Prevažná väčšina majiteľov zrkadloviek si k tzv. základnému zoom objektívu skôr či neskôr zaobstará aj teleobjektív. Ten urobí dobrú službu pri snímaní vzdialených scén, umožňuje „izolovať" vybraný motív od okolitého prostredia, poskytuje nižšiu hĺbku ostrosti a pri fotografovaní z väčších vzdialeností umožňuje zachytiť efekt „stlačenia perspektívy".
Širokouhlý objektív má opačné účinky a poskytuje skvelé možnosti, takže by bola škoda nechať ich neobjavené. Preto vám dnes trochu pootvoríme dvierka aj do tohto sveta.
Široký uhol záberu
Keď sa povie širokouhlý objektív, máme na mysli rozsah ohniskových vzdialeností približne do 30mm na plnoformátových (full-frame) zrkadlovkách, resp. na kinofilmových prístrojoch. V prípade digitálnych fotoaparátov s menším snímačom musíme túto hodnotu ešte vydeliť crop-faktorom konkrétneho modelu.
V podstate aj základný zoom môže mať charakter širokouhlého objektívu, kým využívame jeho rozsah blízko najmenšej ohniskovej vzdialenosti. Typické vlastnosti širokouhlých záberov sa však najvýraznejšie prejavia, keď si nasadíme tzv. extrémny, alebo ultra-širokouhlý objektív, ktorého ohnisková vzdialenosť môže siahať smerom dole až k 14mm (pri full-frame).
Všetky vlastnosti, o ktorých bude reč v tomto článku, sú tým výraznejšie, čím je použitá ohnisková vzdialenosť menšia.
Skutočnosť, že tieto druhy objektívov poskytujú širší uhol záberu, je každému zrejmá. Využíva sa to na fotografovanie hlavného motívu so zahrnutím jeho širšieho, charakteristického prostredia, ktoré má svoju výpovednú hodnotu. Technicky je širokouhlý objektív užitočný aj na stiesnených miestach, kde už nie je kam ustúpiť dozadu, aby sa nám všetko, čo chceme, vošlo do záberu. Stáva sa to často v interiéroch, ale občas sa môže tento problém vyskytnúť rovnako aj v exteriéri, napríklad v úzkych uličkách, niekde v náročnom členitom teréne a pod.
Je pravda, že uhol záberu je možné „rozšíriť" aj skladaním viacerých fotografií do jednej panorámy, ale nie je to vždy ideálna alternatíva a často ani nie je možná. Prináša to väčšiu prácnosť a niekedy aj ďalšie komplikácie. V prvom rade je problematické takto zložiť zábery, ak nejde o statickú scénu. Okrem toho panoramatický záber nemá niektoré vlastnosti, ktoré sú typické pre širokouhlé objektívy - o čom sa dočítate nižšie.
Pri práci reportážneho charakteru môžeme „ultra-širokáč" využiť na jeden malý trik. Aj keď namierime fotoaparát do fotografovanej scény, ľudia stojaci bokom majú dojem, že sú mimo záber - široký zorný uhol však pojme toho podstatne viac, než sa to laickému pozorovateľovi môže zdať. Takto sa nám môže podariť „nenápadne" zahrnúť do kompozície aj človeka, ktorý by sa inak choval strojene.
Ohnisko 17 mm (24mm na FF) a rámovanie neúplnou postavou vpravo nás dostáva do centra skúšky baletu.
Krátke ohnisko 17 mm (24mm na FF) a pohľad spolu s výraznou kompozíciou dávajú významný
charakter tomuto záberu.
V prípade živej pouličnej reportáže je najkratšie ohnisko základného zoom-u (17 mm) veľmi často využívané.
Aj športová fotografia dáva priestor na využitie ultra-širokého objektívu - ohnisko 11,5 mm (17mm na FF).
Hĺbka ostrosti
Iste viete, že ohnisková vzdialenosť má výrazný vplyv aj na hĺbku ostrosti. Čím je použité ohnisko kratšie, tým väčšia je hĺbka ostrosti (pri tej istej clone a zaostrenej vzdialenosti). Pozrime sa na to konkrétne (príklady sa týkajú veľkosti snímača APS-C, čo je v radoch fotoamatérov najrozšírenejší formát).
