Tak trochu životopis, tak trochu príbeh digitálnej fotografie. Keď sa teraz pozriete do môjho profilu, alebo na moju stránku, nájdete tam informácie o mojom technickom vybavení. Nejeden z vás takmer pukne závisťou, v portfóliu mám samé skvostné objektívy. Neprišiel som k ním zo dňa na deň. Trvalo takmer 20 rokov, kým som sa dostal k takejto výbave.
Keď som ja začínal, o fotografii a technike som toho vedel málo. Bola úplne iná situácia. Málo tovaru, málo informácii. Ale poďme pekne od začiatku. Dúfam, že sa pobavíte, ale aj poučíte.
Prvý kontakt
Certo KN 35, náš rodinný fotoaparát Made in DDR.
Ak nerátam občasné cvaknutie rodinným hľadáčikovým fotoaparátom východonemeckej produkcie Certo KN 35, keď som chodil na základnú školu, tak k foteniu som sa začal dostávať na strednej škole. No musím priznať, že na základke som bol raz v školskej fotokomore. Mojim prvým fotoaparátom bol úplne netypický ruský špión Kiev 30, na 16 mm film. Bavilo ma fotiť? Nie, vtedy som chcel foťák aby som si z televízora odfotil Pontiac Trans Am, známy pod menom K.I.T.T. zo známeho seriálu Knight Rider. Vtedy som veľa kreslil a chcel som si nakresliť aj tento športiak. Fotky sa podarili a tým skončilo moje prvé a veľmi krátke fotografické obdobie.
Kiev 30, môj prvý fotoaparát. Filmy som potme strihal v kúpeľni a vkladal do kazetiek.
Nasledovalo zaujímavé obdobie vzdelávania. Okrem toho, že som veľa kreslil, tak som bol aj knihomoľ. Čítal som keď som jedol, vo vani, na záchode, keď som si zaväzoval šnúrky, jednoducho stále. V knižnici som bol ako doma. Bolo prakticky jedno, čo som čítal. Hlavane, že to boli písmenká a obrázky. Kamarát mi daroval niekoľko ročníkov časopisu Československá fotografie. Prečítal som ich od A po Z, len z čistej zvedavosti a vrodeného knihomoľstva. Nasal som do seba informácie o základoch fotografie, o tom ako fototechnika funguje a aké ma funkcie, ako sa vyvolávajú fotky, . Som technický typ a tak ma fascinovalo, ako sú tie objektívy a foťáky stavané, koľko majú rôznych funkcii. Spätne si uvedomujem aké bolo toto obdobie dôležité. Aj keď som sa vtedy fotografii nevenoval, nasal som do seba potrebnú teóriu, ktorú som zužitkoval neskôr.
Druhá etapa (ktorá sa ukáže neskôr ako veľmi dôležitá)
Lomo LC-A sa pokazilo pomerne skoro. Po rokoch, keď prišla Lomografia, nechal som ho opraviť a predal.
Prišlo druhé fotografické obdobie. Fotografia ma stále nezaujímala, ale ako stredoškolák som chcel mať fotky z brigády a výletov. Rodinný fotoaparát doslúžil a keď som chcel fotky, musel som kúpiť nový. Vybral som si Lomo LC-A, Stál 680 KČS. Tak som sa stal “lomografistom” dávno pred tým, ako Lomografia vznikla. Aby ste vedeli, aký som bol vtedy blbý prezradím vám svoju prvú skúsenosť s týmto fotoaprátom. Prišiel som z obchodu domov, vložil batérie a film, zapol fotoaparát odsunutím krytky, pretočil film a stlačil spúšť. Tá sa ale ani nepohla a nemohol som vôbec odexponovať. Šrot sovietsky! Poďho do predajne reklamovať. Predavač zobral Lomo do ruky, ukázal mi, že mám krytku odsunúť až na doraz a potom bude spúšť odblokovaná. Urobil som zo seba riadneho hlupáka. Predavač si o mne pomyslel to, čo ja stokrát, keď som sa dostal po rokoch na druhú stranu pultu. Lomo som si ale príliš neužil a po pár filmoch sa pokazilo už naozaj a vlastne som zistil, že fotoaparát ani nepotrebujem. Tak skončilo druhé fotografické obdobie. Počas neho som ale ešte dva, pre mňa nezabudnuteľné okamihy spojené s fototechnikou. Spolužiak z priemyslovky doniesol dva krásne farebné prospekty na Canon T70 a T90. Ešte pár rokov mal vládnuť komunizmus a tak boli tieto prospekty veľkou vzácnosťou. Ako budúcemu konštruktérovi a teda technicky zdatnému puberťákovi sa mi tieto Canony zdali neuveriteľne atraktívne. V našich končinách prevládali sovietské, české a dederónske fotoaparáty často podpriemernej kvality. Oproti ním vyzerali Canony ako fotoaparáty zo Sci-Fi. Futuristický dizajn, displej, motorické prevíjanie, množstvo funkcii. Ešte stále ma fotografovanie nijak zvlášť nezaujímalo, ale tá technika sa mi bohovsky páčila. Druhú etapu som dorazil na vlastnej stužkovej, kde som chcel fotografovať. Ani neviem prečo, keď sme mali objednaného fotografa. Lomo bolo pokazené a tak som si od susedy požičial fotoaparát Vilia a manuálny blesk, ktorý sa napájal z 220V siete. Bola to makačka, všetko v manuále a po každom zábere nabiť blesk zo zásuvky. Na počudovanie fotky vyšli dobre. Vďaka ti Československá fotografie!
