Blíži sa FOTO SLOVAKIA a tak pokračujeme s predstavovaním lákadiel, ktoré tam uvidíte. Medzi ne patria aj prednášky českého fotografa Aleše Fremuta, ktorý sa zaoberá fotením modeliek. Najlepšie sa človek predstaví vlastnými slovami a tak sme Aleša požiadali o rozhovor :-)
Ahoj Aleš, vďaka, že si prijal ponuku na rozhovor. Začneme klasicky - môžeš sa nám predstaviť a povedať niečo o sebe? Odkiaľ pochádzaš, kde momentálne žiješ a tvoríš, čo si študoval?
Mám 34 rokov a z toho fotím skoro 10. Žijem v Prahe, ale väčšina mojich fotografií z poslednej doby je z Ostravy, kde mám k dispozícii zaujímavý interiér. Inak fotím všade, kde je pre mňa niečo zaujímavé alebo kde si to žiada klient či projekt. Naposledy som fotil napr. na krídle lietadla na pražskom ryzyňskom letisku. Vyštudoval som „sdělovací techniku“ a celý život pracujem v oblasti telekomunikácií. Aktuálne ako obchodný riaditeľ u jedného českého alternatívneho telko providera, takže fotenie nie je pre mňa hlavné zamestnanie. Dáva mi to určitú slobodu v názoroch, možnosť výberu projektov, ktorých sa chcem účastniť a rovnako možnosť deliť sa s otatnými o niečo viac otvorene o svoje skúsenosti narozdiel od profíkov, ktorí sa tým živia a majú snahu „chrániť“ niektoré svoje tajomstvá a know-how. A tiež ma za to nemajú príliš radi :-).
Ako si sa dostal k fotografii? Pamätáš si ešte ako si prvýkrát chytil do ruky fotoaparát?
Dlhoročne som robil vedúceho v detskom tábore a vždy sme mali taký zvyk, že sme pre rodičov a deti behom tábora natáčali videokazety, vtedy ešte na VHS (ak viete, čo to je? :-) ). Po niekoľkých úspešných kazetách sa nám potom ale zdalo, že sa vlastne hry, tváre a aktivity dosť opakujú a aj napriek práci v strihovom štúdiu a snahu kazety skrátiť sme sa dostávali na dĺžku okolo 4-5 hodín záznamu, ktorý sme považovali za „naprosto unikátní“ a nemienili sme už mazať ani minútu. Zároveň s tým nám dochádzalo, že nie každý proste vydrží kukať na takto dlhý materiál. Každý rodič chcel proste vidieť atmosféru tábora a hlavne svoje ratolesti a zbytok bol akosi naviac. Preto sme sa rozhodli prejsť na fotky, ktoré umožňovali výber iba toho, čo ho zaujíma. Naše prvé CD s fotkami malo veľký úspech a ohlas. S kamarátom sme tak začali zháňať svetelné objektívy, techniku a samozrejme čo najviac informácií. No a ako som dopadol už dnes vieš :-).
Aký bol tvoj fotografický vývoj? Vedel si od začiatku aký žáner chceš fotiť, alebo si sa ako dosť fotografov vo svojich začiatkoch “hľadal” ?
Mal som v tom jasno hneď od začiatku. Fotenie reportáže z našeho tábora bola skôr nutnosť a potreba akéhosi zaznamenia toho, čo sa u nás na tábore deje, ale inak som nikdy nefotil nič iné a ani tomu nerozumiem. Keď sa ma niekto pýta na krajinky, tak odpoviem, či myslí „Ukrajinky? Tak to že sú vraj veľmi pekné dievčatá“ ... :-)
A čo fotografické vzdelanie? Si samouk alebo si absolvoval nejakú fotografickú školu? Myslíš, že v dnešnej dobe ešte majú fotografické školy ako napríklad pražské FAMU čo ponúknuť?
