Rozhovor Jakub Mrocek

Nick na ephoto: jmrocek

Jakub má 18 rokov a  študuje na gymnáziu v Bratislave, kde aj od narodenia býva.  Už teraz podriaďuje svoj život foteniu a každý deň po škole brigáduje, aby bolo za čo kupovať techniku. Víkendy a zvyšný voľný čas trávi v lese. V čase kedy som ho oslovil s ponukou na rozhovor sa akurát  pripravoval na písomnú časť maturitných skúšok.  Keďže fotografi sú šikovní ľudia, nie je pochýb o ich výsledku. Jakubové  fotografie nemajú len technicky  perfektné prevedenie, vynikajúce svetlo, ale môžeme v nich nájsť aj skvelé momenty zo života zvierat. Osobne mi učarila fotografia v protisvetle, ako srnky za chladného rána vydychujú obláčiky pary. Veľmi emotívne pôsobiaca scéna.

V galérii máš výlučne fotografie živej  prírody a to konkrétne živočíchov. Je tento vzťah niečím podmienený?

Už keď som bol malý rád som si čítal knižky o zvieratkách, vzťah k prírode mám zakotvený niekde hlboko v sebe. Rozhodujúci moment bol, keď nás s bratom ujo, poľovník, zobral na lov. Boli sme očarení krásou našej zveri, a postupne sme sa začali lovu venovať aj my, aj keď nie s puškou, ale s fotoaparátom.  Takže fotiť som nezačal, pretože by ma lákalo to samotné fotenie, ale chcel som zdokumentovať stretnutia s plachými obyvateľmi našej prírody. A to tak trochu platí aj teraz. Často sú pre mňa dôležitejšie chvíle strávené v blízkosti zvierat, keď môžem cez hľadáčik pozorovať ich správanie v prirodzenom prostredí, ako samotné fotky. Tie sú už iba pomyselnou čerešničkou na torte. Fotenie iných žánrov ma neláka, lebo nie je spojené s tými zážitkami a pocitmi, s akými je spojené fotenie divo žijúcich zvierat.

Väčšina fotografií má v popise uvedené miesto ako okolie BA. Je to blízke či širšie okolie?

Áno väčšina fotiek pochádza z okolia nášho hlavného mesta. Keďže fotiť chodím v drvivej väčšine prípadov na bicykli, som veľmi rád, že jeho okolie je celkom pestré. Sú tu veľké rieky, lužné lesy, rozsiahle nížinaté polia, ale aj husté dubové a bukové lesy. Podstatné je, že všade sa dá dostať aj na bicykli za rozumný čas.  Vďaka vysokej pestrosti biotopov v mojom okolí, tu žije veľa druhov vtákov aj cicavcov, čím sa stáva fotenie ešte zaujímavejšie.

Myslím si, že je veľmi dôležité poznať prostredie a správanie zvierat. Keď sa to človek naučí, nie je problém si nájsť niečo na fotenie takmer kdekoľvek. Pravda, nie všetky fotky sú z okolia Bratislavy. Mnohé vznikli aj v Českej republike, alebo v iných kútoch Slovenska, kam som sa dostal najmä počas prázdnin.

Nie je fotenie zvierat v určitom čase aj nebezpečná vec?

Po našej prírode sa túlam už niekoľko rokov, ale zatiaľ som nebol v situácii, v ktorej by nejaké zviera ohrozovalo moje zdravie alebo dokonca život. Len raz sa nám s bratom stalo, že nás niečo v lese natoľko vystrašilo, že by to nejakým spôsobom ovplyvnilo naše správanie. Raz, keď sme boli na prázdninách u babky neďaleko Púchova, sme vyrazili fotiť veľmi skoro ráno, aby sme sa na vybrané miesto dostali ešte pred východom slnka. Ako sme išli tmavým lesom, v húštine pri cestičke sa začali ozývať zvláštne zvuky. Pripomínali chrčanie, chvíľami až pískanie. Keďže sme pár dní pred tým rozprávali s miestnymi, ktorí v okolí videli medveďa, nebolo nám v tej chvíli všetko jedno. Nič sme ale v húštine nevideli, ani z nej nič nazaútočilo, no radšej sme išli inou cestou. Musím sa priznať, že vtedy som sa bál.  Doteraz neviem čo tie zvuky vydávalo, ale najpravdepodobnejšie je, že to bol len zadýchaný srnec alebo diviak, ktorý sa nás bál viac ako my jeho.

