ahojte, mam taky mensi problem, ked konvertujem fotky z RGB do sRGB tak farby su velmi presaturovane. Vsade na nete kde citam o prevode farieb tak pisu ze po prehodeni farieb im vychadzaju malo syte(podsaturovane) farby. Kvoli comu ja mam presaturovane farby? Monitor mam skalibrovany a stale musim redukovat cervenu farbu lebo je az velmi cervena-neprirodzena, dakujem
ahojte, mam taky mensi problem, ked konvertujem fotky z RGB do sRGB tak farby su velmi presaturovane. Vsade na nete kde citam o prevode farieb tak pisu ze po prehodeni farieb im vychadzaju malo syte(podsaturovane) farby. Kvoli comu ja mam presaturovane farby? Monitor mam skalibrovany a stale musim redukovat cervenu farbu lebo je az velmi cervena-neprirodzena, dakujem
ahojte, mam taky mensi problem, ked konvertujem fotky z RGB do sRGB tak farby su velmi presaturovane. Vsade na nete kde citam o prevode farieb tak pisu ze po prehodeni farieb im vychadzaju malo syte(podsaturovane) farby. Kvoli comu ja mam presaturovane farby? Monitor mam skalibrovany a stale musim redukovat cervenu farbu lebo je az velmi cervena-neprirodzena, dakujem
1) Je rozdiel do nejakeho priestoru nieco konvertovat a niecomu novy profil priradit. 2) Je este dolezite vybrat engine - spravny je ten Adobe a Color Intend - ked robis foto, osvedceny je perceptual. Nezabudni si pozriet rozsirene moznosti - dobre jer znizit si dobrovolne sytost monitora a priblizit sa skutocnosti - povedzme o 10%. Vacsina monitorov zobrazuje sytejsie, ako by mala. Ak mas sytost poriesenu inde, sytost monitora uz neznizuj.
Tento tvoj problem moze byt najcastejsie sposobeny spracovanim fotky v AdobeRGB, monitor mas pravdepodobne tiez v AdobeRGB mode a preto to vyzera OK. Akonahle exportujes do jpg, dojde k stretchingu farebneho priestoru na sRGB s nespravnym priradenim farieb. Skus vo Photoshope fotke dat ( Assign profile to sRGB ) a pri ukladani do JPG prilozit ICC farebny profil. Po tomto kroku prepni monitor do sRGB a over, ci to stale vyzera presaturovane. Dalsi problem je, ze Internet Explorer a OPERA nepodporuju Color Management z prilozeneho ICC profilu, zatial co Google CHROME to zvlada v pohode.
pouzivam photoshop CS6 a postup je postup je ze mam fotku v RGB a idem: Edit-Convert to Profile-sRGB
Aha, este si skontroluj politiku spravy farebneho magementu. Vsade si daj prevod do pracovneho priestoru a bez dotazovania k tejto udalosti. Potom otvor neoprofilovanu RGB a mozes konvertovat bez viditelnych zmien ...
1) Je rozdiel do nejakeho priestoru nieco konvertovat a niecomu novy profil priradit. 2) Je este dolezite vybrat engine - spravny je ten Adobe a Color Intend - ked robis foto, osvedceny je perceptual. Nezabudni si pozriet rozsirene moznosti - dobre jer znizit si dobrovolne sytost monitora a priblizit sa skutocnosti - povedzme o 10%. Vacsina monitorov zobrazuje sytejsie, ako by mala. Ak mas sytost poriesenu inde, sytost monitora uz neznizuj.
pouzivam "Relative colometric" skusim to cez "Perceptual"
Tento tvoj problem moze byt najcastejsie sposobeny spracovanim fotky v AdobeRGB, monitor mas pravdepodobne tiez v AdobeRGB mode a preto to vyzera OK. Akonahle exportujes do jpg, dojde k stretchingu farebneho priestoru na sRGB s nespravnym priradenim farieb. Skus vo Photoshope fotke dat ( Assign profile to sRGB ) a pri ukladani do JPG prilozit ICC farebny profil. Po tomto kroku prepni monitor do sRGB a over, ci to stale vyzera presaturovane. Dalsi problem je, ze Internet Explorer a OPERA nepodporuju Color Management z prilozeneho ICC profilu, zatial co Google CHROME to zvlada v pohode.
