sosoviek.

Proste pises, ze fyziku neprecuras a tento pekny zamer je nerealny, a ak aj niekdy ano, tak nezaplatitelny. Takze sme tam, kde sme boli. Kazdy z nas by chcel vysokosvetelne objektivy, ktore by neboli velke ako potrubie od kanalizacie a nezrujnovali rozpocet niekolkych bananovych republik.

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0

1

haplo602 2011-01-17 20:56:39+01

príspevok od: atlantel

Paaloo: Tak ono technicky nie je problem takyto objekiv vyrobit, problem je odstranit vsetky opticke vady , ktore takuto aperturu sprevadzaju. Svetelnost je pomer ohniskovej vzdialenosti k priemeru vstupnej sosovky. Preto svetelne objektivy rastu do priemeru a nie do dlzky. U svetelnych objektivov je potrebne ohnut opticke luce tak , aby bolo mozne koncentrovat prechadzajuce svetlo optickou sustavou aj z okrajovych casti vstupnej pupily a nie len z centralneho disku. Samozrejme je mozne taketo zakryvenie dosiahnut ale o to viac sa exponencialne prejavuju opticke vady priamo suvisiace s tymto lomom svetla.

ze toto je zaujimave ... zatial som si myslel ze \"ohnut\" svetelne luce dokaze len silna gravitacia ...no ale niekto tu zjavne precural fyziku ...

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0

1

atlantel 2011-01-18 02:24:58+01

... aha, takze podstata otazky zakladatela vlakna zostala nezodpovedana a odpoved je zaroven vyvratena mojim vyrazom ohnut a nie zlomit... - ten je neprijatelny a vsetko popiera ....
jaj tak... len ze v starych knihach o optike ktore som zdedil po otcovi sa bezne pouzival aj vyraz ohnut.
Gramotny clovek totiz vie, ze slovo ohnut neznamena v obecnej optike zakrivenie drahy fotonov ale ich refrakciu pri prechode materialom odlisnej hustoty. Ohyb chapeme ako vyslednu drahu, ktoru luc opise prechodom cez opticku sustavu. Ak by ste si predstavili rez objektivom cez ktory prechadza demonstracne monochromaticky laserovy luc, vysledok by bola ista krivka aj ked zlozena z dielcich usecok , ktore maju vrcholy v uzlovych bodoch.

haplo602, keko: Skoda ze ste neboli tak vtipni pri priamej odpovedi k teme, ktoru predostrel Paaloo.

Pan Srnec: dotazovatel sa nepytal na ekonomicku stranku veci ale na technicku. Preto tiez uviedol priklad exotickej technologie NASA. On sa vobec nepytal kolko stoja, kde je ich mozne vidiet pripadne kupit.
Ja mu len zhruba vysvetlujem preco uz vsetci nemame Noctiluxy doma.

Vsetci traja ste jesitne odpovedali ale ani jeden z Vas moju odpoved neznegoval. Canon 50/0.95 je naozaj prastary objektiv , co je dokaz ze vybrusit sosovky s takym radiusom a zlozit nebolo problem uz v roku 1961. Ale opticka kvalita bola zufala: rozlisenie, ghosting, aberacia, koma, vinetacia atd.... Dnes s pouzitim CaF2 skiel, ED skiel s obsahom Lantanu, asferickych clenov sa podarilo vela vad potlacit ale vsetko je otazka penazi, trhu a narocnosti vyroby.
Voigtlander a Kyocera maju vyrobu exotickych skiel pre Zeissa a Leicu davno zvladnutu ako aj molding asferickych sosoviek, je to len otazka z coho a pre koho sa Leica rozhodne svoj buduci objektiv zlozit a ci sa jej to vobec vyplati.... viz moj prispevok tu na fore , ohladom Vario-Elmaritu 35-70/2.8
Kolki z Vas mate Canon 85mm f /1.2L ??? - ten ma len 8 sosoviek z toho len jedinu asfericku a 2 HR sosovky ... a to sa uz bavime o nejakych 2000 EUR.
Predstavte si taky EF 70-200 2.8 IS II , ktory je zlozeny z 23 sosoviek a chceli by sme hojne obsadenie asferickych clenov , fluoritu namiesto lacnych ED skiel !!! Nikdy by nestal 1800 EUR ale odhadom tak 6000.

Paaloo: Opakujem este raz, vsetko sa da.... ale konzumny trh ma svoje limity.

http://poetzerofilm.com/wp-content/uploads/2010/04/big-lens.jpg

Napriklad taka chutovka pre SUPER 35 format ako je tento ZEISS Master Zoom T* 16,5-110mm f/2.5 - taky rozsah s takou svetelnostou je sen kazdeho fotografa, mat jeden megauniverzalny zoom od krajinarskeho ultrasirokaca az po portretne telefoto ..... OK. Riesenie mame - vazi 12,6kg , priemer 165mm a cena 39,750 EUR ... a kto taky bazmek bude tahat ?

