V poslednom diely Pitevne, ešte v minulom roku prejavili záujem dvaja ľudia, ktorým v galérii chýbajú komentáre a tak postrádajú spätnú väzbu. Jeden z nich sa časom vyjadril že sa zrieka účasti, tak rozhodovanie vybrať niekoho na stôl bola hračka. Nakoniec som aj rád, že zostal jeden človek, pretože môžem bez pocitu dlžníctva na neurčito ukončiť tento seriál. Šesť dielov Pitevne si našlo svojich čitateľov a verím že tieto komplexnejšie pohľady na fotografie začiatočníkov boli v niečom prínosom ako priamym účastníkom, tak aj náhodným okolo čítajúcim. :)
Michal je členom našej komunity ľahko cez rok. Jeho fotoštatistika k dnešnému dňu činí: 19 vložených fotografií a pod nimi 34 komentárov. Pozrime sa na jeho prvú vloženú fotografiu Most.
KOMPOZÍCIA je prvá vec ktorá ma zaujme. Myslím že môžeme smelo hovoriť o klasickej tretinkovej kompozícií. V priesečníkoch by sme mali hľadať zaujímavú časť. Aj nachádzam, a dokonca dve! Prvý zaujímavý bod je zapadajúce slniečko a jeho slabulinké zimné lúče. Mimochodom pekný tvar hviezdičky dosiahnutý kompaktom!
Druhý zaujímavý bod tvorí vysoký strom na horizonte. Chvíľku človek možno zaváha, čo nám fotograf chcel naservírovať. Naozaj len chvíľku, pretože si začneme uvedomovať podanie perspektívy. A tu Michal umne využil úbežnice (línie) tvorené okrajmi mosta. Tie dovedú bezpečne oko na horizont k stromu. Aby bolo bez pochyb jasno kto hrá hlavnú úlohu vo fotografii všimnime si krivku tvorenú brehom tiahnucu sa od spodného okraja fotografie až k stromu na horizonte. Lahodnú ružovú líniu horného okraja mosta násilne ruší modrá konštrukcia (zrejme časť značky). Tento element jednak vadí oku po tej stránke plynulého čitania fotografie ako aj po farebnej. Určite zmeniť trošku uhol, alebo v grafickom editore odstrániť. Kompozícia nie je presne tretinková. Netreba sa však hrať úzkoprso na milimetre. Pri úprave fotografie som sa však tak úzkoprso zachoval aby sme si mohli pozrieť aj takúto možnosť a porovnať s originálom.
TECHNICKÁ KVALITA je už v popise ospravedlňovaná. Autor si vlastne už na začiatku kazí dojem tým že upozorňuje na chyby, konkrétne šum, ktorú fotografia obsahuje. No chyby... Šum? Poviem rovno že mi je cudzí svet kde ľudia počítajú koľko bodiek obsahuje šum na rôznom stupni citlivosti digitálneho čipu. Samozrejme mam tiež rád fotografie tip-top bez akéhokoľvek šumu, ale ak tam ten šum je a vyslovene nezačal rozkladať štruktúru objektov, poprípade ináč drasticky neovplyvňuje výslednú myšlienku fotografie, tak túto záležitosť neriešim.
Skôr by bolo treba sa zastaviť pri modrom nádychu. Výmenou názorov pod fotografiou bolo objasnené že fotografia v postprocese bola upravovaná na nevhodnom zobrazovacom zariadení, kde tento farebný nádych sa nedal identifikovať. Ja som pri úprave Michalovej fotografie skúsil zdôrazniť slnečné lúče prevaľujúce sa na brehu a pridal som nie modrastý - studený nádych, ale teplejší – zlatistý. Pekne vyskočili z fotografie kamene a na nich zlatisté odlesky. Celkovo nemám veľké výhrady k TK fotografie a hlavne ak viem že bola snímaná kompaktom.
