Canon EOS 1000D

Určite si ešte všetci veľmi dobre spomínate na rok 2003, kedy sa na trhu objavil Canon EOS 300D - prvá digitálna zrkadlovka za „ľudovú" cenu.

300D-éčko zmenilo históriu digitálnej fotografie a Canonu na istý čas zabezpečilo tak dominantné postavenie, aké sa už asi nikdy nezopakuje.

Canon rokmi svoj úspešný „low end" neustále vylepšoval a tak sa stlalo, že jeho súčasnú reinkarnáciu v podobe EOSu 450D už len ťažko možno nazvať „low endom". Funkčne, obrazovo, aj pomerom cena/výkon ide o výnimočný prístroj. Konkurencia šla však trochu inou cestou a upriamila svoj pohľad na začínajúceho fotografa, ktorý má záujem o vyššiu kvalitu fotografií, nechce však do techniky investovať viac, než do lepšieho kompaktu.

Po rokoch tak Canon chtiac či nechtiac musel prehodnotiť svoj pohľad na túto kategóriu prístrojov. Recept je jednoduchý - vlož osvedčenú obrazovú kvalitu do funkčne a materiálovo mierne „okliešteného" tela, ktoré bude záujemcov motivovať aj cenou a úspech je zaručený.

Zoznámte sa, Canon EOS 1000D.

Dizajn a ergonómia

Canon nezvykne experimentovať v oblasti dizajnu a ergonómie. Model EOS 1000D to len potvrdzuje a zachováva si tradičné tvary a ovládanie zrkadloviek Canon nižšej triedy.

Pri pohľade na 1000D sa vám srdce nerozbúcha ani nadšením ani odporom, všetko je podriadené funkčnosti a osvedčené históriou.

Novinka je takmer na nerozoznanie podobná svojim pokročilejším starším súrodencom EOS 450D/400D. Len pár detailov a odlišné materiály vám pomôžu medzi prístrojmi rozlišovať.

Začneme prednou stranou, ktorá je na 1000D-éčku sparťansky jednoduchá. Kovový bajonet prijíma objektívy špeciálne určené pre digitálne fotoaparáty s menším senzorom (EF-S) ako aj klasické EF objektívy systému EOS.

Svoje tradičné miesta obsadili tlačidlo uvoľnenia objektívu a lampa pre redukciu efektu červených očí, ktorá slúži aj ako indikátor aktivácie samospúšte.

Útly grip je tvarovaný rovnako, ako ten na 450-ke, jeho pogumovanie však nie je zrovnateľné ani kvalitou použitého materiálu ani rozsahom. Celkovo sa takto grip podpisuje pod málo horší pocit z úchopu 1000D v porovnaní s vyšším modelom.

Osobne mi takto malé telo nesedí dobre v rukách a práca s ním je komplikovanejšia, než s väčším prístrojom kategórie poloprofi (napr. EOS 40D).

Ľudia s menšími rukami, ženy a všetci, ktorí preferujú nízku váhu prístroja a jeho skladnosť sa však nebudú mať na čo sťažovať. Mini telo s váhou 502g si v batohu veľmi rýchlo nájde svoje stále miesto.

Za výrazným bielym logom značky je ukrytý vstavaný blesk, ktorý má rovnaké parametre, ako blesk v pokročilejších prístrojoch. Pri použití setového objektívu 18-55 IS je jeho dosah 3,7m na širokom a 2,3m na dlhom konci.

Aparát využíva systém Canon E-TTL II a stíha sa zosynchronizovať s časom 1/200 sek.

V prípade, že je to potrebné, tak sa v režime AUTO vysunie blesk automaticky, v manuálnom režime je pre jeho aktiváciu potrebné stlačiť tlačidlo na bočnej strane so zodpovedajúcim symbolom.

Blesk sa vysúva dostatočne vysoko, aby nedochádzalo k efektu červených očí. Pre každý prípad je aparát vybavený lampou, ktorá pri aktivácii tento efekt pomáha potlačiť.

Pokročilého amatéra poteší široká možnosť nastavenia hlavného alebo externého blesku, ktorý sa pripája cez klasické sánky. Kompenzácia blesku je už dosť bežná záležitosť, ale synchronizácia na druhú lamelu už v tejto triede tak bežná nie je.

Na vrchnej strane sa všetky ovládače koncentrujú na pravej strane , kde sú ľahko dosiahnuteľné pre prsty pravej ruky. Otočný volič režimov je skombinovaný s hlavným vypínačom a hlavný otočný volič je zas blízko 2-polohovej spúšte. Medzi oboma voličmi nájdeme tlačidlo pre zmenu citlivosti ISO, tak ako je tomu na prístrojoch vyššej triedy.

Zadná strana je na ovládacie prvky už tradične najbohatšia. Zaujímavosťou je, že LCD displej má rovnakú uhlopriečku, ako mal starší EOS 400D (2,5"), ale rozmiestnenie ovládačov sa zhoduje s novou 450-kou, kde displej zaberá podstatne väčšiu plochu. Naľavo od LCD teda ani na 1000D nenájdete žiadne tlačidlá, aj keď by to veľkosť LCD umožňovala.

