Fotoaparát

Keď sa povie „fotoaparát", mnoho ľudí si dnes predstaví zložitý, elektronikou prešpikovaný prístroj s množstvom sofistikovaných funkcií. Je to tak, vyspelosť technológií, marketing a konkurenčný boj vyúsťujú do stavu, že dnešný fotoaparát je naozaj zázračný prístroj. Z toho môže prameniť obava netechnicky založených ľudí, že pochopiť, ako takáto mašinka funguje, je nad ich schopnosti. Samozrejme, ak by sme išli do detailov, bolo by to pre väčšinu z nás príliš veľké sústo. Princípy sú však prekvapivo jednoduché. Tie využívajú v podstate všetky fotoaparáty už od počiatkov jeho vynálezu až dodnes - všetko ostatné je len technické zdokonalenie a automatizácia funkcií navyše.

Na počiatku bolo svetlo...

Všetko, čo vidíme, je odrazom reálneho sveta v našom mozgu.

Na scénu okolo nás dopadá svetlo z nejakého zdroja (napr. slnko, lampa...). Časť tejto svetelnej energie je od povrchu jednotlivých predmetov odrazená späť a je zachytená ľudským okom, v ktorom premietne obraz reality na sietnicu. Pochopenie a vyhodnotenie toho, čo vidíme, je výsledkom interpretácie tohto obrazu naším mozgom.

Camera Obscura

Tento jav bol známy už okolo roku 350 pred našim letopočtom. Ide o jednoduchý princíp dierkovej komory: pokiaľ vyhotovíme krabicu, do ktorej nepreniká svetlo a urobíme na nej malú dierku, tak vo vnútri sa na opačnú stenu premietne prevrátený obraz reality. Možno to znie neuveriteľne, ale na tomto prastarom princípe sú založené všetky, aj dnešné najmodernejšie fotoaparáty.

Telo fotoaparátu

Telo fotoaparátu teda nie je principiálne nič iné, ako svetlotesná krabica s otvorom pre svetlo a ovládacími prvkami. Vo vnútri je materiál (buď film, alebo digitálny obrazový senzor), ktorý je citlivý na svetlo a ktorý ho dokáže na trvalo zaznamenať. V moderných prístrojoch je samozrejme zabudovaná potrebná elektronika na „obsluhu" a automatizáciu jednotlivých zložiek celého procesu záznamu obrazu.

Objektív

Objektív je akousi zdokonalenou nadstavbou „malej dierky" camery obscury. Jeho úlohou je efektívnejšie využitie existujúceho svetla na vytvorenie čo najkvalitnejšieho premietnutého obrazu. Je súčasťou každého fotoaparátu, či už ako pevne namontovaný, alebo ako výmenný diel. Súčasné moderné aparáty majú spravidla objektívy komplikovanej konštrukcie. Najčastejšie sa používajú tzv. objektívy s premenlivou ohniskovou vzdialenosťou (ľudovo sa nazývajú aj „zoom-y"). Pomocou nich môžeme v istom rozsahu ovládať šírku premietaného obrazového poľa, čo sa prejaví zväčšením, resp. zmenšením zaznamenávaného obrazu.

Klasický fotoaparát s mechanickým ovládaním.

Keď zaznie „cvak"

V roku 1888 prišiel Kodak so sloganom „vy stlačíte spúšť, my urobíme ostatné". Od tejto chvíle sa fotografovanie mohlo rozšíriť do radov širokej verejnosti. Dnes je to už samozrejmosť, fotoaparát je takmer v každej rodine. Ktokoľvek ho môže zapnúť, namieriť a spraviť „cvak". Nemusí nás ani zaujímať, čo sa vtedy udeje, ale ak to vieme a pochopíme principiálne súvislosti, dokážeme to využiť a robiť lepšie fotografie.

V momente stlačenia spúšte sa odohráva nasledovné.

Ako už bolo vyššie spomínané, telo fotoaparátu ukrýva svetlocitlivý materiál (filmové políčko, alebo digitálny snímač), ktorý zachytáva pôsobenie svetla. Preto musí byť uzavretý v tme. Stlačením spúšte „na chvíľu" otvoríme tzv. závierku, ktorá vpustí prostredníctvom objektívu svetlo do vnútra fotoaparátu. Fyzikálne vlastnosti filmu, resp. snímača udávajú, koľko svetla treba na vybudenie jednotlivých jeho buniek na úroveň, ktorá zaznamená jas scény adekvátnou intenzitou (odborne sa to volá citlivosť). Preto je potrebné množstvo svetelnej energie, vpustenej do tela prístroja, patrične regulovať. O to sa v súčasnosti už dokáže postarať automatika fotoaparátu, ale pokročilí fotografi to môžu riadiť sami, podľa svojich predstáv o výslednom obraze.

