Firmy sa predbiehali, ktorá predstaví fotoaparát s vyšším rozlíšením. Malo to svoj dôvod. Prvé digitálne fotoaparáty nemali ani jeden megapixel. Ak mala digitálna fotografia zvíťaziť v kvalite nad filmovou, muselo sa zvýšiť v prvom rade rozlíšenie snímačov. Za taký prelom môžeme považovať 3 Mpx, z ktorých sa dala vytlačiť kvalitná fotografia formátu A4. Dnes sa musím smiať nad tvrdením fotografa, môjho zákazníka, ktorý zahlásil, že keby fotoaparát mal 6 Mpx, už bude naveky spokojný a nebude chcieť viac. 6 Mpx rozlíšenia sa dočkal veľmi skoro.
Prišli fotoaparáty s rozlíšením 10 až 12 Mpx a zdalo sa, že by sa mohla megapixelová bitka zastaviť. Veď z 12 Mpx urobíte kvalitnú výstavnú zväčšeninu. Tempo rastu rozlíšenia sa nespomalilo, aj keď by to stávajúce postačovalo väčšine fotografov. Rozlíšenie asi vždy bude marketingovo využiteľný parameter, aj keď vieme, že nárast rozlíšenia nemusí znamenať nárast obrazovej kvality. S rozlíšením 10-12 Mpx bolo plne spokojná väčšina amatérov. Vyššie rozlíšenie potrebovali profesionálni fotografi pre potreby fine art veľkoformátovej tlače.
Megapixelová vojna sa nezastavila, dokonca ani nepribrzdila. Amatérskym štandardom je dnes 20-24 Mpx. Prelomovým modelom v Mpx vojne bol Nikon D800/D800E. Vo svojej dobe šokoval rozlíšením 36 Mpx. “Preboha, čo s tým budeme robiť? Kam tie súbory uložíme? Aký výkonný počítač budeme potrebovať?” Obavy boli zbytočné, zistilo sa, že pracovať s 36 Mpx fotografiami sa až tak nelíši od tých 24 Mpx. Profesionálnym štandardom je dnes takmer 50 Mpx. Pri stredoformátových fotoaparátoch, ktoré sú však bežnému užívateľovi nedostupné, je to už cez 100 Mpx. Cez toto rozlíšenie sa dokážete dostať aj s oveľa lacnejšími fotoaparátmi, ktoré majú režim multishot. Tie pomaly atakujú 200 Mpx rozlíšenie.
Koľko Mpx potrebujete?
Rozlíšenie 20-24 Mpx postačuje na tlač fotografií väčších ako jeden meter vo fine art kvalite. Ak si uvedomíme, že väčšina fotografií končí na sociálnych sieťach a nikdy nie je vytlačených, takéto rozlíšenie väčšina fotografov nikdy nevyužije. Pri prezeraní na 4K TV stačí rozlíšenie 8 Mpx.
Profesionál, tlačiaci veľké výstavné fotografie, využije vysoké rozlíšenie okolo 50 a viac Mpx. Laik si možno rozdiel medzi 24 a 50 Mpx nevšimne, ale vďaka extra vysokému rozlíšeniu môžeme byť perfekcionisti. Už sa nemôžeme vyhovárať na potenciál fotoaparátov, teda ak máme aj kvalitné objektívy.
Pre bežného fotografa, ktorý má aspoň kúsok rozumu, sú preteky v rozlíšení už nezaujímavé. Rozlíšenie vyššie ako 20-24 Mpx je pre väčšinu amatérskych fotografov na oštaru. Nemajú objektívy, ktoré by nakŕmili snímače s vysokým rozlíšením. Zbytočne musia riešiť veľké úložiská a kupovať výkonnejšie počítače.
Podľa rumors stránok sa už tento rok dočkáme FF fotoaparátov s rozlíšením cez 60 Mpx. Cenovo dostupnejší stredoformát sa aktuálne dostal na 102 Mpx. JPG s týmto rozlíšením má takmer 50 MB. Pri hustote tlače 300 DPI zo 102 Mpx urobíte zväčšeninu širokú meter. Zdá sa vám to málo? Áno aj ja som vytlačil väčšiu fotku len z 12 Mpx. Lenže, nie pri 300 DPI. Pri takejto kvalite tlače sa na fotografiu môžete pozerať zblízka a neuvidíte chýbajúce detaily. Lenže na veľké fotografie sa nepozeráte z 50 cm, tak môže byť hustota tlače menšia. Zo 102 Mpx súboru vytlačíte špičkovú zväčšeninu širokú 2,5 metra!
Čo nás čaká?
Skutočne vysoké rozlíšenie bude bežné aj v amatérskych fotoaparátoch. Štandardom sa stane 8K rozlíšenie, pretože ho budú mať televízory novej generácie. 8K je približne 33 Mpx. Takéto rozlíšenie bude bežné aj v telefónoch. To, že väčšina 8K rozlíšenie nevyužije, rast rozlíšenia neovplyvní. Na dlhšie by ale mohol byť rast rozlíšenia v amatérskych fotoaparátoch a fototelefónoch potom utlmený. S 8K rozlíšením sa dostávame na hranicu, kedy ďalší nárast rozlíšenia na televízoroch nič neprinesie. Ľudské oko má obmedzenú rozlišovaciu schopnosť.
Nemusíme sa báť nárastu rozlíšenia. Spolu s ním sa zvyšuje kapacita úložných priestorov, rýchlosť počítačov. I tak ale dúfam, že vo fotoaparátoch nájdeme možnosť zmenšiť rozlíšenie a to aj pri fotení do RAW, tak ako je to možné napr. pri Nikone Z7. Ten má rozlíšenie snímača 45 Mpx, umožňuje ale zmenšiť rozlíšenie aj RAW-ov na 25,5 Mpx a dokonca aj na 11,3 Mpx. To je rozumná cesta, ako používať rozlíšenie podľa potreby.
Záver
V počiatkoch digitalizácie mala megapixelová vojna dve fronty. Prvá bola marketingová a tá druhá bola zameraná na fotografov, ktorí vyššie rozlíšenie skutočne potrebovali. Stále sa parameter rozlíšenia využíva na marketing, ale väčšine je to vlastne jedno, aké má fotoaparát rozlíšenie. Výrobcovia sa len tak skoro nezastavia. Nárast rozlíšenia, ak je doplnený pokrokom v dynamickom rozsahu a zmenšovaní šumu, má svoj význam. Do rúk sa nám dostávajú stále kvalitnejšie zariadenia a netýka sa to len fotoaparátov. Väčšina ich parametre nikdy nevyužije.
A čo vy, koľko megapixelov je pre vás tak akurát?