Jo, som samouk. Myslím, že najlepší spôsob ako sa niečo v tomto obore naučiť je niekomu asistovať, alebo byť proste pri veľkých produkciách. Problém je, že v česku toto veľmi nefunguje, takže napríklad ja som bol niekoľkokrát v Paríži, či Los Angeles. Nepoznám nikoho, kto by sa naučil fotiť z príručky. Určitou možnou alternatívou sú kurzy a workshopy. Ja osobne robím individuálne kurzy, kde väčšinou pokročilým fotografom pomáham zlepšiť a posunúť ich tvorbu niekam ďalej, alebo ich naím to, s čím majú problémy a čo chcú zlepšiť. Príležitostne sa účastním aj iných workshopov ako lektor/konzultant. Klasické fotografické vzdelanie si myslím nie je potrebné. Fotenie je do značnej miery vecou talentu a do značnej miery vecou technickou a rutinnou. Ak dokážete obidve skĺbiť dokopy – máte vyhrané.
Fotíš fashion, glam a reklamu - je to pre teba výhradne práca, alebo to patrí aj medzi tvoje osobné projekty? Prípadne, máš nejaký nesplnený fotografický sen ktorý kvôli pracovným foteniam odkladáš?
Teraz už skôr iba práca, pretože za tie roky fotenia mám toľko fotiek, že ďalšie pre zábavu si už robím iba málokedy, ale sú aj také situácie a projekty. Každý fotograf módy chce titulku alebo editorial vo Voque, ale priznám sa, že to je méta po ktorej veľmi nebažím a nič pre to nerobím – ale páčilo by sa mi to :-)
Ideš do fotenia vždy s jasnou predstavou ako bude výsledná fotka vyzerať, alebo sa občas spoliehaš na “post-procesovú náhodu” ?
Pri tomto druhu fotenia, ktorý robím, musí byť hneď od začiatku jasno. Je v tom zapojedných príliš veľa ľudí – ich práca a financie.... Zámeru/nápadu podriaďujete všetko od výberu modelky, šiat, lokácie až po použitú techniku a následné úpravy v Photoshope. Vždy hovorím, že fotograf je maliar. Nemôžete ísť maľovať a začať čmárať, keď neviete, čo má byť na konci. Ešte jednou veľkou výhodou toho, že máte jasno je to, že viete kedy máte skoniť, pretože už máte hotové to, čo ste chceli.
Môžeš nám povedať ako vyzerá tvoja fotovýbava? Je podľa teba dôležité mať tú najdrahšiu výbavu, alebo je to nepodstatné?
Fotím na digitálnu stenu Hasselblad H2D, ktorá ma lepší obrazový výstup oproti väčšine používaných zrkadloviek. Výhodu sú rozpoznateľné hlavne pri tlači fotografií – v ostrosti, znázornení detailov, farebnosti, vernosti farieb, dynamickému rozsahu a formátu fotky, ktorý odpovedá napríklad titulnej stránke časopisu (z bežných zrkadloviek sa vždy časť orezáva a tým dochádza ku strate dát). Nákupná cena je okolo 20000€ a v ČR ich je iba okolo 50 kusov. Faktom je, že vždy hovorím, že to nie je o technike a potom vidím tých ľudí ako si šuškajú, že sa mi to kecá. :-) Ale naozaj – poznám veľa kamarátov, ktorí robia vynikajúce fotografie a celá ich výbava stála menej ako jeden môj objektív.
V tvojom portfoliu sa nájdu aj exteriérové aj ateliérové fotografie. Pracuješ radšej s prirodzeným alebo umelým osvetlením?
Ja som bohužiaľ začal ako „svetluška“, tzn. že som stále svietil. Nemám problém so scénami kde je 5-7 svetiel, ale čím viac fotím, tým viac sa vraciam k základom a dennému svetlu. V interiéri samozrejme fotím vždy.
Na tvojich fotografiách sa takmer výhradne vyskytujú nádherné ženy. Hľadáš si ešte modelky (na osobné projekty), alebo si o záujemkyne nikdy nemal núdzu?
Každý den sa mi hlási tak 30 dievčat, ale svojich projektov robím naozaj málo, takže dôkladne vyberám. Na komerčné akcie si vyberá často klient alebo sú obsadzované z castingu.
Ako sa vysporiadavaš s (ne)profesionalitou svojich modeliek/modelov? Mal si niekedy problémy s ich maniermi? Pracuje sa ti lepšie s profesionálmi, alebo cítiš občas potrebu nafotiť aj niečo čerstvé, neskúsené?
