Max Ogorov

Umelecké meno: Max Ogorov

Nick na ephoto: Maxx818

Prísne strážiaci si svoje súkromie, zahalený rúškom tajomstva, ktoré len zľahka poodkrýva v dnešnom rozhovore je človek vybraný spomedzi Vás, užívateľov nášho portálu. Ako mi sám povedal ani keby mal získať ocenenie Master QEP ho neprinúti výsť z anonymity J. Nazvime si ho Max. Stačí prvý pohľad na jeho fotografie a je jasné, že naše ocenenie redakciou opäť právom poputuje do pomyselnej vitríny.

V súčasnosti stále veľa fotografov myslí, že kúpou svetelného objektívu a spravenie fotografie peknej modelky na lúke s najnižšou clonou je to maximum čo môžu pre fotografiu spraviť. Nie, nie... Takých záberov máme tony a skôr či neskôr skončia na digitálnom smetisku s názvom RAZ POZRETÉ. Možno ešte s pochvalným slovíčkom od niektorého notorického chváliča fotografií. To asi nemôže stačiť nikomu. Ak sa však k vašej fotografií niekto vráti druhý, tretí krát, alebo si ju dokonca stiahne na harddisk s úmyslom neskoršej inšpirácie, to je dámy a páni veľká poklona. Priznám sa, že v tomto prípade som sa naozaj niekoľko krát vrátil a rozmýšľal čo ma na jeho fotografiách tak opantáva.

Vieme ako je ťažko dostať do fotografie pocitovú zložku. Tento komplikovaný element celkového vplyvu na diváka je u Maxa obratne vplietaný do každého pixla a dal by sa rozobrať na menšie časti. Spomeniem len kompozíciu bez zábran podriadenú obsahovej zložke. Začiatočníkovi čo si práve dočítal pravidla kompozície nebudú niektoré fotografie voňať. Useknuté časti hlavy? Tak tam už minimálne chytí ľahký infarkt. Zabudnime na poučky. Max sa vydal cestou ktorú vo fotografii označujeme fashion. Odkedy nejaký editor vo vydavateľstve prišiel na to, že keď sa usekne kus hlavy alebo inej časti tela, získa zaujímavý priestor pre názov svojho módneho časopisu, je kompozícia podriadená vyšším prioritám. Nakoniec veď práve o to nám ide. Neotrepané nové uhly, nové farby, nové vizuály... ale aj tie musia v konečnom súčte ladiť.

Max skús na začiatok pár slov o sebe...

Fotky na internete sú vyhľadávačmi indexované pod menom Max Ogorov, tak je možné nájsť môj blog aj osobnú stránku. Nie je to moje reálne meno, ale Max mi hovoria už vyše 30 rokov. A Ogorov? Kto vie. Možno je to časť mojej osobnosti, ktorá sa zaoberá fotkou. Možno pochádza z planéty Ogo a tam sa deti rodia s fotoaparátmi. Inak si neviem vysvetliť jeho posadnutosť týmto médiom. Zdržujem sa v okolí a centre Trnavy a som na voľnej nohe.

Aká bola tvoja cesta k fotografii?

Cesta k fotografii bola úplne nečakaná a prišiel som k nej relatívne neskoro a cez video. Jedného dňa som objavil ako amatéri vytvárajú s amatérskymi kamerami napojenými na smiešne plastové, na kolene vyrobené adaptéry, nečakané vizuály. Mali k tým adaptérom pripojené staré manuálne fotoobjektívy. Bolo to neuveriteľné. Naposledy som videl výstupy spravené vhs kamerami a zíval som pri tom. Ale toto bolo teda niečo. HD kvalita s filmovým "lookom". Zostal som paralizovaný. Od videa bolo k fotke už len na skok. To čo sa dá nazvať fotením, trvá asi rok a pol. Portrét a fashion sú mi momentálne najbližšie, jednoducho ma to napĺňa, tak ako niekoho napĺňa makro, alebo krajinka. A každá oblasť má mnoho nepoznaných vecí, ktoré odhaľujete postupne, meníte postupy, niečo zavrhnete k niečomu sa vrátite naspäť. Už len nájsť si spôsob práce a dobrý "workflow" je pre každú oblasť dosť podstatná vec. Ktovie aká ďalšia oblasť ma raz zláka? Zostarnuté predmety a miesta, ktoré majú svoj Genius Loci, zobrazené piktorialisticky? Uvidíme.

Fotografie ktorými sa prezentuješ asi nevznikli v digitály...

V poslednej dobe je to hlavne film. Vyhovuje mi momentálne viac, lepšie sa mi spracováva, a má zaujímavý "look" , ktorý sa dá digitálne prácne dosiahnuť. Ak je to vôbec možné. A čakanie na výsledok, je ako dozrievanie. Scanner, keď ide po políčkach a zobrazuje základný náhľad, je niečo, čo sa nedá zažiť prepínaním šípok na digitály. Dostal som nedávno zväčšovák, teším sa, keď sa bude pomaly fyzicky fotografia vynárať z tmy. Fotky z digitálu mi prídu príliš dokonalé. Prirodzene digitál nezavrhujem, je to veľmi dobrý a praktický vynález a mám aj ten, ale naposledy som ho mal v ruke, keď som ho požičiaval môjmu "fotodvojčaťu". To je reálne a je z našej planéty (úsmev). Tiež je posadnuté fotením

Tie fotky majú v sebe zvláštnu nostalgiu. Zrejme to bude aj tým oblečením. Výber šiat si riadiš sám?