VÝSLEDNÝ DOJEM je v stupnici tu používanej pre mňa tak za 3b. Neurazí, nenadchne. Neutrál. Autor by sa nemal za 3b uraziť. Nemyslím len Michala, ale celkovo fotografov. No a aj pre toto nebodujem :) Portálom svištia sedmičky jedna radosť. Pre mňa je sedmičková fotografia za výsledný dojem niečo čo človeku vyráža dych... Nechám to. Téma mimo záujmu a bez riešenia. ;)
Orez a teplejšie podanie farieb.
Ako tak listujem ďalej v galérií medzi fotografiami zisťujem, že Michal si našiel záľubu v hrátkách s perspektívou. Nachádzam ešte druhý, tretí most na fotografiách, koľajnice a stromy v podaní širokouhlého objektívu. A keď sme pri tých mostoch a perspektíve dávam Michalovi a všetkým do pozornosti súťaž kde by mohol kľudne svoje fotografie mostov poslať. http://www.archnet.sk/27/archfoto_sutaz/
Načrime trošku do krajinkárskej fotografie a zoberme si fotografiu Zo Slavkovského štítu. Ako som ju zazrel hneď ma napadlo čo jej chýba. Fotografia je veľmi fádna. Ponúka nezaujímavú oblohu a v dolnej polovici nezaujímavé obrysy hôr až ku horizontu. V tom to prípade sa hádam ani nedá hovoriť o kompozicií ináč len ako o prvoplánovej. Prídem a strieľam vôkol seba bez výraznejšej myšlienky. A pritom stačí len málo a fotografia by dostala iný náboj. Jedna zo zásad krajinkárskej fotografie je výber zaujímavého popredia. Ak k tomu pridám (nájdem) zaujímavé vodiace linky trebárs v podobe chrbta pohoria až k ďalekému horizontu zrazu fotografia získava iný rozmer. Pri takomto fotení je dobre ovládať význam slovného spojenia hyperfokálna vzdialenosť. V jednoduchosti spomeniem že sa jedná o efekt (manuálne nastavenie vzdialenosti kde sa ostrí) kedy dosiahnem vo fotografií ostré popredie a tak isto aj vzdialené objekty. Táto skutočnosť – chýbajúce zaujímavé popredie je zásadná chyba v tejto fotografii. Trochu divné mi prídu rôzne modré farebné odtiene v oblohe.
Na druhej krajinkárskej fotografii Jeseň v Tatrách už by som trošku zaváhal či využijem nejaké popredie. Máme tu krásny odraz na vodnej hladine. Takže rozhodovanie v tomto prípade sa viac priklonilo k verzii bez popredia.
Fotografia ako súčasť umenia nie je striktne definovaná záležitosť. Jej časť pozostáva s vysoko tvorivej činnosť a tie isté postupy u dvoch ľudí na tých istých miestach nemusia nutne viesť k rovnakým výsledkom.
Veľmi zaujímavé je svetlo vo fotografii. Samozrejme, všetci to poznáme. Najzaujímavejšie svetlo je pri západe. Svetelne je perfektne vyvážená horná polovica fotografie – obloha s dolnou polovicou. Môže za to hlavne vhodné ročné obdobie a tým je jeseň. Slniečko už nemá toľko síl aby robilo vysoký rozdiel medzi oblohou a tieňmi na zemi. Preto snímky spravené na jeseň sú také pôsobivé. Celá scéna sa nám krásne zmestí do dynamického rozsahu fotoaparátu.
Scéna na fotografi je notoricky známa. O to ťažšie to ma fotograf na tomto mieste. Prísť s niečím novým je každým záberom stále ťažšie a ťažšie. Michal vsadil na zrkadlenie. Kľudne by som komponoval viac symetricky na horizontálnu líniu. Fotograf nechal viac priestoru oblohe. Celkom zbytočne. Nie je tam žiadna informácia. Hoci aj prázdna plocha môže dotvárať fotografiu, v tomto prípade mi viac pasuje symetria. Navyše orezaním dostávam zaujímavý filmový formát. Aspoň malý bonus v snahe prísť s niečím zaujímavým na opozeranom mieste. Tejto opozeranosti pripisujem nulový počet komentárov pod fotografiou.