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0

3

Radovan 2011-01-18 02:47:48+01

príspevok od: atlantel

... aha, takze podstata otazky zakladatela vlakna zostala nezodpovedana a odpoved je zaroven vyvratena mojim vyrazom ohnut a nie zlomit... - ten je neprijatelny a vsetko popiera ....
jaj tak... len ze v starych knihach o optike ktore som zdedil po otcovi sa bezne pouzival aj vyraz ohnut.
Gramotny clovek totiz vie, ze slovo ohnut neznamena v obecnej optike zakrivenie drahy fotonov ale ich refrakciu pri prechode materialom odlisnej hustoty. Ohyb chapeme ako vyslednu drahu, ktoru luc opise prechodom cez opticku sustavu. Ak by ste si predstavili rez objektivom cez ktory prechadza demonstracne monochromaticky laserovy luc, vysledok by bola ista krivka aj ked zlozena z dielcich usecok , ktore maju vrcholy v uzlovych bodoch.

haplo602, keko: Skoda ze ste neboli tak vtipni pri priamej odpovedi k teme, ktoru predostrel Paaloo.

Pan Srnec: dotazovatel sa nepytal na ekonomicku stranku veci ale na technicku. Preto tiez uviedol priklad exotickej technologie NASA. On sa vobec nepytal kolko stoja, kde je ich mozne vidiet pripadne kupit.
Ja mu len zhruba vysvetlujem preco uz vsetci nemame Noctiluxy doma.

Vsetci traja ste jesitne odpovedali ale ani jeden z Vas moju odpoved neznegoval. Canon 50/0.95 je naozaj prastary objektiv , co je dokaz ze vybrusit sosovky s takym radiusom a zlozit nebolo problem uz v roku 1961. Ale opticka kvalita bola zufala: rozlisenie, ghosting, aberacia, koma, vinetacia atd.... Dnes s pouzitim CaF2 skiel, ED skiel s obsahom Lantanu, asferickych clenov sa podarilo vela vad potlacit ale vsetko je otazka penazi, trhu a narocnosti vyroby.
Voigtlander a Kyocera maju vyrobu exotickych skiel pre Zeissa a Leicu davno zvladnutu ako aj molding asferickych sosoviek, je to len otazka z coho a pre koho sa Leica rozhodne svoj buduci objektiv zlozit a ci sa jej to vobec vyplati.... viz moj prispevok tu na fore , ohladom Vario-Elmaritu 35-70/2.8
Kolki z Vas mate Canon 85mm f /1.2L ??? - ten ma len 8 sosoviek z toho len jedinu asfericku a 2 HR sosovky ... a to sa uz bavime o nejakych 2000 EUR.
Predstavte si taky EF 70-200 2.8 IS II , ktory je zlozeny z 23 sosoviek a chceli by sme hojne obsadenie asferickych clenov , fluoritu namiesto lacnych ED skiel !!! Nikdy by nestal 1800 EUR ale odhadom tak 6000.

Paaloo: Opakujem este raz, vsetko sa da.... ale konzumny trh ma svoje limity.

http://poetzerofilm.com/wp-content/uploads/2010/04/big-lens.jpg

Napriklad taka chutovka pre SUPER 35 format ako je tento ZEISS Master Zoom T* 16,5-110mm f/2.5 - taky rozsah s takou svetelnostou je sen kazdeho fotografa, mat jeden megauniverzalny zoom od krajinarskeho ultrasirokaca az po portretne telefoto ..... OK. Riesenie mame - vazi 12,6kg , priemer 165mm a cena 39,750 EUR ... a kto taky bazmek bude tahat ?

Sorac ze pisem trosicku od temy ale zaujala ma tvoja vybavicka v tvojom profile a ziadne fotografie.
Padlo ti lotto ?

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

1

atlantel 2011-01-18 02:49:19+01

Paaloo: tu je ten NASA Zeiss 50mm f/ 0.7

http://www.flickr.com/photos/26654815@N08/2887551617/

a Canon 50/0.95 - okno na ponorke...

http://mobilelocalsocial.com/wp-content/uploads/2010/02/Dreamlens.jpg

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0

wayne 2011-01-18 07:05:12+01

príspevok od: Radovan

Sorac ze pisem trosicku od temy ale zaujala ma tvoja vybavicka v tvojom profile a ziadne fotografie.
Padlo ti lotto ?

preco by mu padalo loto, je zjavne, ze sa vyzna a foti mozno aj 10x dlhsie ako ty...
nezavid, je to zle.
naco by sem vkladal fotografie, mozno foti pre seba, a nie pre neznamych ludi na internete....