Tento typ fotografie je o dobrej modelke - modelovi, dobrom celkovom stajlingu, príjemnej atmosfére pri fotení, dobrom tíme a fotografovi ktorý ma práve dobré obdobie a spôsobe ako moment zachytáva. Šaty má na starosti stajlista. Je dobré, ak má fotograf svoj vkus a vie si nájsť k sebe podobných ľudí, alebo oni si vedia nájsť jeho,  aby to mentálne ladilo. Preferujem skutočne viac retro, nie len v stajlingu ale aj lokáciách a artefaktoch aj na cudzích fotkách. Starý dizajn, zostarnuté veci s patinou, šaty s textúrami... Tie veci sú nejako podozrivo viac fotogenické.

Keď sme pri príprave na fotenie, máš osobitného človeka pre vizáž?

Áno. V drvivej väčšine. Ideálne je, ak dokáže vizáž spraviť jeden človek. Vlasy, makeup, vystajlovať oblečenie. Ešte ideálnejšie je, ak má približne rovnaký vkus ako vy. Momentálne je to tri v jednom a chápeme sa. Ideál. Inak tie horšie prípady, tak makeup, plus stajling oblečenia, plus vlasy a sú tu hneď dvaja ľudia navyše. A koľko ľudí, toľko rôznych chutí. To už je komplikovanejšie. Stane sa ale občas, že fotenie je komplet bez ostatných ľudí. Vtedy je atmosféra veľmi komorná a všetko plynie pomaly a bez stresu. Tiež to má niečo do seba.

Ako vlastne vyzerá celá tvoja príprava na fotenie?

Ako kedy. Občas je to aj manuálna práca, keď je treba veci pripraviť technicky. Občas to padne nečakane z neba, že sa to prípravou ani nedá nazvať. O dokonalej príprave stále snívam, je to podstata tohto žánru. Mať už aspoň približne pripravenú scénu farebne aj kompozične vo veľkom štúdiu plnom starých veci s vlastnou dielňou.

Využívaš iba prirodzené svetlo?

Využívam buď trvalé svetlo / najradšej jeden zdroj/, alebo prirodzené svetlo bez odraziek. Obloha je ten najlepší, najväčší a najlacnejší soft box. Nikdy nie záblesky a blesky. Nejako som sa s nimi neskamarátil.

Čím je pre teba fotografia?

Posadnutosť, fetiš, obsesia. Doslovne. A nielen tá moja. Ja vlastne zatiaľ ani tak moc nefotím ako moc sledujem. Sledujem veľké množstvo autorov.

Mal som obdobia, že som zabudol jesť a spať. Na fotkách hľadám moment, línie, zaujímavé uhly, nálady, farebné spojenia. Mnoho vecí sa mi objasnilo pri spolupráci s mojím "fotodvojčaťom" Monikou Bagalovou, tá ma dosť posunula. Línie ma naučil hľadať Miro Hvozdenský. Dodnes mám v pamäti ako si poctivo kreslil všetko už v príprave a ako mal už líniovo fotografiu načrtnutú. Neskutočný "workflow". Mám však rád, keď je model dynamický a spontánny a až následne tie línie nájdem, takže trošku som si to upravil. Fotky vtedy vyzerajú lepšie, a modely čo nestŕpnu pred fotoaparátom, majú v sebe väčšiu prirodzenosť. Fotenie je potom skôr momentkami ako štylizáciou. Sú fotenia, kedy absolútne druhej strane netreba hovoriť čo má robiť. Ak by ste mali automat, stačí ho pustiť a môžete odísť :). To mam rád.

Mávaš hluché obdobia, kedy by si chcel niečo nafotiť, ale nič ťa nenapadá?

Nepotrebujem fotiť, aby som bol vizuálne nasýtený.  Ako som povedal, sledujem mnoho fotografov, aj našich aj zahraničných aj profesionálnych aj amatérov. Denne sú to stovky fotiek. Kľudne budem môcť raz robiť aj fotoeditora alebo kurátora (úsmev).  A priznám sa, zatiaľ som sa nedostal k nejakému sofistikovanému hľadaniu vízie. Stále som nezačal fotiť. To na mňa snáď ešte len čaká. Fotografie sú zatiaľ veľmi jednoduché v štádiu základného hľadania a učenia. Stále na začiatku.

Obľúbený fotograf?

Bez inšpirácie sa  človek nikam neposunie. Prirodzene mám. Mám vytvorené albumy podľa autorov, ak ma niečo zaujme, hneď ukladám. Je ich o mnoho viac ako sa dá vymenovať. Bavia ma takí, ktorí sú trošku viac výtvarní a nefotia moc "beauty", to mi príde často prehnané. Vo fotkách majú prevažne čisté estetično, žiadne navyše pateticky pridané myšlienky a symboly, ktoré by pôsobili gýčovo, vizuál má vynikajúce spracovanie.  Aby som pár spomenul tak napríklad Javier Vallhonrat, Peter Lindbergh, Paolo Roversi, Carl Bengtsson, Arthur Elgort. To je stará výtvarná škola. A obohacuje ma množstvo ľudí fotografov, s ktorými mám reálne kontakty. Aj týmto ľudom ďakujem, že vo mne stále horí vášeň pre fotografiu. Rovnako ephotu a podobným portálom za možnosť nachádzať takéto priateľstvá.