Fotografia po dodatočnom orezaní.
A teraz z Vysokých Tatier do trošku vyšších miest a to rovno do vesmíru :) To sa mi na Michalovi páči a zároveň je to možno príznak nevyhranenosti fotografického žánru, že v galérií ma rôzne typy fotografií. A dokonca jednu astrofoto. Výsledný dojem na mňa fotografia neurobila. O pár slov z odbornejšieho hľadiska som poprosil Jakuba Dolinského, ktorý má k astronómii veľmi blízko, a dokonca reprezentoval Slovensko na medzinárodnej astronomickej olympiáde v Pekingu v roku 2010. Na našom portáli má už za sebou jeden odborný článok o astrofotografii.
http://www.ephoto.sk/uzivatel/f329cf8f0c780aecade90c63e6eb20056d5c93f3/
BONUSOVÝ KOMENTÁR 1
Je dosť ťažké sa vyjadriť k fotke, keďže neviem ani kde to bolo fotené a neviem aké boli podmienky pri fotení. Je tam zachytená nejaká ćast mliečnej cesty, no presnejšie neviem identifikovat ćast oblohy. Vidieť tam farebnú chybu na jasnejších hviezdach, no to je otázka kvality objektívu. Celkovo farebné vyváženie bielej nie je dobré. Autorovi sa zrejme nepozdáva to čo zachytil. No pri 44*15 by som ani viacej neočakával, aj ked mohol sa s tým ešte v PP viacej pohrať, moźno by toho vytiahol viacej. No veľmi záleží od podmienok, v akých to bolo fotené, či to bolo niekde v horách s jasnou oblohou alebo v meste so silným svetelným znećistením. Lebo pokiaľ nie sú vhodné podmienky, tak z toho nevykúzli skvelú fotku, ani keby to neviem ako Michal spracoval.
[Jakub Dolinský]
O názor na fotografie v ktorých Michal zachytával okolité krásy som zase požiadal nedávno redakciou oceneného Daniela Řeřichu.
http://www.ephoto.sk/fotoscena/rozhovory/rozhovor-daniel-rericha/
Keď som čítal čo Daniel napísal len som sa usmieval. Sami zistíte prečo. Upozorňujem že Danielové komentáre som dostal až keď som mal svoj text a pripomienky k fotografiam napísané. No som rád že taký teoretik v mojom podaní a taký skvelý praktik v Danielovom podaní sa zhodli ;)
BONUSOVÝ KOMENTÁR 2
Zajímavý detail v krajině. Z fotografie s názvem „Aj na skale sa dá....“ je hned znát, že autor se dokáže kolem sebe dívat a najít si zajímavý motiv. Líbí se mi, že v levém horním rohu zůstal kousek oblohy, který na první pohled naznačuje, kde květina dokáže růst. Jen si myslím, že by snímku prospěl drobný ořez, kterým se zbavíme nepodstatné části fotografie, aniž by to mělo vliv na celkový motiv. Na závěr bych ještě rád ocenil dobrou práci s hloubkou ostrosti, která snímku hodně pomohla.
Krásné místo v příjemném podvečerním světle. Moc semi líbí zrcadlení krajiny v hladině Štrbského plesa, ale stejně jako u předchozí fotografie bych i zde provedl mírný ořez a to i za cenu panoramatického formátu. Tímto krokem se zbavíme nezajímavé části oblohy. Skutečnost, že břeh jezera díky tomu snímek pomyslně půlí není vůbec na škodu. U podobných záběrů to není kompoziční chybou.
U fotografie s názvem „Zo Slavkovského štítu“ postrádám nějaké dominantní a zajímavé prostředí, které by snímku dalo potřebnou hloubku. Takto fotografie působí ploše. Dle mého stačilo fotoaparát mírně sklopit směrem dolů a vyřešilo by se tím jak popředí, tak i kompozice, které za těchto okolností dominuje relativně nezajímavá obloha na úkor krásných horských masivů.