Myslím si, že pokiaľ sa človek v prírode správa disciplinovane, tak mu nehrozí výraznejšie nebezpečenstvo. Aj 150kg kanec, ktorý by bol schopný človeka zabiť behom chvíľky radšej utečie, ako by sa mal púšťať do zbytočného súboja. Výnimkou je možno iba medveď, s ktorým, žiaľ nemám žiadne skúsenosti. Napriek tomu, že z médií sa relatívne často dozvedáme o strete medveďa človeka, stále platí, že on sa nás bojí rovnako ako my jeho, ak nie viac. Neviem však povedať, ako by som reagoval pri strete s ním. Iné to je, keď o tom človek iba hovorí, iné keď v tej situácii naozaj je, a má minimum času na rozhodnutie.

Spomínal si brata. Ten tiež patrí k zanieteným fotografom? Ak nie, tak ako sa pozerá na tvoj koníček?

Môj brat je tiež vášnivý fotograf zvierat, a nenechá si ujsť žiadny zaujímavý snímok. Do terénu často chodíme spolu. Pri spolupráci vo dvojici sa všetky výhody zdvojnásobujú, zatiaľ čo nevýhody sa delia na polovicu. Je to výhodné z hľadiska časového, materiálneho, ale aj finančného. Keby som mal všetky prípravne práce (pozorovanie aktivity zvierat, stavba krytu, úprava okolia...) robiť sám, nestihol by som všetko to, čo stihneme dvaja.

Podobne je to aj s nákladmi spojenými na fotenie. Ďalším plusom je, že môžeme byť na dvoch rôznych miestach súčasne, čím sa zvyšuje šanca, že niečo nafotíme, keď čakáme na to isté zviera. Dôležitá je aj psychická a fyzická podpora. Keď ideme v noci tmavým lesom dvaja, je to úplne iné ako keď idem sám. Rovnako významná je aj pomoc pri lepení defektu a iných opráv bicykla, alebo v prípade úrazov. A tak by som mohol menovať ďalšie a ďalšie výhody. Je ich veľa a preto som rád, že môj brat je rovnako „postihnutý“ prírodou ako ja :)

Technické vybavenie v tvojom prípade hrá dôležitú úlohu. Podľa informácií uvedených v profile vlastníš Canon 450D. To asi nie je telo príliš určené do prírody...

Moje finančné možnosti sú obmedzené, na všetko si musím zarobiť na brigáde. Takže keď už nejaké peniaze mám,  radšej ich miniem na objektívy, ktoré ovplyvnia výsledok viac ako telo. S Canonom 450D fotím už štvrtý rok, a aj keď sa jedná o amatérsku zrkadlovku mám pocit, že odolný je celkom dosť. Prežil už viacero fotení v daždi a ani prach sa mu nevyhýba, ale foťáčik stále funguje. Do budúcna by som chcel niečo odolnejšie a rýchlejšie, ale zatiaľ to nie je pre mňa priorita. Kým funguje starý nemám až takú potrebu ho vymieňať.

K telu zrkadlovky patria vymeniteľné objektívy. Aký je tvoj najobľúbenejší?

Pre mňa je základný objektív Canon EF 400/5,6L USM. Je relatívne malý (napr. pri porovnaní so Sigmou 800/5,6), pritom ostrý na plnú dieru, a poskytuje mi ohnisko potrebné na fotenie zvierat vo voľnej prírode.  Nie je problém s ním chodiť celý deň, alebo preplaziť sa niekoľko sto metrov. To sa s dlhšími a väčšími objektívmi dá len ťažko. Pre všetky tieto vlastnosti je to môj „miláčik“, a spolu so starou štyristopäťdesiatkou mi prirástli k srdcu. Keď sa na túto zostavu zahľadím, môžem dlho spomínať na všetko čo som s ňou v ruke zažil.