IE nepouzivam prave kvoli Color management, presedlal som na Mozillu pri ktorej sa to da nastavit. Po konvertovani to davam "Safe for web" a zapinam si "Preview" kde sa mi presne ukazu farby ako na nete, kde dam foto.
teraz som skusal ako tu kolega "atlantel" napisat, ze "Assign profile to sRGB" a potom som dal "Save to web" -pri tychto krokoch mi farby vysli uplne rovnake farby ako som mal pri RGB bez hocijakych inych uprav - dakze asi vyriesene, vsetkym zatial dakujem, vyskusam pri dalsich upravach a budem referovat ci funguje ako ma
odbocim kus od temy aku som zalozil, teraz by bola otazka ohladne kalibracie monitora. Ako mate nastavenu kalibraciu??? na tzv. D65 co je 2.2 gamma a 6500K alebo na D50 co je 1.8 gamma a 5000K Pri kazdej sa ukazu ine farby v zavislosti od toho ci chceme fotky tlacit alebo upravovat na web. Riesili ste niekedy podobnu otazku??
odbocim kus od temy aku som zalozil, teraz by bola otazka ohladne kalibracie monitora. Ako mate nastavenu kalibraciu??? na tzv. D65 co je 2.2 gamma a 6500K alebo na D50 co je 1.8 gamma a 5000K Pri kazdej sa ukazu ine farby v zavislosti od toho ci chceme fotky tlacit alebo upravovat na web. Riesili ste niekedy podobnu otazku??
"Aký biely bod? Biely bod sa pri farebnom priestore najčastejšie udáva v jeho náhradnej teplote chromatickosti. Dve najčastejšie vyskytujúce sa hodnoty majú teplotu 5000 K (D50) alebo 6500 K (D65). Druhá uvedená teplota charakterizuje biele, neutrálne denné svetlo a zdroje svetla s touto náhradnou teplotou sa používajú v svetelných boxoch v tlačiarňach či v štúdiách pri kontrole farebnosti tlače. Hodnotu 5000 K nemožno charakterizovať tak jednoducho ako 6500 K, ide tiež o biele svetlo, oproti svetlu 6500 K má však červenší nádych (je teplejšia). Takto definovaný zdroj svetla sa používa v presvetľovacích stoloch na kontrolu farebnosti diapozitívov. Nesmieme si však oba parametre pliesť, či porovnávať s bielym bodom, na ktorý sa nastavuje a vzápätí kalibruje biely bod monitora. Neplatí teda, že ak mám v grafickej aplikácii nastavený RGB farebný priestor s bielym bodom 6500 K, treba kalibrovať aj monitor. Treba však povedať, že v tom, ako správne nastaviť biely bod monitora sa všetky teórie a praktické názory rôznia - trochu alibisticky sa dá povedať, že všetky teploty bieleho bodu medzi 5000 6500 K sú vhodné na nastavenie monitora (často sa kalibruje na kompromisnú hodnotu 5500 K). Ak si uvedomíme, že tlačové výstupy sa posudzujú pri teplote bieleho svetla 6500 K a pri tejto teplote svetla sa aj merajú spektrálnymi fotometrami, z ktorých údajov sa potom generujú ICC profily, potom nebude nelogické, keď ako optimálny biely bod pre RGB priestor sa zvolí tiež 6500 K. Čím bližšie bude biely bod „tlače“ k bielemu bodu „RGB“, tým menšie korekcie sa budú robiť pri farebných prevodoch pomocou ICC profilov.
Aká gamma? Parameter gamma určuje nelineárnosť „reprodukcie“ farieb vo farebnom priestore RGB. Je to obdoba krivky „rast tlačového bodu“ vo farebnom priestore CMYK. Obe krivky sú však k sebe symetrické okolo „lineárnej osi“. Krivky určujú závislosť výstupného vnemu z farby (napr. intenzity jasu monitora) od vstupného signálu (napr. signálu vstupujúcom do grafickej karty). Pri farebných RGB priestoroch sa ako štandardy presadili dve hodnoty gamma - hodnota 1,8, ktorá sa tradične používa na platforme Mac OS, a hodnota 2,2, ktorá se ujala na Windows. Každá z nich má svoje výhody a nevýhody. „Macovská“ gamma 1,8 svojím priebehom lepšie zodpovedá charakteru reprodukcie ofsetovou tlačou, ktorá je „mäkká“, bez intenzívnych tónov a vysokých kontrastov. „Windowsovská“ gamma 2,2 zase svojím tvarom, a tým najmä reprodukciou tieňov, viac zodpovedá vnímaniu farby ľudským zrakom. „Inverzná“ krivka k priebehu gamma 1,8 zodpovedá ofsetovej tlači s rastom tlačového bodu asi 20 % až 22 %, „inverzná“ krivka k hodnote gamma 2,2 vyššiemu rastu na úrovni 26 % až 28 %."