Zdá sa, že s rozmiestnením tlačidiel 450-ky sú jej užívatelia spokojní a Canon ho preto aplikoval aj v modeli nižšej triedy.

Displej má rozlíšenie 230.000 px, čo pre bežnú prax úplne postačuje. Okrem zobrazovania fotografií slúži hlavný LCD panel aj ako stavový displej, na ktorom si pri (pred) snímaní kontrolujete nastavenie aparátu. Pri stlačení tlačidla DISP. sa zobrazí celkové nastavenie aparátu, jednotlivé funkcie a parametre sa zobrazujú vždy po stlačení príslušného tlačidla.

Palcom pravej ruky tak máme pod kontrolou korekciu expozície, vyváženie bielej a v rámci 4-smerového ovládača potom režim snímania (vľavo), režim merania expozície (hore), režim zaostrovania (vpravo) a štýl obrazu (dolu).

V spodnej časti majú svoje miesto tlačidlá pre prezeranie a mazanie fotografií. V pravom hornom rohu zas sídlia 2 tlačidlá s viacerými funkciami. Pomocou jedného vyberáme v režime snímania zaostrovací bod a v režime prezerania približujeme detaily fotky. Druhé tlačidlo slúži na aretáciu expozície a zároveň pri prezeraní uberá z detailov a zobrazuje fotografie v indexe.

Pozorný užívateľ si všimne, že aparáty vyššej triedy majú pogumovaný minigrip aj na zadnej strane. Podobné tvarovanie napomáhajúce úchopu má aj 1000D, nie je tu však žiadna povrchová úprava. Pri manipulácii s prístrojom tak užívateľ nemá až taký pocit istoty.

Tlačidlo pre vstup do MENU sa nachádza v ľavom hornom rohu, kde vytvára dvojicu so spomínaným tlačidlom DISP. Po jeho stlačení sa zobrazí rovnako usporiadané MENU, aké nájdeme v každom novšom aparáte Canon, od 450D až po 1Ds Mark III.

Jednotlivé funkcie a parametre sú rozdelené do siedmych prehľadných podstránok, v ktorých nie je potrebné zdĺhavo „skrolovať". Nájdeme tu tiež podstránky pre nastavenie blesku, živého náhľadu alebo tiež 12 vlastných nastavení (CFn.). Poteší aj prítomnosť podstránky „Moje MENU", kam si môžete navoliť najpoužívanejšie funkcie, inak ukryté hlbšie v MENU a mať k nim okamžitý prístup.

Posledným výrazným prvkom na zadnej strane aparátu je optický hľadáčik s možnosťou dioptrickej korekcie (-3,0 až +1,0 dioptrie). Hľadáčik tvorí sústava zrkadiel (pentamirror) a s jeho jasnosťou a veľkosťou to teda nebude žiadna sláva. Zväčšenie má 0,81x, čo je o málo viac než mal EOS 400D, pokrytie je 95%. Aparát ponúka v hľadáčiku všetky potrebné informácie, vrátane zvolenej citlivosti ISO.

Bočné strany prístroja sú osadené krytkami. Na jednej strane nájdeme plastové dvierka, pod ktorými je ukrytý slot pamäťovej karty SD/SDHC. Opačná strana ukrýva pod gumenou krytkou kompozitný video výstup, konektor pre pripojenie diaľkovej spúšte a USB konektor.

Na posledné tlačidlo, ktoré sme ešte nespomenuli máme dosah palcom ľavej ruky, čo je pre Canon typická poloha tlačidla pre kontrolu hĺbky ostrosti.

Na spodnej strane sa zastavíme len na dvoch tradičných miestach. Prvým je kovový závit na statív a druhým sú dvierka ukrývajúce Li-ion batériu LP-E5. Tá má kapacitu 1080mAh a je zhodná s batériou v EOS450D. Podľa CIPA aj Canonu by vám batéria mala na jedno nabitie dodať energiu na 500 záberov pri 50% použití blesku.

Celkovo hodnotím rozmiestnenie tlačidiel na danú triedu aparátov veľmi pozitívne, Už po pár dňoch si na ovládanie bez problémov zvyknete a nič vás nebude spomaľovať, ani rozčuľovať.

Úplne na záver som si nechal použité materiály, konštrukciu a vypracovanie. Kostra aparátu je nehrdzavejúcej ocele, čo sa však na hmotnosti nijak výrazne neprejavuje. Väčšia časť prístroja je z kvalitných tvrdených plastov a vzhľadom na cenovú kategóriu je ich kvalita a vypracovanie veľmi dobré. V porovnaní s pokročilým súrodencom EOS 450D síce pôsobí EOS 1000D viac „hračkársky", veľkú rolu však podľa mňa hrá vydarená povrchová úprava 450-ky.

Tlačidlám nie je čo vyčítať, sú o málo väčšie, majú primeraný odpor a istý pocit pri stlačení. Rovnako tak dobre fungujú aj otočné voliče. Canon dokazuje, že aj v najnižšej triede aparátov si na kvalite dáva záležať.

Keďže testovaný aparát bol len predprodukčná vzorka, pokračovanie recenzie v podobe testu "v praxi" a obrazovej kvality bude nasledovať po obdržaní ostrého produkčného kusu.