Odteraz som amatérskym fotografom
Strednú školu som dokončil, letmo som skúsil aj vysokú, aby som počas Nežnej revolúcie zistil, že komunistickú minulosť z nášho vzdelávania tak skoro neodstránia. Po období bez práce som nastúpil v Slovnafte, našiel si priateľku a s ňou sme začali chodiť na dovolenky. No a z dovoleniek sme chceli fotografie. To je jeden z najčastejších dôvodov, prečo si kúpiť fotoaparát. Lomo bolo “kaput”, moje fotografické ambície boli skromné a ja som sa vybral do bývaleho Prioru, kde som kúpil mne cenovo dostupný kompakt. Jeden z prvých, ktorý sa tu dal kúpiť. Stál 2 300 KČS, čo bol môj mesačný plat a bol to príšerný šrot. No name značka Concord, model bielej farby s fixfocus objektívom, vstavaným bleskom a motorovým prevíjaním filmu. Pri prezeraní fotografií z prvej dovolenky v Tatrách my bolo jasné, že kvalita fotografií je mizerná. Neostrosť, vinetácia, posunuté farby, expozícia od buka do buka. Spätne si uvedomujem, že tento fotoaparát by dnes bol super na lomografiu. Kompozícia nebola ale zlá, to sa musím trochu pochváliť. Chodil som do Ľudovej školy umenia a potom študoval Priemyselný dizajn, takže skúsenosti z výtvarného umenia boli dobrým základom pre fotografovanie. V tomto som dostal do vienka trochu talentu (sudičky to ale nepreháňali). Bolo jasné, že ak chcem mať dobrú nielen kompozíciu ale aj technickú kvalitu, musím zmeniť fotoaparát. Poučený z časopisov, rozhodol som sa nasporiť na zrkadlovku.
Moja prvá zrkadlovka
Praktica BMS, výborná na učenie.
Ako munkáš (robotník) som mal plat malý a tak som si mohol dovoliť len fotoaparát z druhej ruky. Navštívil som bazár v jednej z bratislavských fotopredajní a kúpil si ojazdenú Prakticu BMS so záklaďákom Prakticar 50/1,7. Bol to čisto manuálny fotoaparát so vstavaným expozimetrom. Ručné prevíjanie filmu, ručné nastavovanie expozície, žiadna poloautomatika ani automatika. Zaostrovanie takisto manuálne. Výborný fotoaparát, ktorý ma prinútil oprášiť svoje vedomosti získané z časopisov a kníh. V tej dobe sa stále ešte fotilo na čiernobiely film. Kúpil som si aj nejaké farebné filtre, jednoduchý blesk, statív “made in rozsypsa” a neskôr aj jeden z mála zoomov 70-200. S týmto fotoaparátom som sa naučil to najhlavnejšie, pracovať s expozičným trojuholníkom, ostrením, pracovať s hĺbkou ostrosti a využívať blesk nastavovaný tiež manuálne.
Prechádzam na autofokus
Bola to tak trochu náhoda, že som si na prvý pokus vybral tento výborný Canon EOS 100.