Určite mám radšej profesionálne modelky so skúsenosťami. Sme potom viac naladení na jednu vlnu a práca ide lepšie. Nemám potrebu objavovať nové a neskúsené. Maniere ani neprofesionalitu modeliek veľmi riešiť nemusím, lebo sa s tým skoro nestretávam. Na fotenie je jeden zo základov úspechu dobrá atmosféra a dobrému výsledku je teda všetko podriadené a je na prvom mieste. Z manierov ich dokážem väčšinou vyliečiť predovšetkým komunikáciou, predstavou o výsledku a postupom, ktorým sa k výsledku budeme dostávať. Naviac moje mózy a fotenie sú pre dievčatá väčšinou celkom náročné, takže mi potom na druhý deň píšu ako ich všetko bolí a podobne. Takže na maniere im neostáva čas :-).
Je niečo, čo ťa pri fotení dokáže rozrušiť, nahnevať?
Hovorím, že za všetko zlé môže fotograf, takže väčšinou nadávam sám sebe, že som niečo zabudol alebo zle pripravil a musím to zložito opravovať. Pri fotení nie je čas na to byť nahnevaný a na fotke by sa to určite nejako prejavilo, takže tá pohoda a pozitívna atmosféra musia vyžarovať predovšetkým zo mňa smerom k tímu a okoliu.
Sleduješ tvorbu iných fotografov? Inšpiruješ sa, resp. máš pod drobnohľadom svoju konkurenciu?
Bavím sa s kamarátmi pri pive, stretávame sa na workshopoch, ale inak skoro vôbec nesledujem tvorbu niekoho konkrétneho. Dávnejšie som to robil a bolo mi to skôr na škodu. Mám rád dobré fotky, ltoré si napríklad vytrhávam z časopisov alebo ich náhodne nájdem na nete a potom si ich schovávam pre inšpiráciu, ale obvykle si z nich beriem iba nejakú časť – napríklad pózu, vizáž, vlasy, svetelnú atmosféru. Nesnažím sa robiť kópiu nejakej fotky.
Ako vnímaš trend dnešnej doby? Lacné zrkadlovky, veľké množstvo mladých fotografov, facebookové “meno priezvisko PHOTOGRAPHY”... je to podľa Teba pre fotografiu prínosom, alebo práve naopak?
Myslieť si môžem čo chcem, ale na potrebné tento stav brať ako fakt a realitu. Nemôžeme nikomu zakázať fotiť. Každý nejako začínal. Vyzerá to veľmi atraktívne a je to trendy. Mne osobne príde povolanie fotografa pomerne nestále a čisto fotografovaním by som sa živiť nechcel. Hodnotenie fotiek je čisto subjektívne a teda pokiaľ ako fotograf spravíte svoju prácu najlepšie ako viete a potom niekto povie, že sa mu to nepáči – to by ma mrzelo.
Veľké množstvo fotografov má za následok určitú degradáciu fotografickej práce a samozrejme aj jej ceny. Český a slovenský fotografický trh je podľa mňa príliš malý na takéto množstvo fotografov. S narastajúcou kvantitou bohužiaľ klesá v priemere kvalita. Zase naopak – veľké množstvo môže vyprodukovať určite niekoľko vynikajúcich fotografov.
Na záver otázka ako z pracovného pohovoru... kde sa vidíš o 5 rokov?
Vidím sa pri svojej rodine. Nedávno som sa oženil, tak určite budeme plánovať nejakého malého fotografa do rodiny :-).
Aleš, veľmi pekne ďakujem za rozhovor a prajem veľa úspechov.
Pre viac z Alešovej tvorby sa pozrite na jeho stránku - http://www.kimi.book.fr/
Aleša Fremuta si naživo môžete pozrieť na výstave FOTO SLOVAKIA 2012 v sobotu 6.10. o 14:30 v prednáškovej sále Paris, kde bude hovoriť o reklamnej a modelingovej fotografii a na fotografiách z workshopov preberie základné chyby v pózovaní, alebo potom v nedeľu 7.10. rovnako o 14:30 bude rozprávať o tom ako sa fotia krásne portréty.
Pridaj komentár