*********************************************************************
Tak priatelia a to by bol záver našej Pitevne. Snáď sa mi znovu uvolní kúsok miesta pre nekomerčné projekty. Prídu teplejšie mesiace a to aj chuť na fotenie a všetko čo je stým spojené celkovo u mňa narastá.
Ďakujem všetkým čo sa zapojili do tohto miniseriálu. :)
Michal je členom našej komunity ľahko cez rok. Jeho fotoštatistika k dnešnému dňu činí: 19 vložených fotografií a pod nimi 34 komentárov. Pozrime sa na jeho prvú vloženú fotografiu Most.
KOMPOZÍCIA je prvá vec ktorá ma zaujme. Myslím že môžeme smelo hovoriť o klasickej tretinkovej kompozícií. V priesečníkoch by sme mali hľadať zaujímavú časť. Aj nachádzam, a dokonca dve! Prvý zaujímavý bod je zapadajúce slniečko a jeho slabulinké zimné lúče. Mimochodom pekný tvar hviezdičky dosiahnutý kompaktom!
Druhý zaujímavý bod tvorí vysoký strom na horizonte. Chvíľku človek možno zaváha, čo nám fotograf chcel naservírovať. Naozaj len chvíľku, pretože si začneme uvedomovať podanie perspektívy. A tu Michal umne využil úbežnice (línie) tvorené okrajmi mosta. Tie dovedú bezpečne oko na horizont k stromu. Aby bolo bez pochyb jasno kto hrá hlavnú úlohu vo fotografii všimnime si krivku tvorenú brehom tiahnucu sa od spodného okraja fotografie až k stromu na horizonte. Lahodnú ružovú líniu horného okraja mosta násilne ruší modrá konštrukcia (zrejme časť značky). Tento element jednak vadí oku po tej stránke plynulého čitania fotografie ako aj po farebnej. Určite zmeniť trošku uhol, alebo v grafickom editore odstrániť. Kompozícia nie je presne tretinková. Netreba sa však hrať úzkoprso na milimetre. Pri úprave fotografie som sa však tak úzkoprso zachoval aby sme si mohli pozrieť aj takúto možnosť a porovnať s originálom.
TECHNICKÁ KVALITA je už v popise ospravedlňovaná. Autor si vlastne už na začiatku kazí dojem tým že upozorňuje na chyby, konkrétne šum, ktorú fotografia obsahuje. No chyby... Šum? Poviem rovno že mi je cudzí svet kde ľudia počítajú koľko bodiek obsahuje šum na rôznom stupni citlivosti digitálneho čipu. Samozrejme mam tiež rád fotografie tip-top bez akéhokoľvek šumu, ale ak tam ten šum je a vyslovene nezačal rozkladať štruktúru objektov, poprípade ináč drasticky neovplyvňuje výslednú myšlienku fotografie, tak túto záležitosť neriešim.
Skôr by bolo treba sa zastaviť pri modrom nádychu. Výmenou názorov pod fotografiou bolo objasnené že fotografia v postprocese bola upravovaná na nevhodnom zobrazovacom zariadení, kde tento farebný nádych sa nedal identifikovať. Ja som pri úprave Michalovej fotografie skúsil zdôrazniť slnečné lúče prevaľujúce sa na brehu a pridal som nie modrastý - studený nádych, ale teplejší – zlatistý. Pekne vyskočili z fotografie kamene a na nich zlatisté odlesky. Celkovo nemám veľké výhrady k TK fotografie a hlavne ak viem že bola snímaná kompaktom.
VÝSLEDNÝ DOJEM je v stupnici tu používanej pre mňa tak za 3b. Neurazí, nenadchne. Neutrál. Autor by sa nemal za 3b uraziť. Nemyslím len Michala, ale celkovo fotografov. No a aj pre toto nebodujem :) Portálom svištia sedmičky jedna radosť. Pre mňa je sedmičková fotografia za výsledný dojem niečo čo človeku vyráža dych... Nechám to. Téma mimo záujmu a bez riešenia. ;)
Orez a teplejšie podanie farieb.
