Hore

Martin Martinček

Cesta JUDr. Martina Martinčeka do slovenskej fotografie nebola priamočiara, ovplyvnil ju celý rad okolností. Svojou tvorbou postavil na hlavu rôzne kunsthistorické teórie a mýty o tom, kedy môže umelec presiahnuť hranice národného a vojsť do povedomia svetového.

Rokmi sa totiž zaužívalo, že najskôr sa musí autor presadiť medzi rodnými, až potom môže siahať po vavrínoch i v medzinárodných súvislostiach.

Martin Martinček sa narodil 13. januára 1913 v Liptovskom Petre, detstvo prežil na Spiši, v Spišskej Starej Vsi a v Šariši - v Sabinove.


Maturoval na reálnom gymnáziu v Prešove. Právnické štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave ukončil doktorátom v tridsiatom siedmom roku. Začínal v advokátskej praxi, potom v súdnictve. Po oslobodení sa podieľal na organizovaní Povereníctva spravodlivosti, v Bratislave sa stal prezidiálnym šéfom Úradu predsedníctva Slovenskej národnej rady.

V štyridsiatom siedmom sa oženil s akademickou maliarkou Ester Šimerovou.

Po štyridsiatom ôsmom prišli falošné obvinenia, vyšetrovanie, ponižovanie, nútený odchod z verejného života do Liptovského Mikuláša. Pracoval v tehelni na bagri, neskôr na slepačej farme, potom ako plánovač.

Koncom päťdesiatych rokov predovšetkým Martinčekovou zásluhou sa uskutočnila myšlienka umelcov v Liptovskom Mikuláši založiť Literárno - historické múzeum Janka Kráľa. Stal sa jeho riaditeľom. Čoraz častejšie nachádzal útočisko v hore a východisko vo fotografii.   Dispozície pre tvorivú činnosť si priniesol zrejme z rodinného prostredia. Otec bol staviteľom - architektom, mladý Martin modeloval.

Ako štrnásťročný si bez vedomia rodičov zarobil na fotografický aparát nosením kufrov cestujúcim zo stanice. Prírodné nálady sa snažil zachytiť v nových, netradičných uhloch záberu. Fotografii zostal verný aj počas vysokoškolských štúdií, po nástupe do zamestnania ju však pracovné povinnosti potlačili do úzadia.

Liptovská dedina. Úroda dozrieva. Odpočinok po práci.

Fotografia sa opäť vrátila do Martinčekovho života  na Liptove, kam musel odísť roku 1951. Po období ťažkých rodinných a profesionálnych otrasov. V čase, keď sa mu pretrhali všetky spoločenské zväzky, keď nemohol vykonávať povolanie, na ktoré sa svedomito pripravil a už sa v ňom aj úspešne realizoval. Musel začínať znova, od nuly. V novom prostredí si vytvoriť nový svet a naplniť ho zmyslom. Pravidelne začal chodiť do hôr. Spoznával nielen ich vonkajší vzhľad, ale aj vnútorné zákonitosti, ich význam pre človeka. Ako často vravieval, pokúšal sa objaviť nové bohatstvo jej neznámych možností, daných ochotou svetla, slúžiť jeho túžbe.

Úroda v horách. Stará mať. Ráno.

S fotoaparátom na krku nachádzal pre seba nový, bohatý svet, ktorý sa mu za jeho vytrvalosť a trpezlivosť odvďačoval nevšednou krásou všedných vecí, ktoré iní obchádzali bez povšimnutia. Vracal sa s desiatkami nafotografovaných filmov, aby večerom premenil kúpeľňu na laboratórium, kde vznikali magické obrazy z namáhavých celodenných putovaní po stopách ľudského rodu. Pretieklo však ešte veľa vody prudkými horskými potokmi, kým sa Martinček rozhodol venovať sa fotografii profesionálne, ako umelec v slobodnom povolaní. Morálnu i materiálnu podporu nachádzal u svojej manželky.

Nábožní vrchári. Prijímanie. Nábožní vrchári.