Pri clone f5,6 a objektíve s ohniskom 24 mm zaostreným na vzdialenosť 4m je hĺbka ostrosti 4 m (cca od 2,8 do 6,8m).
Ak tie isté hodnoty nastavíme na objektíve s ohniskom 17mm, dosiahneme hĺbku ostrosti až 20,8m (od 2,2 do 23m). Takýto významný rozdiel spôsobí zmena ohniska z 24 na 17 mm.
Stále však nie sme v rozsahu ultra-širokouhlých objektívov. Ak použijeme čistokrvný ultra-širokouhlý objektív s ohniskom 12 mm, výsledná hĺbka ostrosti bude siahať až po obzor. Všetko od 1,5 m až do nekonečna bude ostré. A to sme len pri clone f5,6!
Ohnisko 17 mm spolu s vyplnením celého záberu touto extravagantnou motorkou zdôrazňuje perspektívu.
Veľká hĺbka ostrosti pritom stále dostatočne vykresľuje nielen celú motorku, ale aj okolité prostredie.
Tento pomerne extrémne poňatý pohľad mohol vzniknúť len vďaka ohnisku 17 mm.
V reportážnej ale aj v krajinárskej praxi sa často využíva tzv. hyperfokálna vzdialenosť. Je to vzdialenosť zaostrenia, pri ktorej dosiahnete maximálnu hĺbku ostrosti pri danom ohnisku a clone. Tá siaha od polovice zaostrenej vzdialenosti až do nekonečna. Napríklad pri spomínanom ohnisku 12 mm a clone 5,6 je to necelých 2,5 m. Čiže ak zaostríte na túto vzdialenosť, budete mať ostré všetko od 1,25 m až do nekonečna. Potom už môžete takto fotiť ostošesť, nemusíte ani zaostrovať, všetko bude ostré (teda ak je to váš zámer). Pri krajine je to často žiaduce a v reportážnej praxi tiež výhodné práve preto, že sa nemusíte starať o zaostrovanie a môžete byť rýchlejší pri komponovaní (napr. po nastavení hyperfokálnej vzdialenosti môžete prepnúť do manuálneho ostrenia, aby vás autofokus nezdržiaval, prípadne zaostrením na inú vzdialenosť nezmenšil hĺbku ostrosti).
Hĺbku ostrosti a hyperfokálne vzdialenosti môžete pre konkrétne nastavenia zistiť z tabuliek, alebo pomocou tzv. kalkulačky hĺbky ostrosti (na internete ich nájdete hneď niekoľko po zadaní frázy „DOF calculator" do vyhľadávača).
Široký záber a veľká hĺbka ostrosti umožňujú vystavať viac plánov v obraze, od popredia až po pozadie. Tento výrazový prvok skladby a stavby obrazu sa využíva vo fotografii pomerne často.
Ďalším „technickým" dôsledkom použitia širokouhlého objektívu je fakt, že z ruky dokážeme udržať dlhšie expozičné časy pri zachovaní ostrosti. Nechcený pohyb fotoaparátu spôsobený nestabilitou našich rúk sa oveľa menej podpisuje pod neostrosť fotografií ako pri štandardných ohniskových vzdialenostiach alebo pri teleobjektívoch. Známa poučka hovorí, že tento hraničný čas sa pohybuje okolo prevrátenej hodnoty ohniskovej vzdialenosti. To znamená, že s objektívom s ohniskom 50mm by sme mali udržať bez statívu či stabilizátora 1/50s a naše fotografie by mali byť stále ostré. Je to však iba orientačné pravidlo, nemôžeme ho považovať za exaktnú hodnotu. Závisí to aj od „pevnosti" rúk konkrétneho fotografa a pri extrémnych širokáčoch by som to bral so značnou rezervou. Napríklad pri ohnisku 18mm (čo je po prepočte na full-frame 27 mm) sa dá s trochou snahy a cviku udržať bez podpery čas 1/30 s, ale v prípade 10 mm širokáča už čas 1/15 s bude trochu problematickejší. V každom prípade ale môžeme zopakovať tvrdenie, že pri širokouhlých objektívoch sa nám vzhľadom na krátke ohnisko predlžuje rukou udržateľný expozičný čas, resp. roztrasenie sa vzhľadom na široký uhol záberu neprejavuje tak výrazne.
