Jeseň je veľmi vďačným ročným obdobím pre fotografov. Farby výrazne žiaria, premenlivé poveternostné podmienky vytvárajú rozmanitú plejádu zaujímavých výjavov so špecifickou atmosférou. Keď sa toho nabažíme do sýtosti, mnohí z nás sa dostanú do bodu, že je toho už priveľa a nechce sa nám tieto námety fotografovať, lebo sa už zdajú akési otrepané, fádne, možno aj gýčovité.
Jeseň sa však dá poňať aj trochu inak. Prírodné scenérie v tomto ročnom období poskytujú dobrý „materiál" aj na trochu experimentovania. V tejto sfére sa otvárajú naozaj široké možnosti. Existuje mnoho ciest, možností a techník. Hneď na úvod je potrebné zdôrazniť, že sú dva základné smery: jedným je „čistá" fotografia (v tom zmysle, že jej obsah nie je manipulovaný v rámci postprocesu) a druhým je kombinácia fotografie so zásahmi do obsahu obrazu pomocou počítača (zvykne sa to označovať pojmom fotografika).
Ukážky v tomto článku môžu byť úvodom do tohto sveta najmä pre tých, ktorí to ešte doteraz neskúsili. Všetky tieto fotky vznikli priamo vo fotoaparáte, ich obsah nie je pozmeňovaný ani vrstvený v počítači. Snaha tvoriť takéto obrazy „fotografickou cestou" je dobrým základom pre vstup do ríše experimentálnej fotografie. Po vyskúšaní rôznych techník si už každý musí nájsť tú svoju cestu, po ktorej pôjde ďalej, hlbšie.
Prevrátenýodraz jasne osvetlených stromov na vetrom mierne rozbúrenej hladine.
Z technického pohľadu je asi najjednoduchšou možnosťou využitie odrazov na vodnej hladine. Najdôležitejšie je nájsť dobré miesto a najmä vystihnúť vhodné podmienky pre vznik zaujímavých obrazových kreácií. Pre tento účel je najvhodnejšia stojaca, ale mierne rozbúrená vodná hladina (na rozdiel od čistých zrkadlových odrazov). Ideálne je, keď scéna odrážajúca sa na vodnej hladine, je osvetlená jasným, teplým podvečerným, alebo ranným svetlom. Jemné vlny sa už postarajú o akési „impresionistické narušenie" reality, čo môžeme využiť pre svojské podanie jesennej nálady. Nie je to zásah syntetický, ale pochádza od prírody, čo má svoje čaro.
Výsledok môže hraničiť aj s abstrakciou.
Ďalšou základnou možnosťou je využitie dlhších expozičných časov. Nevyhnutným predpokladom je chápať technické aspekty expozície a vedieť si predstaviť, ako svetlo „kreslí" na snímač (resp. na film). Najlepšie je začať s jednoduchými technikami a cvičeniami, ktoré sa dajú postupne stupňovať a rozvíjať. Použitie dlhších expozičných časov má svoje čaro, poskytuje úžasné možnosti, má však aj svoje úskalia. Pokiaľ nastane relatívny pohyb scény (alebo jej časti) voči snímaču fotoaparátu, vytvorí to na výslednej fotografii svetelnú stopu. Chaotické machule a mazanice však nemajú veľký význam, preto je potrebné mať nejakú myšlienku a plán, ako ho zrealizovať. Je veľmi dôležité starostlivo zvážiť mieru, charakter a rozloženie neostrosti, ktorá takto vzniká. Až na určité výnimky je potrebné, aby aspoň niečo zostalo ostré - niečo, čo je dôležité, resp. dáva istú vizuálnu kostru záberu a čo sa môže oko „oprieť".
Zmena ohniskovej vzdialenosti (zoom) počas expozície vytvorila efekt lúčov vrstvený cez stromy.
Pootočenie aparátu počas expozície vytvára náznaky ,,tunelového" efektu a sústreďuje smer pohľadu.
Zoom spolu s ostrým svetlom, prenikajúcim medzi konármi tu vytvára hviezdicový efekt na štruktúre listov.
Diagonálny pohyb smerom hore vnesie do obrazu stopy svetla, ktoré je vyššie medzi konármi.
Vertikálny pohyb dokresľuje línie pomocou svetla, ktoré pochádza z partií mimo tohto záberu,
je intenzívnejšie a svojou farebnou teplotou kontrastuje s popadaným lístim.
Môžete skúsiť aj viacnásobné expozície. Tie vyžadujú pomerne presné a sofistikované plánovanie, aby jednotlivé zábery skombinované na jedno políčko spolu „fungovali" a aby sa navzájom nerušili.
Techník a možností je samozrejme viac, môžu sa aj vzájomne skombinovať. Len si treba dávať pozor na to, aby rôzne efekty neboli prehnané - nemali by byť totiž dominantou, iba podporným prostriedkom na dosiahnutie celkového vyznenia fotografie.
Určite sa nepodarí všetko na prvý krát, vyžaduje si to fantáziu, trpezlivosť, cvik a mnoho experimentovania. Podarené zábery však naozaj stoja za to, lebo sú to väčšinou jedinečné, originálne kúsky.
Čím je pohyb intenzívnejší a smerovo zložitejší, tým viac sa jeho efekt prejavuje.
Výrazný vlnovitý pohyb počas expozície vytvára komplexnejšie ,,narušenia" tvarov.
Rozloženie svetelných stôp závisí na počiatočnom usporiadaní svetlých častí obrazu a smeru pohybu počas expozície.
Pridaj komentár