Praktica fotila výborne, ale manuálne zaostrovanie bolo pre mňa pomalé a keďže mám rád modernú techniku, túžil som po niečom technicky vyspelejšom. Ani neviem ako, ale nasporil som zo svojho skromného platu 16 000,- Sk, na tú dobu pre mňa strašné peniaze. Peniaze som mal, ale problémom bol fotoaparát. Uprostred 90-tych rokov, keď ste vkročili do predajne fototechniky, na policiach sa krčilo pár foťáčikov, najmä kompaktov a jedna-dve mechanické zrkadlovky. To čo som chcel ja, o tom ledva písali časopisy, nieto, aby ste na to natrafili v obchode. Pritom na “západe” boli obchody plné moderných AF zrkadloviek. U nás ste si mohli objednať AF zrkadlovku za príšerne vysokú cenu, minimálne 2x prekračujúcu môj rozpočet. Bazárová ponuka bola väčšia ako ponuka nového tovaru, ale AF zrkadlovky by ste tam hľadali márne. Raz sa však na mňa usmialo šťastie, pri jednej mojej potulke po bratislavských predajniach som ho zbadal. Uprostred poloprázdnych políc svietil Canon EOS 100. Autofokusová zrkadlovka strednej triedy, 3 obr./s, vstavaný blesk, stavový displej, objektív 28-80 USM s rýchlym a tichým ostrením. Splnenie môjho sna (ba viac) a presne za 16 000,-. Prakticu som predal na inzerát a začal som si vychutnávať komfort modernej zrkadlovky.
Z operátora strojovne som prešiel do novín ako grafik. Spoznal som nového kolegu, ktorý tiež fotil a občas sme spolu niekam vyrazili. EOS bol fantastický a nenašiel som na ňom jedinú chybičku. Mal som šťastie, že sa nejednalo o najlacnejší model a preto disponoval pokročilými funkciami, ktoré som sa mohol naučiť a využívať. Dobrá kúpa sa mi potvrdzovala aj keď som ho porovnával s kamarátovým Nikonom F801, ktorý bol hlučný a pomalý. Po čase ma ale nadšenie prešlo. Fotoaparát za to nemohol, na vine bola situácia na našom trhu. Canon tu nemal zastúpenie a keď som túžil po ďalšom objektíve a externom blesku, nevedel som ich zohnať. Neobjavil som v obchodoch ani nové a ani použité príslušenstvo pre Canon EOS.
Ako som sa stal Minolťákom
Minolta Dynax 9xi, neprekonateľný dizajn a ešte neprekonatelnejšia cena (apoň tej mojej).
Lepšie na tom bola Minolta, ktorá tu mala oficiálne zastúpenie a vtedy sa jej darilo. Canonik putoval do bazáru, čo bol zlomový okamih, pretože som sa zoznámil s majiteľom predajne. Dozvedel sa, že pracujem ako grafik a začal využívať moje služby v tejto oblasti. Až raz potreboval niekoho na záskok do obchodu a ja som sa na to podujal. Jedného dňa som sa postavil za pult ako predavač a začal som predávať fotoaparáty. Teraz sa ukázala moja sčítanosť, poznal som všetky fotoaparáty a nemal som problém ich zákazníkom predviesť, pri predaji som mal problémy len s obsluhou pokladne.
To bola moja prvá krátka skúsenosť s predajom fototechniky, naďalej som pracoval ešte niekoľko rokov ako grafik. Plat bol lepší a ja som k peniazom za Canon niečo doložil a rozhodol som sa kúpiť zrkadlovku od Minolty. Neďaleká Viedeň bola dostupnejšia, než pred pár rokmi a tak som zamenil korunky za šilingy a vyrazil na nákupy. Viedenské obchody boli plné techniky, ktorú som poznal len z časopisov. Vytipovaný som mal model Dynax 7xi, niečo ako dnešný Nikon D90. Usmialo sa na ňa šťastie a v jednom obchodnom dome som uprostred konfekčného oblečenia zbadal skrinku s pár foťáčikmi, kde som obajvil profesionálnu Minoltu Dynax 9xi. Niektoré jej parametre udivujú dodnes, napr. 1/12 000 s, x-sync 1/300 s, či programovanie pomocou čipových kariet. No a cena fantastická! Kedže sa jej nevedeli zbaviť, podľa cenoviek na krabici ju postupne zlacňovali z 20 000,- až na 6 000,- šilingov. Šiling bol približne 3 koruny. Mal som pri sebe 10 000,- šilingov a tak som si k fotoaparátu dokúpil ešte aj objektív Sigma AF 28-105/3,5-5,6. Karol, ty si fotil Sigmou? A nie jednou! Originálne objektívy boli dvojnásobne drahé, o Tamrone a Tokine nikto u nás ani nepočul. Sigma bola jedinou voľbou pre nás menej majetných. Začalo moje minolťácke obdobie. Rok za rokom som dokupoval príslušenstvo. Sigmu AF 75-300 APO macro, Minoltu AF 50/1,7, Sigmu AF 105/2,8 Macro, Tokinu AF 20-35, blesk 5400HS. Niečo nové, niečo z bazáru. Minolta sa stala mojou srdcovkou a Sigma nočnou morou. Zakaždým, keď som si kúpil novšiu zrkadlovku, Sigmy nechceli na nej ostriť (až na makráč). Minolty som používal až do príchodu digitálnych zrkadloviek. Mal som zrkadlovky autofokusové (Dynax 700 si, Dynax 7), aj manuálne (EX-1, X-700), dokonca aj dvojokú zrkadlovku Autocord. V tom čase som ako grafik pracoval aj na rôznych fuškach a to aj pre jednu známu cestovku. Tá napokon využila moje fotografické schopnosti a za dovolenku zdarma som im dodával fotografie z ich destinácií. Ak spätne na toto obdobie spomínam, nebol som bohvieaký fotograf, ale zrkadlovku mal málokto. Fotil som na čiernobiely aj farebný negatív a aj na diapozitív. V obchodoch pribúdali značky aj technika, poličky sa plnili desiatkami filmových kompaktov a zrkadloviek. Náš trh sa prebudil a začal konkurovať tomu zahraničnému. Boli to zlaté časy analógu.