Regulácia množstva svetelnej energie sa riadi dvomi veličinami. Prvou je dĺžka času, kým je závierka otvorená a kým svetlo vo vnútri aparátu pôsobí - označuje sa ako „rýchlosť závierky", alebo „expozičný čas". Druhou veličinou je veľkosť otvoru, ktorým sa svetlo dostáva dnu - voláme ju clona. Kombinácia expozičného času a veľkosti otvoru clony sa vytvára správna expozícia - inými slovami: obraz nie je ani príliš tmavý, ani príliš svetlý, ale je „tak akurát". Je to podobné, ako keď chceme napustiť pohár vodou. Regulujeme prietok vody (podľa toho, do akej miery kohútik otvoríme) a dĺžku času napustenia tak, aby bol plný a aby nepretiekol. V bežných svetelných podmienkach, t.j. vonku za denného svetla sa časy závierky pohybujú rádovo v zlomkoch sekundy (napr. od 1/250 do 1/1000 sec.), takže počujeme iba „cvak". 

Otváraním a privieraním lamiel clony sa reguluje veľkosť otvoru pre vstup svetla do fotoaparátu. 

 Kompaktný fotoaparát s priehľadovým hľadáčikom

1. Svetlo preniká cez hľadáčik do oka fotografa a cez objektív do tela fotoaparátu,

ale závierka (červenou farbou) bráni v prístupe svetla na film/snímač.

2. Pri expozícii sa závierka otvorí, osvetlí sa film/snímač, a takto premietnutý obraz sa zaznamená.

Ďalšie časti

Ostatné časti fotoaparátu sú určené najmä na podporu a automatizáciu vyššie popísaného postupu. Každý fotoaparát obsahuje hľadáčik, alebo monitor (alebo aj oboje), aby sme mohli aparát „namieriť" na scénu, ktorú budeme fotografovať (v odbornej terminológii „komponujeme obraz"). Takisto na každom prístroji nájdeme samozrejme tlačidlo spúšte. Pred nasnímaním fotografie je potrebné zaostriť, teda nastaviť optickú sústavu objektívu tak, aby sa na obrazovú rovinu (film, alebo snímač) premietol ostrý obraz. Moderné fotoaparáty sú vybavené automatickým zaostrovaním (autofokus), ktoré túto operáciu vykoná samočinne pri stlačení tlačidla spúšte do polovice, teda ešte pred samotnou expozíciou. Ostrenie odpadá len v prípade aparátov s tzv. „fix focus" objektívom, ktorý je napevno nastavený tak, že všetko od cca 2 metrov až do nekonečna bude ostré. Všetky súčasné aparáty majú aj zabudovaný blesk, resp. sánky na pripojenie externého. Ten poslúži najmä v prípade kriticky nízkej hladine osvetlenia.

Na tele fotoaparátu nájdeme v závislosti od vybavenosti rôzne ovládacie prvky a tlačidlá, ktoré slúžia na nastavenie rôznych parametrov snímania, v prípade digitálnych aparátov tiež na prezeranie nafotených obrázkov a pod. Rozmiestnenie a počet ovládacích prvkov sa líši model od modelu, všetky potrebné informácie sa dajú nájsť v návode na obsluhu konkrétneho prístroja.

Záver

Dnešné fotoaparáty majú dvojakú tvár: sú veľmi jednoduché a zároveň veľmi zložité. Veľmi jednoduché preto, lebo stačí ich zapnúť, namieriť a stlačiť spúšť - všetko ostatné už nejako zvládnu sami. Zložité, lebo sa pod jednoduchým stlačením spúšte skrýva neuveriteľne zložitá automatika, ktorá to všetko dokáže. Je to podobné, ako so samotným fotografovaním. Chytiť aparát a cvaknúť vie úplne každý, je to jednoduché. Urobiť naozaj dobrú, zaujímavú a výnimočnú fotografiu je nesmierne ťažké - väčšina z nás sa to učí v podstate celý život...