Zvýraznenie perspektívy
Pri fotografovaní vytvárame obraz trojrozmerného reálneho sveta na dvojrozmernej ploche. Podľa princípu lineárnej perspektívy sa jednotlivé predmety scény premietnú na snímač, resp. film, pričom platí, že čím sú ďalej, tým je ich premietnutý obraz menší.
Perspektíva (v podobe zmenšovania predmetov s pribúdajúcou vzdialenosťou na fotografii) je úžasná vec. Je to jeden z výrazných prvkov, ktoré nám umocňujú dojem trojrozmernosti a hĺbky priestoru na dvojrozmernej fotografii. Je to tak preto, lebo je to naša skúsenosť z videnia reality voľným okom - postupné zmenšovanie rozmerov vnímame ako nárast vzdialenosti. Niektoré objektívy však opticky menia, inak povedané deformujú perspektívu. V článku o teleobjektívoch ste sa mohli dočítať a vidieť, ako sa zmenou vzdialenosti a použitím teleobjektívu "stláča perspektíva", priestor je plochejší. Širokouhlý objektív má opačnú vlastnosť - priblížením sa k objektu (aby sme vyplnili priestor hlavným objektom) "rozťahuje perspektívu". V praxi to znamená, že postupné zmenšovanie predmetov s pribúdajúcou vzdialenosťou bude omnoho výraznejšia, ako ho vnímame voľným okom. Použitím „širokáča" nám rozdiely vo zmenšovaní sa vzďaľujúcich objektov rastú. Tým sa nám vzdialené predmety zdajú byť oveľa ďalej, ako sú v skutočnosti. Hĺbka scény sa akoby „rozťahuje" - preto to voláme rozťahovaním perspektívy.
Tento jav sa z pohľadu stavby a skladby obrazu dá využiť na optické potlačenie významu a dominancie predmetov v pozadí.
Extrémne široký uhol záberu navodzuje na fotografii dojem, že nás scéna obklopuje a opticky nás „vťahuje" do obrazu. Tento efekt sa s obľubou využíva najmä v reportážnej a dokumentárnej fotografii.
Napríklad Andrej Bán na jednom dokumentárnom workshope, ktorého som sa pred rokmi zúčastnil, nám pri zadaní úloh v podstate zakázal používať iné ako širokouhlé objektívy. Viedol nás k tomu, aby sme išli blízko do jadra diania a aby sme sprostredkovali pre diváka pocit, že sa tam tiež nachádza. V reportážnej praxi to má neoceniteľný význam.
Pri použití širokouhlých objektívov však treba dávať pozor na konkrétne účinky perspektívneho skreslenia, pretože spôsobuje výrazné deformácie najmä na okrajoch fotografie, čo môže v istých situáciách vadiť (keď napríklad neprirodzene natiahne tváre a pod.).
Pohľad a ohnisko 11 mm vytvára diagonálny charakter usporiadania a zachytáva moment pred nástupom na štart.
Takéto vyznenie fotografie vyžadovalo ohnisko 17 mm a nutnosť byť dostatočne blízko
( a potom aj rýchly únik z mraku prachu).
Dostatočne širokouhlý záber umožnil zahrnúť do popredia výrazný podporný prvok (ohnisko 17 mm).
Obrazová dynamika bola v tejto kompozícii vytvorená pomocou ohniska 11 mm.
Autá nás takmer obklopujú.
Klasické zbiehanie línií sa použitím širokáča dá ešte zvýrazniť (ohnisko 17 mm).