Prvý kontakt s digitálom
Dá sa povedať, že patrím medzi pionierov digitálnej fotografie na Slovensku. V redakcii sme mali prvý komerčne dostupný digitál Logitech, s rozlíšením 640x480 bodov a čiernobielym výstupom, ale urobil som s ním možno prvú digitálnu fotku použitú v novinách. Po tejto hračke sa ale objavili prvé digitály, ktoré už vyzerali ako normálny fotoaparát, a ktoré sa začali predávať vo fotoobchodoch. Najmä Olympusy Camedia. Nejak som začal tušiť, že toto je budúcnosť fotografie. Určite aspoň pre mňa. Rýchlo som pochopil výhody digitálneho spracovania obrazu. Pomohlo mi, že som ako grafik fotky skenoval a digitálne upravoval. Pracoval som s nimi, keď ostatný ani netušili, čo to digitálna fotografia je a pojmy ako JPG, DPI, rozlíšenie a pod. boli úplne neznáme.
V týchto začiatkoch digitalizácie som zmenil zamestnanie a stal sa predajcom fototechniky na plný úväzok. Prvé digitály nemali uspokojivé parametre a dupľovane cenu. Kompakty a ultrazoomy ale časom dobili trh. Objavili sa prvé digitálne zrkadlovky a mne bolo jasné, že analógová éra pomaly, ale isto končí. Mal som nos na takéto zlomové situácie a keď si mnohí mysleli, že na digitál nikdy nesiahnu, ja som tušil, že k opaku dôjde rýchlejšie ako by ktokoľvek predpokladal. V tom momente som predal celú výbavu, peniažky odložil bokom a čakal. Canon predstavil EOS 300D, prvú amatérsku digitálnu zrkadlovku v cene pod 50 000,- Sk, akúsi magickú hranicu. Mňa ale táto “buchta” s príšerným seťákom príliš neoslovila. Minolta mlčala, aj keď mala v ponuke krásne ultrazoomy. Ja som ale túžil po zrkadlovke. Až prišiel Nikon D70. Nikony, teda tie filmové som nemal nikdy rád a za špičku som považoval Canon a Minoltu. Nikon D70 bol kitovaný s výborným objektívom AF-S 18-70 a to rozhodlo. Dobrá ergonómia, výborný objektív, to rozhodlo. Konkurencia nič podobné neponúkala.
Canoňák, Minolťák, Nikoňák...
Kompaktov som mal niekoľko, Nikon, Canon, Sony, Minolta. Prvou zrkadlovkou bol ale Nikon D70. Pri jeho kúpe zavážil aj výborný objektív Nikon AF-S 18-70.
