Zmizlo mi forum, takze este raz polozene otazky, bol by som rad, ak by sa rozprudila diskusia. Ak bola zmazana, prosim admina o precitanie otazok, naozaj su typu, na ktore odpovede len tak lahko nenajdem :(
1, Na zaklade coho je urcene clonove cislo? Na WIKI sa pise, ze je to priemer ohniskovej vzdialenosti a priemeru vstupnej sosovky, ale to mi akosi nesedi, lebo napriklad pri zoome mozem ohnisko menit a sosovka zostava rovnaka a clonove cislo sa tiez nemeni, i ked by sa logicky malo. A preco su to prave hodnoty 1,4 / 1,8 / 2 / 2.8 atd? 2, Z coho vychadza ISO? Konkretne mi ide o to, ze ked fotim na film, tak mi pri rovnakych svetelnych podmienkach a rovnakom nastaveni clony a expozicie (a samozrejme kolecka ISO na fotaku) spravilo na tom istom type filmu (Fuji 200) raz zaber normalny a raz silne podexponovany, pricom sa mi to stalo na viacerych fotkach. Vsetky pisane parametre ale boli rovnake! 3, Ake je rozlisenie filmu? Existuje nieco take?
Kludne piste aj svoje otazky, budem rad za vzniknutu debatu napomocnu najma zaciatocnikom!!!
Za chvíľu ťa asi hromada ďalších zožerie(slušne povedané). Keďže absolútne neovládaš základy foto, kúp alebo požičaj si knihu DIGITÁLNA FOTOŠKOLA -vydal Zonerpress v slovenčine -je pre začínajúcich fotografov(hrúbka hnihy 1cm). Tam sa všetko dozvieš (konkrétne str.44-expozícia) a po preštudovaní môžeš pokračovať na stránke www.fotoroman.cz.
Clona je tak odstupňovaná pre čo najbližšie vnímanie podobné ľudskému oku. Platí Weber-Fechnerov zákon, že intenzita vnemu rastie úmerne s logaritmom fyzikálneho podnetu. Treba vziať do úvahy, že clona je kruhová a teda jej priemer musíme vyjadriť v hodnotách približne odmocniny z čísla 2. Základný clonový rad je 1 - 1,4 - 1,8 - 2 - 2,8 - 4 - 5,6, atď.
ISO je štandartizovaná jednotka udávania citlivosti, ktorá sa preniesla aj do digitálu (vlastne, pri filmoch sa kedysi častejšie používalo DIN / ASA). Citlivosť udávaná na filme je len orientačná hodnota, všetko závisí od emulzie a konkrétneho výrobného procesu. Filmy vyrobené v továrni z jednej ´rolky´ budú mať prakticky rovnakú citlivosť, to čo sa stalo tebe mohli byť spôsobené tým, že si dostal dva rôzne filmy z rôznych výrobných procesov. Udávaná citlivosť na obale sa nemusí zhodovať s reálnou, existujú potom pojmy ako reálna citlivosť alebo efektívna citlivosť, ktoré sa už však zisťujú v laboratóriách pomocou senzitometrov a denzitometrov (samostatná veda). Taktiež sa jednoducho mohlo stať, že tvoj film bol zastaralý a stratil svoje pôvodné vlastnosti.
Film nemá rozlíšenie, môžeme ale hovoriť o hustote zŕn. Na druhej strane, film je skenovateľný a skenovať 35mm film sa dá do efektívne do rozlíšenia 8K - 16K (podľa výrobcu a kvality), čiže od 8 do 16 tisíc pixelov na dlhšiu stranu. Vieš si potom predstaviť, aké rozlíšenie je možné dostať z veľkoformátových filmov...
ad rozlisenie filmu, podla roznych testov je to priblizne 4000dpi pre 35mm policko. s vacsim rozlisenim nedostanes ziadne dalsie detaily, len ostrejsie naskenovane zrno ... zvysok otazok ti odpovie ujo google ...
Clona je pomer medzi ohniskovou vzdialenostou a aktualnym priemerom ´diery´. Napr. objektiv 100mm f2,8 ma na clone f2,8 priemer diery 35,7mm, pri clone f5,6 je to uz ale uz iba 17,8mm. Inak povedane, na f2,8 staci 1/4 cas oproti f5,6.
K tym podexponovanym fotkam. Ak si to fotil pod neonkami na kratky cas, mohol si zrovna trafit moment ked neonka nesvietila a preto bola fotka podexponovena. Neonky na rozdiel od ziaroviek blikaju, len to nevidime.
