Clonove cislo - clonovy rad

Vysvetlil som vyssie.

pises, ze "Clonove cisla su vlastne vysledkom mocniny druhej odmocniny z 2". nie je nahodou vysledkom "mocniny odmocniny" to iste cislo?

Ak sa začiatočníci nechcú dopliesť, nech ani nečítajú ďalej .

K expozičným hodnotám (EV) 0, 1, 2, 3, 4, 5... vypočítaš clonové číslo vzorcom 2^(EV/2), a teda dostaneš 1, 1.414, 2, 2.828, 4, 5.657... A pre medzikroky si za EV dosaď radu 0, 1/2, 1, 1+1/2, 2, 2+1/2... alebo 0, 1/2, 2/3, 1, 1+1/3, 1+2/3, 2... Vypočítaj si to sám.

BTW to isté platí aj pre čas a netreba sa diviť, že čas 1/125 je vlastne 1/128 (základ radu je 1 sekunda). A to isté aj pre ISO (základ je 100). Vzorce sú podobné, len pribúda aj logaritmus . A aby som to ešte viac domýlil, tak clona, čas a citlivosť tvoria expozičný trojuholník (znalí vedia) a sú navzájom zameniteľné v zmysle, že priclonením o x EV a ubraním času tiež o x EV dostaneš rovnakú expozíciu. Samozrejme tieto expozičné hodnoty sú len čiastkové ale dokopy (clona + čas + citlivosť, všetko v EV) dávajú predstavu, koľko svetla máš na scéne. Koho to zaujíma, nech použije google, vysvetliť to zrozumiteľne v jednom príspevku sa to dá len ťažko.

BTW2: sqrt(2) = 2^1/2, t. j. názov mocnina a odmocnina môže zavádzať, ak sa nepovie aká. Ešte že píšeš, že druhá odmocnina, aj keď mne sa viacej páči "poltá mocnina" .

stacilo napisat BTW2

ja si skor myslim, ze je to preto 1,4, teda priblizne odmocnina z 2, lebo
mnozstvo vchadzajuceho svetla cez clonu je priamo umerne jej
obsahu...ktory je π.r^2
teda ked chcem dvakrat menej svetla (jedno EV, potrebny dvakrat dlhsi cas expozicie), potrebujem dieru s obsahom/2, tak jej polomer musi byt 1,4-krat mensi ako predtym, aby bolo vo vzorci pre jej obsah nasledne π. (r/1,4.r/1,4) cize π.r^2/2.
Ten stvorec vzdialenosti od zdroja svetla uz suvisi so zmensovanim sa objektov ci zdrojov svetla ked sa vzdaluju.

ludia....idete na to moc matematicky...proste clonovy rad je 1...1,4...2...2,8....4...5,6....8...11....a basta.....aj tak s nim nic nespravite....inak sa na fotaku nastavit neda tak nerieste...len sa ho naucte a nastavovat clonu po desatinach by bavilo cloveka asi 5min....lebo by zistil ze velky rozdiel na fotkach nie je a len to zabera desny cas krutit stale s kolieksom

No ano, iste je mnozstvo svetla priamo umerne ucinnej ploche prednej sosovky. A da sa spocitat, ze ploch povodneho otvoru je π.r^2 a plocha dvojnasobneho otvoru je π.(aŕ)^2. Teda rovnica by bola 2π.r^2=π.(aŕ)^2. Potom 2r^2=aŕ^2, po uprave sqr(2)=a, teda koeficient, ktorym treba vynasobit/podelit povodny priemer sosovky pri zmene mnozstva prjdeneho svetla na polovicu, alebo dvojnasobok je teda priblizne 2....
Mas pravdu.

... teda priblizne 1,4.. som chcel ..

Tretia mocnina druhej odmocniny cisla 2 je predsa 2,8. Kolkatak si?

Amen. Ako povedal Boris Filan citujuc isteho bezdomovca: "To co tu sa deje, to mi uz prestava rozum stat"

Tu to nik neriesi. Tu bolo iba na objasnenie zavislosti. Komu to vadi - necita. Navyse ja, ked je tym aparat vybaveny, pouzivam expozicnu automatiku a svoj zamer, alebo presnejsie chyby meracej automatiky obvykle opravujem +/- expozicnou korekciou. Navyse fotim na negativne filmy, kde expozicna pruznost je (v zavislosti od sceny) +5/-3 EV. Na plochy film fotim na Kotak TriX320. Exponujemtemer vzdy F22 a cas okolo 1/60 az 1/250, podla mnozstva slnka a mrakov. Takze akeze desatinky E.V.
Tiez si uz casto nepamatam, ze preco, ale je dobre vediet taku fotograficku nasobilku... Mal som isteho kolegu, ktory fotografoval svadby a interiery a neviem_co_este a chcel si prvy krat vyskusat "pevny zakladak". Ked som mu ten svoj poziciaval, pri podrobnom prezearani nasiel drobnu odlisnost od toho svojho multiobjetivu a spytal sa historicku vetu: "Ty a naco je tam ten kruzok s tymi cislami, ze 2...2,8 .."

... dost radikalny nazor ... f22 ... bez ohladu na zaner?

planfilm (teda asi 4x5 palcov a viac) ma trosku inak sa spravajucu hlbku ostrosti. pouzitelna tam zaciana od f8 ku f22 mas len 3 clony

dik, nevsimol som si slovisko "plochy" ...

lebo expozicny rozdiel mensi ako 1/3 je tazko pozorovatelny. preto nieje treba plynulu clonu pri fotokrafii.

Clapi, ste to tu riadne domútili s tou matematikou

Tie čísla súvisia s prácou s expozíciou, kde je k dispozícii zmena expozičného času, zmena clony a zmena citlivosti média. U času je zmena o 1EV skrátenie na polovicu alebo predĺženie expozície dvakrát, u citlivosti je to dané dvojnásobkom alebo polovicou hodnoty ISO (podotýkam, že existujú alebo existovali aj iné stupnice citlivosti). Aby sa teda dalo ľahko a presne pracovať s expozičnými parametrami, tak sa zaviedol pojem EV - zmena expozície o 1EV znamená zmenu niektorého parametra expozície o 1 diel. Nie je dôležité vedieť matematickú definíciu clony, ale treba vedieť, že posun o 1 hodnotu znamená posun o 1 EV. Ak otvorím clonu o dve EV (napr. z 2,8 na 1,4), tak môžem posunúť čas o dve EV nahor (napr. z 1/100 na 1/400). Alebo zmenšiť citlivosť (a teda šum) o dve EV. Kto toto ovláda, vie bez veľkého počítania ľubovoľne pracovať s expozíciou smerom k svojmu tvorivému zámeru. Kto to neovláda, pre toho je škoda zrkadlovku, tomu stačí kompakt . Mimochodom, clona sa otvára samozrejme plynule, to sú len malé zarážky, aby človek vedel, o koľko ju privrel alebo otvoril...

Dokonca tie zarazky tam ani casto nie su, vid ten moj Symmar S ..., Ba ani Flexaret ich tam nema.

Ten moj aparat je takreceno jednozanrovy. Zaner sa vola "Vyplnanie volneho casu slastnym a neefektivnym sposobom, spolu s miernou telesnou zatazou".

a kde vidis tretiu mocninu? mas dobry matros, chlapce....

Jasne, u filmu hrala rolu zmena najmenej o 1 EV Zato môj prvý foťák síce tiež nemal zarážku, ale dokonca aj clona sa menila skokom - do škáry v tele sa zasúval plechový pásik s tromi rôznymi dierkami