Ako tak listujem ďalej v galérií medzi fotografiami zisťujem, že Michal si našiel záľubu v hrátkách s perspektívou. Nachádzam ešte druhý, tretí most na fotografiách, koľajnice a stromy v podaní širokouhlého objektívu. A keď sme pri tých mostoch a perspektíve dávam Michalovi a všetkým do pozornosti súťaž kde by mohol kľudne svoje fotografie mostov poslať. http://www.archnet.sk/27/archfoto_sutaz/
Načrime trošku do krajinkárskej fotografie a zoberme si fotografiu Zo Slavkovského štítu. Ako som ju zazrel hneď ma napadlo čo jej chýba. Fotografia je veľmi fádna. Ponúka nezaujímavú oblohu a v dolnej polovici nezaujímavé obrysy hôr až ku horizontu. V tom to prípade sa hádam ani nedá hovoriť o kompozicií ináč len ako o prvoplánovej. Prídem a strieľam vôkol seba bez výraznejšej myšlienky. A pritom stačí len málo a fotografia by dostala iný náboj. Jedna zo zásad krajinkárskej fotografie je výber zaujímavého popredia. Ak k tomu pridám (nájdem) zaujímavé vodiace linky trebárs v podobe chrbta pohoria až k ďalekému horizontu zrazu fotografia získava iný rozmer. Pri takomto fotení je dobre ovládať význam slovného spojenia hyperfokálna vzdialenosť. V jednoduchosti spomeniem že sa jedná o efekt (manuálne nastavenie vzdialenosti kde sa ostrí) kedy dosiahnem vo fotografií ostré popredie a tak isto aj vzdialené objekty. Táto skutočnosť – chýbajúce zaujímavé popredie je zásadná chyba v tejto fotografii. Trochu divné mi prídu rôzne modré farebné odtiene v oblohe.
Na druhej krajinkárskej fotografii Jeseň v Tatrách už by som trošku zaváhal či využijem nejaké popredie. Máme tu krásny odraz na vodnej hladine. Takže rozhodovanie v tomto prípade sa viac priklonilo k verzii bez popredia.
Fotografia ako súčasť umenia nie je striktne definovaná záležitosť. Jej časť pozostáva s vysoko tvorivej činnosť a tie isté postupy u dvoch ľudí na tých istých miestach nemusia nutne viesť k rovnakým výsledkom.
Veľmi zaujímavé je svetlo vo fotografii. Samozrejme, všetci to poznáme. Najzaujímavejšie svetlo je pri západe. Svetelne je perfektne vyvážená horná polovica fotografie – obloha s dolnou polovicou. Môže za to hlavne vhodné ročné obdobie a tým je jeseň. Slniečko už nemá toľko síl aby robilo vysoký rozdiel medzi oblohou a tieňmi na zemi. Preto snímky spravené na jeseň sú také pôsobivé. Celá scéna sa nám krásne zmestí do dynamického rozsahu fotoaparátu.
Scéna na fotografi je notoricky známa. O to ťažšie to ma fotograf na tomto mieste. Prísť s niečím novým je každým záberom stále ťažšie a ťažšie. Michal vsadil na zrkadlenie. Kľudne by som komponoval viac symetricky na horizontálnu líniu. Fotograf nechal viac priestoru oblohe. Celkom zbytočne. Nie je tam žiadna informácia. Hoci aj prázdna plocha môže dotvárať fotografiu, v tomto prípade mi viac pasuje symetria. Navyše orezaním dostávam zaujímavý filmový formát. Aspoň malý bonus v snahe prísť s niečím zaujímavým na opozeranom mieste. Tejto opozeranosti pripisujem nulový počet komentárov pod fotografiou.
Fotografia po dodatočnom orezaní.
