Fotograf musí spoznať vlastnosti snímača jeho fotoaparátu, aby dokázal na maximum využiť jeho potenciál a tým aj investíciu, ktorú vložil do kúpy fotoaparátu. Farby ovplyvňujeme obrazovými profilmi a ich nastavením, vo fotoaparáte, alebo pri vyvolávaní RAW v počítači. Dynamický rozsah je daný citlivosťou, aká je nastavená. Tá zároveň vplýva aj na množstvo šumu. Najväčší dynamický rozsah a najmenší šum má snímač na natívnom ISO. U fotoaparátov Olympus je to citlivosť ISO 200.
Šum môže byť výrazný aj pri ISO 200, ak nenastavíte správnu expozíciu a postprocesingom napravujete podexponované zábery. Ak fotografiu snímanú na ISO 200 podexponujete o -3EV, tak pri korekcii v počítači sa na fotografii objaví šum zodpovedajúci 3 stupňom EV, čiže ako by ste fotili s citlivosťou ISO 1600.
Fotografi sú zvyknutí fotografie podexponovávať, aby predišli prepalom. Kresba sa ľahšie zachraňuje v tieňoch ako vo svetlách. Snímače vo fotoaparátoch Olympus ale majú vo svetlách slušnú rezervu, ak fotografujete do RAW, využite to. Ak chcete dosahovať najvyššiu obrazovú kvalitu, je lepšie fotografie mierne preexponovať o 1/3 až 2/3 EV. Riaďte sa histogramom a môžete si zapnúť aj varovanie pred prepalmi. Nebojte sa, ak vám fotoaparát na displeji signalizuje malé prepaly. Používa náhľad JPG, ale RAW má vo svetlách ešte rezervu.
Fotografia bola nasnímaná tak, aby na nej nebol prepal, takže som ju podexponoval. Modré plochy sú čierne miesta bez kresby. Ak fotografujete do RAW, tak takýto záber zosvetlíte bez problémov.
Zbaviť sa prepalov, aj z menšieho Micro 4/3 snímača, nie je problém. Pri exponovaní však musíte byť presnejší, máte menej miesta pre omyl. Skutočne veľké prepaly nezachránite. Ak nemáte čas, radšej exponujte presne alebo zvoľte miernu podexpozíciu.
Tento záber som zámerne mierne preexponoval, čo dokazujú červené varovné plochy vyznačujúce biele plochy bez kresby.
Fotografia po úprave. Na prvý pohľad je takmer rovnaká ako fotografia z podexponovaného RAW.
Pri detailnom porovnaní obidvoch fotografií, pri 200% po zväčšení, sa ukáže veľký rozdiel v množstve šumu. Vľavo fotografia, ktorá bola preexponovaná, vpravo podexponovaná. U nej sa pri korekcii expozície objavil šum.
Záver
Fotograf by mal spoznať vlastnosti snímača svojho fotoaparátu, aby využil jeho potenciál naplno a vedel, čo si môže pri exponovaní dovoliť. Podexponovať fotografie, aby ste predišli prepalom, patrí k tradičným technikám. Strach z prepalov máme od počiatku digitalizácie, kedy sa používali najmä snímače CCD s malým dynamickým rozsahom. Dnešné snímače majú oveľa väčší dynamický rozsah a z formátu RAW dokážete získať kresbu nielen v tieňoch ale aj vo svetlách. Nebojte sa a exponujte na hranicu prepalov. Na snímač dopadne viac svetla a technická kvalita fotografií bude vyššia.