Clona je tak odstupňovaná pre čo najbližšie vnímanie podobné ľudskému oku. Platí Weber-Fechnerov zákon, že intenzita vnemu rastie úmerne s logaritmom fyzikálneho podnetu. Treba vziať do úvahy, že clona je kruhová a teda jej priemer musíme vyjadriť v hodnotách približne odmocniny z čísla 2. Základný clonový rad je 1 - 1,4 - 1,8 - 2 - 2,8 - 4 - 5,6, atď.
:D jop sorry, akurát sa rozhodujem medzi 50mm 1.4 vs 1.8 tak som už domýlený ;]
Nesranduj...tu nemáš čo rozhodovať....:)
Zadovážil si si opicu , tak teraz kupuj banány...:)
1,4 1,4...1,4....1,4...1,4 1,4...1,4....1,4...1,4 1,4...1,4....1,4.1,4 1,4...1,4....1,4 a raz mi poďakuješ....
Niekolko nepresnosti napravim:
-ciselny rad clonovych cisiel vznikol ako cele mocniny druhej odmocniny dvoch
-teda 1,41 na nultu = 1; 1,41 na prvu = 1,41; 1,41 na druhu = 2; 1,41 na tretiu = 2,8 ... 4; 5,6; 8; 11; 16, ... 128; 256 a este ine zverstva
-plati aj 1,41 na minus prvu = 0,41 teda teoreticky akasi svetelna pumpa, objektiv so svetelnostou 0,95 vsak existuje aj v praxy - Canon Noktar 0,95/50 pre priehladove kinofilmove aparaty
-plati, ze osvetlenie plochy je nepriamo umerne so stvorcom vzdialenosti od bodoveho zdroja svetla, teda ze objekt dvakrat tak vzdialny je osvetleny stvrtinou a objekt trikrat tak vzdialeny devatinou ... objekt vzdialeny 9x (oproti referencnemu objektu) je osvetleny jednou jedenaosemdesiatinou ...
-clonovy rad je vysledok celych mocnin, sledovalo sa tym to, ze prechodom z jedneho cisla na druhe sa zmeni mnozstvo prepusteneho svetla na dvojnasobok ci polovicu, podla smeru prechodu. Ak ale najdete na objektive medzilahle hodnoty napr. 1,8, tak to je vysledok nie celej mocniny 1,41. V tomto pripade je to 1,41 na 1,5 co je 1,67, zaokruhlene 1,7 pripadne 1,8
-plati, ze clonove cislo je vysledok pomeru ohniskovej vzdialenosti a priemetu ucinneho otvoru clony na prednej sosovke. Zaroven su objektivy oznacovane cislom za pismenkom F, teda najmensim clonovym cislom, ktore sa na objektiva da nastavit
Dalej niekolko nepresnosti o rozliseni filmu napravim tu:
-rozlisenie filmu sa kontroluje na obrazci, ktory sa sklada zo stvorcekov. Kazdy stvorcek je rozdelny na polovicu tak ze vzniknu dva rovnako velke obdlzniky. Jeden obdlznik je cierny a druhy biely
-taketo obrazce sa premietaju na svetlocitlivu vrstvu (presnejsie sadu vrstiev). Keby sme si predstavili dokonale zaostreny a nekonecne tenky svetelny luc, tak i ten vytvori pri prechode vrstvami filmu tzv. rozptylovy kuzel a na ich odvratenej strane vznikne kruzok s maximom intenzity v strede, a s ubyvajucou intenzitou ku krajom podla funkcie ypsylon rovna sa e na ix na minus prvu (distribucna funkcia)
-ak dva idealne luce svetla zacneme k sebe priblizovat a tak ich na film premietat, tak potom raz nastane taka situacia, ze vdaka rozptylovym kruzkom, ktore sa zacnu prekryvat nebude mozne rozlisit dve maxima, teda narazime na limit ostrosti
-ak cele meranie vykonavame na obrazcoch so stvorcami delenymi na cierene a biele polovice, tak plati, ze uspesnost odlisenia dvoch maxim je priamo umerne velkosti rozdielu medzi ciernou a bielou (povedzme 1:1000 sa da odlisit lepsie, ako 1:1,4), a nepriamo umerne hrubke vsetkych svetlocitlivych vrstiev. Rozlisenie filmu sa teda udava nielen ako velkost pozorovnych stvorcekov, ktore este nesplynuli, ale ako fukcia zavisla na zmene kontrasu medzi ciernou a bielou v pozorovanych stvorcekov. Vysledok sa zaznamena ako krivka MTF