Nemohol som si nevšimnúť ako súčasť výbavy aj objektív Sigma 800mm f/5.6 EX APO HSM. Aj ho reálne využiješ pri fotení? Celkom by ma zaujímal výstup s týmto sklom...

Tento objektív som kúpil len nedávno. Použitý bol za zlomok ceny nového. Ináč by som nemal šancu na neho zarobiť. Zopár fotiek sa mi s ním už podarilo urobiť, ale momentálne ma limituje statív, ktorý nie je stavaný na takú záťaž, a nevie objektív úplne zastabilizovať. Nový statív je už ale objednaný, takže snáď čoskoro začnú pribúdať aj fotky nafotené týmto objektívom. Perspektíva, ktorú ponúka ohnisko 800mm je neskutočná.

Krásne odpichuje hlavný objekt od pozadia, čím mu pomáha vyniknúť. Ďalšia výhoda je, že sa nemusím k zvieratám dostať tak blízko, takže ich neplaším a ich správanie je  prirodzené. Samozrejme nič nemá len výhody, je tu aj druhá stránka veci. Tento objektív váži skoro 5kg. Keď k tomu pripočítam statív a všetku ostatnú fototechniku, dostanem sa cez 10kg. Všetko to dopraviť na miesto fotenia na bicykli nie je jednoduché, ale o tom je fotenie zvierat v prírode: človek musí prekonať sám seba, urobiť všetko čo je v jeho silách a napriek tomu nie je výsledok zaručený.

Na fotografiách mávaš krásne teplé svetlo. Chodievaš fotiť na večer?

Pri fotení sa musím prispôsobiť zvieratám. Najaktívnejšie sú skoro ráno a večer. Vtedy ja aj najlepšie svetlo na fotenie. Na fotolovy vyrážame s bratom radšej ráno ako večer. Večer je v prírode viacej ľudí, ktorí zvieratá plašia. Ráno ale ľudia ešte spia, a tak majú zvieratá pokoj. Okrem toho má ráno svoje nezabudnuteľné čaro a je tu ešte jedna ďalšia výhoda. Po tme sa dá dostať na miesto kde chceme fotiť bez toho, aby sme si všetko vyplašili.  Takže z domu vyrážame skoro ráno, dalo by sa povedať, že ešte v noci. Kedysi s tým mali rodičia trochu problém, ale už si zvykli, a teraz im to príde skoro ako normálne :)

Tvoj zatiaľ najväčší fotoúlovok?

Na túto otázku je dosť ťažké zodpovedať. Všetky fotky sa mi spájajú s príhodami okolo ich vzniku, a to ma veľmi ovplyvňuje aj pri ich následnom hodnotení. Preto sa môže ľahko stať, že fotky, ktoré sú hodnotné, či zaujímavé pre mňa sa príliš nepáčia ostatným a naopak. Preto si nedokážem vybrať jednu fotku spomedzi ostatných a povedať, že tá je moja NAJ. Ale mám ich  viacero obľúbených, ku ktorým sa rád vraciam.

Tvoj budúci najväčší fotoúlovok?

Plánov a nápadov ako čo nafotiť cez najbližšie mesiace mám viacero, no minulosť ma učí, že čim lepšie si niečo naplánujem a čim viac námahy ma stojí príprava, tým častejšie sa stane, že to nakoniec nevyjde. Správanie zvierat sa síce dá predpokladať, ale nie so 100% istotou. Naopak, neraz sa mi podarilo niečo odfotiť úplne nečakane, vďaka náhode. Také fotky sú niekedy lepšie, ako tie „poctivo odmakané“. Ak by som mal byť trochu konkrétnejší, najbližšie sa chcem venovať rybárikom. V pláne sú aj včeláriky a ďalšie iné druhy, ale neviem ako budem stíhať, lebo ma ešte čakajú ústne maturity.

Prajem úspešné zakončenie skúšky dospelosti a aby si v budúcnosti vždy našiel čas na fotenie.