Hola hola priatelia. Idem si len tak niečo pomleť, vonku je škaredo...
K muzike som mal odmalička bližšie ako k fotografii. V dobe kedy som vyrastal som mohol o nejakom lepšom foťáku v 80-tych rokoch písať Ježíškovi každý rok - aj tak boli ponožky alebo iný odev.... K muzike som sa dostal cez ZX Spectrum začiakom 90-tych rokov, keď nám huba padala na zem z 3 kanálového zvuku AY-psilonky. Mal som vtedy asi 17 rokov a namiesto toho aby som naháňal a rachal spolužiačky (mal som ich v triede okolo 25, takže chvíľu by som mal čo robiť) som sedel za počítačom a snažil sa prísť na to, ako to celé funguje. Zo Shock megadema mi doteraz behajú zimomriavky.... Prepisovalo sa to po číslach do počítača. Naučiť ste sa to museli úplne sami. Neboli žiadne príručky, ani internet. Jeden song trval aj celé dni. Bože, aké je dnes všetko primitívne jednoduché - akurát už sa mi nič nechce :-) Interface vyzeralo asi takto:
Malá ukážka toho, ako to vtedy znelo. Vlastná tvorba.
https://clyp.it/bspxrymx
Kamoš mi asi v 1993 ukázal na svojom PC Crystal Dream 2 od Tritonu. To som nespával 2 týždne... :-)
https://www.youtube.com/watch?v=BLMUfBikxTY
Keď tak teraz na to pozerám tak mi dochádza, ako neskutočne rýchlo sa ten svet zmenil. Keby som niekoho spred 20 rokov buchol zo dňa na deň do tejto doby - spamätával by sa ešte hodne dlho. Niektoré veci sa však nezmenili.....
Cez počítač som sa dostal ku gitare. Potom k posilovaniu, šachu, fotografii a naspäť ku muzike. Tak sa nám kruh uzavrel.... Minulý rok som ešte hrával v rockovej kapele, ale pískanie v ušoch mi nedovoľuje s tým pokračovať. Tak už len akusticky Nohavicu... Ale to som odbočil...
Píše sa August 2016. Brat ma volá na akýsi koncert bluesovej kapely. Blues mi pripadá troška na jedno kopyto. Som Beatlesák, pesničkár, mám rád pekné vokálne melódie.. Nič neočakávam. Mám akúsi nizkoenergetickú náladu. Znudene sedím na stoličke v Cafe di Praga na Krížnej. Srkám Bernarda, Bernardína či tak nejako. Pivo vyrobené zo psa a súdka. Ale chutí dobre. Chalani spustia a mne akosi pomaly padá sánka, jazyk bokom, slinka.. Jaký hlas, jaký zvuk. Hlas Nora Červenáka nenapodobím ani keby som prechlastal 3 noci. Jeho brat Laco drží v ruke kontrabas. Užasný zvuk a rešpekt, ktorý ide z tohto nástroja. Obdivujem ľudí, čo sú vôbec ochotní sa zaoberať kontrabasom. Už kvôli tej hrubej sile a prenášaniu. Aj keby nevedeli na ňom hrať. Laco však hrať vie – so zavretými očami a s piesňou na perách. Bubeník Peter Krško udáva rytmus celému pubu, hrá virtuózne, vychutnáva si každý úder paličky. A my s ním. Začínam chlastať akosi rýchlejšie a dupkať si nohou. Huslista Stano Fakan všetko pokrýva melancholickou purpurovou hmlou a celkový dojem aj zvuk je úžasný. Začína mi byť jasné, že som svedkom čohosi neobyčajného. Podobný pocit som už nemal na koncerte možno od čias Jaromíra Nohavicu. Tá originalita, autentičnosť a úprimnosť sa len tak nevidia a nepočujú. Konečne mi niekto nepchá do ksichtu 7x odvar z Ameriky. Niežeby som mal niečo proti americkým kapelám, ale už som ich jednoducho prežraní. Pořád ti to musej cpát do ksichtu. Fotoaparát nemám. Akurát mi občas nedá nevidieť fotografa, ktorý neustále mení objektívy, skúša statív, blesk – holt, low light je bitch…. Aj myslím, že viem kto to bol. Po skončení koncertu hneď kupujeme s bratom dve CD čka. Laco nám dal do ruky jeho fotky. Musím uznať, že sú výborné. Zo života. Autentické a úprimné. Po tomto koncerte mi skrsla myšlienka fotiť kapely. Teda ZVA 12 28 určite. Páči sa mi tá atmosféra malých klubov. Domov idem plný dojmov. Najväčšie zážitky prichádzajú, keď nič nečakáme. Prejde celý rok, než sa zase naše cesty opäť pretnú. 25. August 2017, Rock Muzeum, Bratislava. Tentokrát som pripravený. Trénoval som po kluboch. Pivo je opäť až príliš dobré, takže fotky nemajú tú ostrosť, ktorú by mohli mať, ale who cares. Veľmi som si to užíval, ide z nich proste energia a vášeň. Ide o atmosféru. Koncert som si naplno vychutnal, ale už som poznal aj skladby. Chlapi to odpálili ako úplní profíci, publikum sa dobre bavilo. Chcem preto poďakovať ZVA 12 28 za ich skvelú hudbu a vystúpenia. Dnes ste už rarita. Autentický originál, ktorý sa formoval dlhé roky. A roky nikdy neodrbeš. Sme radi, že občas zavítate aj do Bratislavy pri Viedni. A konečne viem, že život je len ilúzia….
Pridaj komentár