zdroj: noviny pre graficky priemysel, číslo 6, z 13.6.2002
"Aký biely bod? Biely bod sa pri farebnom priestore najčastejšie udáva v jeho náhradnej teplote chromatickosti. Dve najčastejšie vyskytujúce sa hodnoty majú teplotu 5000 K (D50) alebo 6500 K (D65). Druhá uvedená teplota charakterizuje biele, neutrálne denné svetlo a zdroje svetla s touto náhradnou teplotou sa používajú v svetelných boxoch v tlačiarňach či v štúdiách pri kontrole farebnosti tlače. Hodnotu 5000 K nemožno charakterizovať tak jednoducho ako 6500 K, ide tiež o biele svetlo, oproti svetlu 6500 K má však červenší nádych (je teplejšia). Takto definovaný zdroj svetla sa používa v presvetľovacích stoloch na kontrolu farebnosti diapozitívov. Nesmieme si však oba parametre pliesť, či porovnávať s bielym bodom, na ktorý sa nastavuje a vzápätí kalibruje biely bod monitora. Neplatí teda, že ak mám v grafickej aplikácii nastavený RGB farebný priestor s bielym bodom 6500 K, treba kalibrovať aj monitor. Treba však povedať, že v tom, ako správne nastaviť biely bod monitora sa všetky teórie a praktické názory rôznia - trochu alibisticky sa dá povedať, že všetky teploty bieleho bodu medzi 5000 6500 K sú vhodné na nastavenie monitora (často sa kalibruje na kompromisnú hodnotu 5500 K). Ak si uvedomíme, že tlačové výstupy sa posudzujú pri teplote bieleho svetla 6500 K a pri tejto teplote svetla sa aj merajú spektrálnymi fotometrami, z ktorých údajov sa potom generujú ICC profily, potom nebude nelogické, keď ako optimálny biely bod pre RGB priestor sa zvolí tiež 6500 K. Čím bližšie bude biely bod „tlače“ k bielemu bodu „RGB“, tým menšie korekcie sa budú robiť pri farebných prevodoch pomocou ICC profilov.
Aká gamma? Parameter gamma určuje nelineárnosť „reprodukcie“ farieb vo farebnom priestore RGB. Je to obdoba krivky „rast tlačového bodu“ vo farebnom priestore CMYK. Obe krivky sú však k sebe symetrické okolo „lineárnej osi“. Krivky určujú závislosť výstupného vnemu z farby (napr. intenzity jasu monitora) od vstupného signálu (napr. signálu vstupujúcom do grafickej karty). Pri farebných RGB priestoroch sa ako štandardy presadili dve hodnoty gamma - hodnota 1,8, ktorá sa tradične používa na platforme Mac OS, a hodnota 2,2, ktorá se ujala na Windows. Každá z nich má svoje výhody a nevýhody. „Macovská“ gamma 1,8 svojím priebehom lepšie zodpovedá charakteru reprodukcie ofsetovou tlačou, ktorá je „mäkká“, bez intenzívnych tónov a vysokých kontrastov. „Windowsovská“ gamma 2,2 zase svojím tvarom, a tým najmä reprodukciou tieňov, viac zodpovedá vnímaniu farby ľudským zrakom. „Inverzná“ krivka k priebehu gamma 1,8 zodpovedá ofsetovej tlači s rastom tlačového bodu asi 20 % až 22 %, „inverzná“ krivka k hodnote gamma 2,2 vyššiemu rastu na úrovni 26 % až 28 %."
zdroj: noviny pre graficky priemysel, číslo 6, z 13.6.2002
takze ono v podstate nevadi ze monitor mam nakalibrovany na 5500K, len to potom moze byt kus vydno na tlaci, biely bod bude kusok teplejsi, ak som tomu dobre porozumel. A ci potom cela fotka nebude vyzerat kusok inak? Bude tam len minimalny rozdiel? A nikto presne asi nevie povedat ci ta hodnota K alebo druha je lepsia, asi tak nejako? Ohladne gamma nebudem riesit nic, necham ho na 2.2, bude to kontrastnejsie
takze ono v podstate nevadi ze monitor mam nakalibrovany na 5500K, len to potom moze byt kus vydno na tlaci, biely bod bude kusok teplejsi, ak som tomu dobre porozumel. A ci potom cela fotka nebude vyzerat kusok inak? Bude tam len minimalny rozdiel? A nikto presne asi nevie povedat ci ta hodnota K alebo druha je lepsia, asi tak nejako? Ohladne gamma nebudem riesit nic, necham ho na 2.2, bude to kontrastnejsie
Ak by som si mal z toho robit vrasky na tvari, tak by som kalibroval na standard biely bod D65, ktory je bielym bodom vaecsiny standardnych farebnych priestorov (sRGB, AdobeRGB, AppleRGB). D50 maju priestory ColorMatchRGB, WideGamutRGB. Na monitor sa snazit svietit standardne rovnakym svetlom, teda aj pocas dna zatahovat okno v miestnosti a pouzivat rovnake osvetlenie ako vecer. Svetlo pouzivat kvalitne, najlepsie s rovnakym bielym bodom D65, napr. ziarivkove trubice Philips Graphica alebo OSRAM (s oznaceniami 965).