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0

3

haplo602 2011-01-18 07:12:37+01

príspevok od: atlantel

... aha, takze podstata otazky zakladatela vlakna zostala nezodpovedana a odpoved je zaroven vyvratena mojim vyrazom ohnut a nie zlomit... - ten je neprijatelny a vsetko popiera ....
jaj tak... len ze v starych knihach o optike ktore som zdedil po otcovi sa bezne pouzival aj vyraz ohnut.
Gramotny clovek totiz vie, ze slovo ohnut neznamena v obecnej optike zakrivenie drahy fotonov ale ich refrakciu pri prechode materialom odlisnej hustoty. Ohyb chapeme ako vyslednu drahu, ktoru luc opise prechodom cez opticku sustavu. Ak by ste si predstavili rez objektivom cez ktory prechadza demonstracne monochromaticky laserovy luc, vysledok by bola ista krivka aj ked zlozena z dielcich usecok , ktore maju vrcholy v uzlovych bodoch.

haplo602, keko: Skoda ze ste neboli tak vtipni pri priamej odpovedi k teme, ktoru predostrel Paaloo.

Pan Srnec: dotazovatel sa nepytal na ekonomicku stranku veci ale na technicku. Preto tiez uviedol priklad exotickej technologie NASA. On sa vobec nepytal kolko stoja, kde je ich mozne vidiet pripadne kupit.
Ja mu len zhruba vysvetlujem preco uz vsetci nemame Noctiluxy doma.

Vsetci traja ste jesitne odpovedali ale ani jeden z Vas moju odpoved neznegoval. Canon 50/0.95 je naozaj prastary objektiv , co je dokaz ze vybrusit sosovky s takym radiusom a zlozit nebolo problem uz v roku 1961. Ale opticka kvalita bola zufala: rozlisenie, ghosting, aberacia, koma, vinetacia atd.... Dnes s pouzitim CaF2 skiel, ED skiel s obsahom Lantanu, asferickych clenov sa podarilo vela vad potlacit ale vsetko je otazka penazi, trhu a narocnosti vyroby.
Voigtlander a Kyocera maju vyrobu exotickych skiel pre Zeissa a Leicu davno zvladnutu ako aj molding asferickych sosoviek, je to len otazka z coho a pre koho sa Leica rozhodne svoj buduci objektiv zlozit a ci sa jej to vobec vyplati.... viz moj prispevok tu na fore , ohladom Vario-Elmaritu 35-70/2.8
Kolki z Vas mate Canon 85mm f /1.2L ??? - ten ma len 8 sosoviek z toho len jedinu asfericku a 2 HR sosovky ... a to sa uz bavime o nejakych 2000 EUR.
Predstavte si taky EF 70-200 2.8 IS II , ktory je zlozeny z 23 sosoviek a chceli by sme hojne obsadenie asferickych clenov , fluoritu namiesto lacnych ED skiel !!! Nikdy by nestal 1800 EUR ale odhadom tak 6000.

Paaloo: Opakujem este raz, vsetko sa da.... ale konzumny trh ma svoje limity.

http://poetzerofilm.com/wp-content/uploads/2010/04/big-lens.jpg

Napriklad taka chutovka pre SUPER 35 format ako je tento ZEISS Master Zoom T* 16,5-110mm f/2.5 - taky rozsah s takou svetelnostou je sen kazdeho fotografa, mat jeden megauniverzalny zoom od krajinarskeho ultrasirokaca az po portretne telefoto ..... OK. Riesenie mame - vazi 12,6kg , priemer 165mm a cena 39,750 EUR ... a kto taky bazmek bude tahat ?

no kedze si zacal tym, ze svetelnost (f-stop) urcuje priemer vstupnej sosovky tak som nepovazoval za podstatne odpovedat na teba vecne.

vsade sa docitas, ze f-stop je pomer ohniskovej vzdialenosti objektivu a velkosti otvoru clony. ale mozno sa na tej definicii nieco zmenilo za posledne tyzdne.

absolutna svetelnost objektivu je oznacovana ako t-stop a berie do uvahy aj napriklad straty svetla odrazom medzi sosovkami v objektive. tato podla navrhy objektivu je vacsinou mensia ako udavany f-stop.

tolko definicie veci z fotografickej praxe.

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0

haplo602 2011-01-18 07:17:31+01

aby som aj reagoval na autora temy. tieto objektivy boli skoro vzdy rucne robene kusy a boli skladane a testovane priebezne pocas vyroby kazdeho elementu. napriklad Nikon ma na svojej stranke niekde pekny pribeh o vyrobe NOCT-Nikkoru (http://imaging.nikon.com/products/imaging/technology/nikkor/n16_e.htm) stoji za precitanie a myslim ze to mnohe aj vysvetli.

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0