Keď si vyberiem nejakú značku a som s ňou spokojný, rád ju propagujem. Je mi jedno pod ktorou vlajkou som, ide mi len o to, aby som bol ako užívateľ spokojný. Nikon D70 ma zaviedol do tábora žltých. Zo začiatku to ale nebolo ľahké. Chýbali objektívy pre APS-C zrkadlovky. Niektoré filmové sa na digitáloch neosvedčili a tie dobré boli príšerne drahé. K seťáku som vtedy pridal Nikon AF 70-300ED, teda predchodcu dnešného VR modelu, Makro od Tamronu, pevnú 50/1,8 a blesk SB-600. V mojom portfóliu nájdete niekoľko fotografii z tejto zostavy. Potom som vymenil D70 za D80. Toto obdobie bolo trochu rozpačité. Canonu som závidel ich CMOS senzory a pýtal som sa sám seba, či som urobil dobre, že som zakotvil u Nikonu. Ten popieral akékoľvek informácie o tom, že by v budúcnosti chceli vyrábať Full Frame zrkadlovku. Situácia sa zmenila s príchodom Nikonu D300, ktorý kvalitatívne predčil moje očakávania. Od D70 k D300 som menil objektívy, napr. som chvíľu používal Tamron AF 180/3,5 Macro, Nikon AF 50/1,4D, Nikon 18-200VR a pod. Aj keď mám bohaté skúsenosti z deväťročného predaja fototechniky a mal som možnosť vyskúšať prakticky každý fotoaparát a objektív, ani sám sebe neviem niekedy poradiť. Niektoré z objektívov, aj keď mali vynikajúce recenzie a skutočne boli dobré, som nedokázal využiť. Pretože to nie je len o kvalite objektívu, ale aj o tom, či vám sadne ako fotografovi. V tom vám neporadí nikto, musíte si to odskúšať sami na sebe.
Od bežného k náročnému
Keď som sa zaregistroval na ephoto, bol som mierne pokročilý amatér s bohatými skúsenosťami z predaja a servisu fototechniky aj počítačovej grafiky. Z tohto obdobia, keď som na portáli figuroval ako bežný užívateľ, pochádzajú aj niektoré moje praktiky v komunikácii s vami. Niekedy sa správam viac ako užívateľ ako redaktor (to mi prosím prepáčte).
Keďže som občas publikoval na internete a v časopisoch, oslovil ma môj predchodca Julo Kotus a tak som tu. Viem, že by moja nedávna výbava bohate postačovala na všetko čo potrebujem. Veď po dlhých rokoch postupného dokupovania techniky som mal k dispozícii výborný Nikon D300, Nikon AF-S 16-85VR, Tokinu 12-24/4, Nikon AF-S 105VR Macro, bazárový Nikon AF 80-200/2,8D (môj najobľúbenejší objektív), Nikon AF 80-400VR a blesk SB-600.
Kvalitná technika je čím ďalej dostupnejšia a mnohí z vás ju aj vlastnia. Prišiel teda čas upgradovať. Všetko som predal a investoval do špičkových objektívov. Ako šéfredaktor si uvedomujem, že sa musím neustále zlepšovať aj ako fotograf a určité veci sa bez drahých objektívov nafotiť nedajú. Čaká ma teraz obdobie, kedy sa s nimi musím naučiť fotografovať a dúfam, že sa to prejaví na vyššej kvalite fotografii, ktoré používam vo svojich článkoch.
Máte to ľahšie?
Vážte si čo máte. Fototechnika je dostupnejšia než kedykoľvek predtým. Množstvo kamenných a internetových predajní nám ponúka na čo pomyslíme. Nakupovať môžme aj zo zahraničia. Dostupnejšie sú ale najmä informácie. Informácie o technike a fotografií. K dispozícii máme množstvo kníh, časopisov, či portálov ako je ten náš.
Ak ste sa dopracovali až sem, zistili ste, že ani ja som sa nestal šéfredaktorom zo dňa na deň a rovnako som si nekúpil foto výbavu z jednej výplaty. Roky som fotil bežnými objektívmi a to niekedy aj komerčne. Pochopil som, že mnohé sa dá kvalitne nafotiť aj s bežnou výbavou a že dôležité je vaše videnie a schopnosť ovládať techniku. Na druhej strane ale viem, že niekedy dobré oko nestačí a drahá technika je nutná.
V mnohom to máte niekoľkonásobne ľahšie. No nezávidím vám to, že informácií je až priveľa aj ponuka je široká a urobiť si prehľad je obtiažne. Ani tí predavači už nie sú to čo bývalo a o anonymite internetových obchodov nehovoriac. Z fototechniky sa stal bežný konzumný tovar, stratil ten punc niečoho výnimočného, s čím nevie pracovať ktokoľvek a určená je pre kreatívne zachytenie sveta okolo nás.
Na koniec jednu moju pseudomúdrosť: “Nebuďte frustrovaní, že si nemôžete hneď kúpiť to najlepšie a že sa nenaučíte fotografovať zo dňa na deň. Nemali by ste sa potom na čo tešiť, keď si budete dokupovať techniku a keď sa budete zlepšovať vo fotografi”.
Máte aj vy nejaký zaujímavý príbeh a chcete sa s nami podeliť? Využite rubriku Články užívateľov.
Pridaj komentár
skoda