Nežiaduce skreslenie
Na rozdiel od spomínaného rozťahovania perspektívy, širokouhlé objektívy prinášajú aj iný druh skreslenia ale nežiadúceho. Je to výrazné v prípade širokouhlých objektívov s premenlivou ohniskovou vzdialenosťou (t.j. zoom-ov) ale je veľmi dobre viditeľné aj pri objektívoch s jednou ohniskovou vzdialenosťou. Ide o súdkovité skreslenie a najviac sa prejavuje pri najširšom ohnisku. V prípade bežných scén to nie je veľmi badateľné, ale ak fotografujeme scénu s výraznými horizontálnymi, resp. vertikálnymi líniami, hneď udrie do očí. Rovné línie sú smerom von vyduté. Ak takto nafotografujeme nejakú pravidelnú mriežku, podobá sa na sud - z toho plynie aj názov tohto skreslenia. Je to dôsledok konštrukcie širokáčov a trpia tým aj tie najkvalitnejšie sklá, spravidla v menšej miere aj pevné objektívy.
Opakom je tzv. poduškovité skreslenie, keď sa línie ohýbajú smerom do vnútra obrazu - vyskytuje sa to v menšej miere, spravidla je to citeľnejšie pri najdlhšom ohnisku niektorých zoomov. Dobrá správa je, že tieto druhy skreslenia sa dajú v počítači pomerne jednoducho korigovať.
Viac sa o optických chybách objektívoch dočítate TU.
Ukážka súdkovitého skreslenia pri ohniskovej vzdialenosti 17 mm.
(pritom ide o špičkový profesionálny štandardný zoom).
Rybie oko
Pokiaľ chceme nežiaduce súdkovité skreslenie poriadne prehnať a prehlásiť ho za zámer, tak si musíme na fotoaparát nasadiť špeciálny objektív typu rybie oko. Má najširší uhol záberu zo všetkých objektívov (cca. 180 stupňov) a ešte k tomu neuveriteľne súdkovito skresľuje. Dajú sa ním zhotoviť veľmi zaujímavé a nevšedné fotografie, len ho musíme použiť na námety, ktoré to znesú. Ešte dôležitejšie však je, aby sme to nepreháňali. Je to iba výrazný efekt a keď sa tým človek nechá príliš uniesť, tak sa efektom divák môže rýchlo „presýtiť" a vtedy sa to stáva kontraproduktívnym.
Rybie oká existujú tzv. cirkulárne (vytvárajúce kruhový obraz okolo stredu) a diagonálne (majú zorný uhol 180 stupňov po diagonále).
Nie sú to práve najlacnejšie objektívy a sú použiteľné v podstate len občas. Ale ak túto investíciu človek neľutuje, môže sa to hodiť napr. na oživenie reportážnych sérií, alebo nejakého uceleného súboru fotografií, prípadne pre niektoré typy výtvarných záberov. Počul som síce o odvážlivcoch, ktorí takto nafotia kompletne aj celú svadbu - je to otázka vkusu, ale podľa môjho osobného názoru to už je prehnané.
Príklad využitia rybieho oka v prípade architektúry.
Ani toto nie je dôsledok extrémnej teplotnej rozťažnosti koľajníc, ani počítačových úprav.
Pomaly je čas na zimné pneumatiky...
Ukážka reportážneho použitia rybieho oka z World Dog Show v Bratislave.
Záver
Širokouhlé objektívy (najmä tie ultra-široké) majú v sebe vďaka svojim vlastnostiam významný potenciál. Ak zatiaľ nemáte vo výbave „nič širšie" ako základný zoom, pouvažujte nad tým, či by nebolo vhodné pri najbližšom rozširovaní arzenálu objektívov ísť týmto smerom. Prípadne napíšte Ježiškovi, alebo kliknite TU alebo TU. :)
Na záver je tu trojica fotografií snímaných z toho istého miesta.
Tento prvý je urobený ohniskom 17 mm ...
.... tento druhý ohniskom 11 mm ...
... a nakoniec posledný záber s rybím okom 10,5 mm.
Pridaj komentár