-ak zhrniem, potom: cim je film tensi, tym vyssie rozlisenie, cim je kontrast snimanej sceny vyssi, tym je opat rozlisenie lepsie. Citlivost filmu a teda velkost zrn ma na rozliseni iba nepriamy ucinok, a to taky, ze cim je film citlivejsi, tak tym je hrubsi a preto i menej ostry. Paradoxne teda zrnitost na rozlisenie nema priamy vplyv. Zato katastrofalne nasledky pouzitia akehokolvek nasadeneho filtra (zname UV filtre kvoli ochrane prednej sosovky) nie su prekvapenim
-rozlisenie skenera v dpi a rozlisenie filmu su dve naprosto odlisne popisane a merane veliciny. Kym u filmu sa za ciaru povazuje jeden cely stvorcek rozdeleny na dve polovice, z toho jedna je cierna a druha biela, tak u skenu sa kazda ploska pocita za bod, teda jedna za ciernu plosku a druha za bielu plosku. Z toho vyplyva, ze ak superscaner ma rozlisenie 12800 dpi teda asi 500 plosok na jeden milimeter filmu, tak podla uvedeneho na filme staci namerat 250 ciarok na mm. Taketo filmy nie su celkom bezne, ale zohnat sa daju. Su to malocitlive filmy napr. od vyrobcu ADOX. CMS20 je ciernobiely film ktory reprodukuje az 800 ciar na milimeter. Ani ten najdrahsi objektiv vsak nieje schony takeho rozlisenia a tak supervelke skeny su vlastene iba morom sedej plochy, ktore su o to viac k zaplakaniu, o co horsi sa pouzil stativ pri foteni a o co zapatlanejsi bol UV filter ...
keko, napis o tom clanok na ephoto. bez srandy uplne vazne, tu to moze vela ludi prehliadnut a Tvoj prispevok je lahodka asi pre kazdeho, kto sa foteniu venuje trosku dlhsie. vo fore to zapadne..
K technickej debate sa nevyjadrujem, to je na samostudium, co sa tyka ´Konkretne mi ide o to, ze ked fotim na film, tak mi pri rovnakych svetelnych podmienkach a rovnakom nastaveni clony a expozicie (a samozrejme kolecka ISO na fotaku) spravilo na tom istom type filmu (Fuji 200) raz zaber normalny a raz silne podexponovany, pricom sa mi to stalo na viacerych fotkach. Vsetky pisane parametre ale boli rovnake! 3, Ake je rozlisenie filmu? Existuje nieco take? Kludne piste aj svoje otazky, budem rad za vzniknutu debatu napomocnu najma zaciatocnikom!!!´ tak to vyzera na jednoduchu vec - MASTNA CLONA NA OBJEKTIVE, a este sa to stava pri rychlo sa meniacom pocasi, aj ked sa mi to nezda, FUJI je tak expozicne pruzny film, ze znesie +- 3 clonove cisla... fotil som na neho asi 10 rokov.
Technicka diskusia
http://www.fotoroman.cz/techniques2.htm
kedy konecne bude ta editacia prispevku?
Zadovážil si si opicu , tak teraz kupuj banány...:)
1,4 1,4...1,4....1,4...1,4 1,4...1,4....1,4...1,4 1,4...1,4....1,4.1,4 1,4...1,4....1,4 a raz mi poďakuješ....
-ciselny rad clonovych cisiel vznikol ako cele mocniny druhej odmocniny dvoch
-teda 1,41 na nultu = 1; 1,41 na prvu = 1,41; 1,41 na druhu = 2; 1,41 na tretiu = 2,8 ... 4; 5,6; 8; 11; 16, ... 128; 256 a este ine zverstva
-plati aj 1,41 na minus prvu = 0,41 teda teoreticky akasi svetelna pumpa, objektiv so svetelnostou 0,95 vsak existuje aj v praxy - Canon Noktar 0,95/50 pre priehladove kinofilmove aparaty
-plati, ze osvetlenie plochy je nepriamo umerne so stvorcom vzdialenosti od bodoveho zdroja svetla, teda ze objekt dvakrat tak vzdialny je osvetleny stvrtinou a objekt trikrat tak vzdialeny devatinou ... objekt vzdialeny 9x (oproti referencnemu objektu) je osvetleny jednou jedenaosemdesiatinou ...