A teraz z Vysokých Tatier do trošku vyšších miest a to rovno do vesmíru :) To sa mi na Michalovi páči a zároveň je to možno príznak nevyhranenosti fotografického žánru, že v galérií ma rôzne typy fotografií. A dokonca jednu astrofoto. Výsledný dojem na mňa fotografia neurobila. O pár slov z odbornejšieho hľadiska som poprosil Jakuba Dolinského, ktorý má k astronómii veľmi blízko, a dokonca reprezentoval Slovensko na medzinárodnej astronomickej olympiáde v Pekingu v roku 2010. Na našom portáli má už za sebou jeden odborný článok o astrofotografii.
http://www.ephoto.sk/uzivatel/f329cf8f0c780aecade90c63e6eb20056d5c93f3/
BONUSOVÝ KOMENTÁR 1
Je dosť ťažké sa vyjadriť k fotke, keďže neviem ani kde to bolo fotené a neviem aké boli podmienky pri fotení. Je tam zachytená nejaká ćast mliečnej cesty, no presnejšie neviem identifikovat ćast oblohy. Vidieť tam farebnú chybu na jasnejších hviezdach, no to je otázka kvality objektívu. Celkovo farebné vyváženie bielej nie je dobré. Autorovi sa zrejme nepozdáva to čo zachytil. No pri 44*15 by som ani viacej neočakával, aj ked mohol sa s tým ešte v PP viacej pohrať, moźno by toho vytiahol viacej. No veľmi záleží od podmienok, v akých to bolo fotené, či to bolo niekde v horách s jasnou oblohou alebo v meste so silným svetelným znećistením. Lebo pokiaľ nie sú vhodné podmienky, tak z toho nevykúzli skvelú fotku, ani keby to neviem ako Michal spracoval.
[Jakub Dolinský]
O názor na fotografie v ktorých Michal zachytával okolité krásy som zase požiadal nedávno redakciou oceneného Daniela Řeřichu.
http://www.ephoto.sk/fotoscena/rozhovory/rozhovor-daniel-rericha/
Keď som čítal čo Daniel napísal len som sa usmieval. Sami zistíte prečo. Upozorňujem že Danielové komentáre som dostal až keď som mal svoj text a pripomienky k fotografiam napísané. No som rád že taký teoretik v mojom podaní a taký skvelý praktik v Danielovom podaní sa zhodli ;)
BONUSOVÝ KOMENTÁR 2
Zajímavý detail v krajině. Z fotografie s názvem „Aj na skale sa dá....“ je hned znát, že autor se dokáže kolem sebe dívat a najít si zajímavý motiv. Líbí se mi, že v levém horním rohu zůstal kousek oblohy, který na první pohled naznačuje, kde květina dokáže růst. Jen si myslím, že by snímku prospěl drobný ořez, kterým se zbavíme nepodstatné části fotografie, aniž by to mělo vliv na celkový motiv. Na závěr bych ještě rád ocenil dobrou práci s hloubkou ostrosti, která snímku hodně pomohla.
Krásné místo v příjemném podvečerním světle. Moc semi líbí zrcadlení krajiny v hladině Štrbského plesa, ale stejně jako u předchozí fotografie bych i zde provedl mírný ořez a to i za cenu panoramatického formátu. Tímto krokem se zbavíme nezajímavé části oblohy. Skutečnost, že břeh jezera díky tomu snímek pomyslně půlí není vůbec na škodu. U podobných záběrů to není kompoziční chybou.
U fotografie s názvem „Zo Slavkovského štítu“ postrádám nějaké dominantní a zajímavé prostředí, které by snímku dalo potřebnou hloubku. Takto fotografie působí ploše. Dle mého stačilo fotoaparát mírně sklopit směrem dolů a vyřešilo by se tím jak popředí, tak i kompozice, které za těchto okolností dominuje relativně nezajímavá obloha na úkor krásných horských masivů.
*********************************************************************
Tak priatelia a to by bol záver našej Pitevne. Snáď sa mi znovu uvolní kúsok miesta pre nekomerčné projekty. Prídu teplejšie mesiace a to aj chuť na fotenie a všetko čo je stým spojené celkovo u mňa narastá.
Ďakujem všetkým čo sa zapojili do tohto miniseriálu. :)
Pridaj komentár