Tak sa začala dráha "terénneho fotografa", ako sa zvykol nazývať autor. Fotografa, ktorý nemal ateliér, svetelný park, laboratória. Vlastne mal, pretože jeho ateliérom bola hora, svetelný park mu spoľahlivo vytváralo slnko vo svojich tisícorakých podobách. Nikdy sa neodcudzil sám sebe, všetky ponuky a objednávky vytrvalo odmietal. "Viem portrétovať krajinu a jej ľudí, a myslím si, že tu som aj povedal niečo nové. Tak prečo by som sa mal preorientovávať a nútiť robiť niečo iné, to, čo vedia dobre robiť iní? Verím, že skôr získam existenčné minimum v honbe za umeleckou fotografiou, ako umeleckú fotografiu v honbe za veľkým zárobkom."

Martinček mal uľahčené rozhodovanie tým, a otvorene to aj priznával, že jeho manželka tvorila a nebola odkázaná na to, čo on zarobil. To po prvé. A po druhé: Nebol opantaný veľkomestskými spôsobmi, z ktorých osídiel nemožno uniknúť. Martinček dôsledne dodržiaval priam asketický denný režim, v mnohom podobný hrdinom jeho obrazových eposov, žijúcich dni, ako povedal básnik, "naložené ako záprahy, na oboch koncoch presahujúce do noci". Skoro ráno do hory, a potom večer dlho v tmavej komore. Sedem dní v týždni. Vytvoril dielo, aké nemá v slovenskej fotografii obdobu.

Martin Martinček zomrel 1.mája 2004.                                                                  

                                                                                                                                    Marián Pauer

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
Johny
2007-06-27 06:18:20
zaujimavy clovek a krasne ciste fotografie - moja favoritka je "rano"
 
lujzamlsna
2007-06-27 09:03:54
krasne fotky...myslim, ze kazdy komu je vidiek aspon trochu blizky a pozna ho, nasiel na tych fotkach to, čo je pre tento svet typicke...mrazivo ciste emocie, nelahky zivot, kazdodenna praca, jednoducha radost, oddanost Bohu...pekne, velmi.
 
fotomark
2007-07-04 17:29:36
Rano je perfektne foto naozaj
 
woolfgang
2008-05-21 19:21:32
Fakt skvele fotky, dedina poskytuje nekonecne mnozstvo inpiracie. Hoc tie dnesne dediny uz nemaju to caro...
 
botticelli
2008-05-26 20:19:51
Tieto stare casy mi budu chybat.Som sice mlady,ale sam zazivam rychle zmeny na Slovenskom vydieku na vlasnej kozi.Tieto krasne fotografie ukazuju odkial sme a preco mame byt hrdi na svojich predkov.
 
JanoP
2009-06-10 09:28:02
Pan Fotograf!!!
 
agata.b
2009-07-02 22:46:33
...ostala som v nemom úžase. Ďakujem za hlboký umelecký zážitok, Pán fotograf!
 
spektrum
2012-01-12 21:00:18
máme doma niekoľko jeho kníh, ako rodinné striebro
 
b0baz
2012-01-12 21:13:45
Fajn, dík.
 
DEVOTEE
ocenenie redakciou 2012-10-11 09:36:20
velmi inspiratívne foto zo života... mimo clanku som si našiel par pre mna oblubenejsích fotiek od autora...
 
pety
2013-05-20 22:31:52
Zdravim vsetkych. Podla mne dostupnych informacii, bude pan Martincek vyhlaseny za cestneho obcana Liptovskej Teplicky In Memoriam. Ako fotografie, aj tu uverejnene dokazuju, ze tvoril aj v nasej obci, tak si toto ocenenie zasluzi. Preto pozyvame vsetkych, ktori maju zaujem na, slavnostne odovzanie tohto ocenenia, ktore sa uskutocni na 18. folklornych slavnostiach Pod Kralovou Holou v Liptovskej Teplicke. Predbezne je datum stanoveny na 3. alebo 4. augusta 2013, a kedze pan Martincek nema znamych zijucich pribuznych, bude toto ocenenie odovzdane zastupcovi Martinskeho muzea.

(Vsetky informacie tu zverejnene su len informativne a ak sa dostanem k lepsim tak ich tu aj spristupnim...)
 

Ďalší článok z kategórie

Z kategórie

Inzercia