-clonovy rad je vysledok celych mocnin, sledovalo sa tym to, ze prechodom z jedneho cisla na druhe sa zmeni mnozstvo prepusteneho svetla na dvojnasobok ci polovicu, podla smeru prechodu. Ak ale najdete na objektive medzilahle hodnoty napr. 1,8, tak to je vysledok nie celej mocniny 1,41. V tomto pripade je to 1,41 na 1,5 co je 1,67, zaokruhlene 1,7 pripadne 1,8
-plati, ze clonove cislo je vysledok pomeru ohniskovej vzdialenosti a priemetu ucinneho otvoru clony na prednej sosovke. Zaroven su objektivy oznacovane cislom za pismenkom F, teda najmensim clonovym cislom, ktore sa na objektiva da nastavit
Dalej niekolko nepresnosti o rozliseni filmu napravim tu:
-rozlisenie filmu sa kontroluje na obrazci, ktory sa sklada zo stvorcekov. Kazdy stvorcek je rozdelny na polovicu tak ze vzniknu dva rovnako velke obdlzniky. Jeden obdlznik je cierny a druhy biely
-taketo obrazce sa premietaju na svetlocitlivu vrstvu (presnejsie sadu vrstiev). Keby sme si predstavili dokonale zaostreny a nekonecne tenky svetelny luc, tak i ten vytvori pri prechode vrstvami filmu tzv. rozptylovy kuzel a na ich odvratenej strane vznikne kruzok s maximom intenzity v strede, a s ubyvajucou intenzitou ku krajom podla funkcie ypsylon rovna sa e na ix na minus prvu (distribucna funkcia)
-ak dva idealne luce svetla zacneme k sebe priblizovat a tak ich na film premietat, tak potom raz nastane taka situacia, ze vdaka rozptylovym kruzkom, ktore sa zacnu prekryvat nebude mozne rozlisit dve maxima, teda narazime na limit ostrosti
-ak cele meranie vykonavame na obrazcoch so stvorcami delenymi na cierene a biele polovice, tak plati, ze uspesnost odlisenia dvoch maxim je priamo umerne velkosti rozdielu medzi ciernou a bielou (povedzme 1:1000 sa da odlisit lepsie, ako 1:1,4), a nepriamo umerne hrubke vsetkych svetlocitlivych vrstiev. Rozlisenie filmu sa teda udava nielen ako velkost pozorovnych stvorcekov, ktore este nesplynuli, ale ako fukcia zavisla na zmene kontrasu medzi ciernou a bielou v pozorovanych stvorcekov. Vysledok sa zaznamena ako krivka MTF
-ak zhrniem, potom: cim je film tensi, tym vyssie rozlisenie, cim je kontrast snimanej sceny vyssi, tym je opat rozlisenie lepsie. Citlivost filmu a teda velkost zrn ma na rozliseni iba nepriamy ucinok, a to taky, ze cim je film citlivejsi, tak tym je hrubsi a preto i menej ostry. Paradoxne teda zrnitost na rozlisenie nema priamy vplyv. Zato katastrofalne nasledky pouzitia akehokolvek nasadeneho filtra (zname UV filtre kvoli ochrane prednej sosovky) nie su prekvapenim
-rozlisenie skenera v dpi a rozlisenie filmu su dve naprosto odlisne popisane a merane veliciny. Kym u filmu sa za ciaru povazuje jeden cely stvorcek rozdeleny na dve polovice, z toho jedna je cierna a druha biela, tak u skenu sa kazda ploska pocita za bod, teda jedna za ciernu plosku a druha za bielu plosku. Z toho vyplyva, ze ak superscaner ma rozlisenie 12800 dpi teda asi 500 plosok na jeden milimeter filmu, tak podla uvedeneho na filme staci namerat 250 ciarok na mm. Taketo filmy nie su celkom bezne, ale zohnat sa daju. Su to malocitlive filmy napr. od vyrobcu ADOX. CMS20 je ciernobiely film ktory reprodukuje az 800 ciar na milimeter. Ani ten najdrahsi objektiv vsak nieje schony takeho rozlisenia a tak supervelke skeny su vlastene iba morom sedej plochy, ktore su o to viac k zaplakaniu, o co horsi sa pouzil stativ pri foteni a o co zapatlanejsi bol UV filter ...
Klobúk dole
zaregistrujte sa a presvedčte o mnohých z výhod byť členom
- moj profil
- albumy
- pošta
- pridávanie fotografií
- komentáre
- záložky
- notifikácie
- diskusie
- hodnotenie
Zaregistrujte sa