takze ono v podstate nevadi ze monitor mam nakalibrovany na 5500K, len to potom moze byt kus vydno na tlaci, biely bod bude kusok teplejsi, ak som tomu dobre porozumel. A ci potom cela fotka nebude vyzerat kusok inak? Bude tam len minimalny rozdiel? A nikto presne asi nevie povedat ci ta hodnota K alebo druha je lepsia, asi tak nejako? Ohladne gamma nebudem riesit nic, necham ho na 2.2, bude to kontrastnejsie
A samozrejme, ked uz bude zhoda monitora a vytlacenej fotografii, ktoru urobis podla D65 osvetlenia, potom bude rozdielna biela a farby podla toho, kde vytlacenu foto budu pozerat, za akeho osvetlenia, ktore sa meni aj v jeho prirodzenom prostredi vonku - rano, na poludnie, podvecer, zamraceny alebo slnecny den, ... takze foto vytlacene a zavesene na sieti vo fotoparku moze posobit na pozorovatela farebne rozdielne, ako zavesene v nedobre osvetlenych priestoroch kulturneho domu
takze ono v podstate nevadi ze monitor mam nakalibrovany na 5500K, len to potom moze byt kus vydno na tlaci, biely bod bude kusok teplejsi, ak som tomu dobre porozumel. A ci potom cela fotka nebude vyzerat kusok inak? Bude tam len minimalny rozdiel? A nikto presne asi nevie povedat ci ta hodnota K alebo druha je lepsia, asi tak nejako? Ohladne gamma nebudem riesit nic, necham ho na 2.2, bude to kontrastnejsie
nedavno som riesil podobny problem, pouzivam 2 monitory vedla seba a chcel som ich nakalibrovat s rovnakym WB, nakoniec som biely bod nastavil tak ze som si skonvertoval krajinku so snehom do cierno-biela a pozoroval som kedy bude farba snehu neutralna, ked som nastavil 5500K bol sneh do zlta a pri 8000K do modra, nakoniec ako optimalna hodnota mi vysla 7000K pri ktorej bol sneh najneutralnejsi (biely) a s touto hodnotou som aj nakalibroval monitor (gamu som nastavil na nativnu monitora), cize urob si podobny test a predpokladam ze zistis ze viac vyhovujuca hodnota je 6500K , na farebnych fotkach velky rozdiel pravdepodobne neuvidis
Prevod do sRGB
2) Je este dolezite vybrat engine - spravny je ten Adobe a Color Intend - ked robis foto, osvedceny je perceptual.
Nezabudni si pozriet rozsirene moznosti - dobre jer znizit si dobrovolne sytost monitora a priblizit sa skutocnosti - povedzme o 10%. Vacsina monitorov zobrazuje sytejsie, ako by mala. Ak mas sytost poriesenu inde, sytost monitora uz neznizuj.
Metoda? Perceptualna alebo ina?
2) Je este dolezite vybrat engine - spravny je ten Adobe a Color Intend - ked robis foto, osvedceny je perceptual.
Nezabudni si pozriet rozsirene moznosti - dobre jer znizit si dobrovolne sytost monitora a priblizit sa skutocnosti - povedzme o 10%. Vacsina monitorov zobrazuje sytejsie, ako by mala. Ak mas sytost poriesenu inde, sytost monitora uz neznizuj.
-pri tychto krokoch mi farby vysli uplne rovnake farby ako som mal pri RGB bez hocijakych inych uprav
- dakze asi vyriesene, vsetkym zatial dakujem, vyskusam pri dalsich upravach a budem referovat ci funguje ako ma
na tzv. D65 co je 2.2 gamma a 6500K
alebo na D50 co je 1.8 gamma a 5000K
Pri kazdej sa ukazu ine farby v zavislosti od toho ci chceme fotky tlacit alebo upravovat na web. Riesili ste niekedy podobnu otazku??
na tzv. D65 co je 2.2 gamma a 6500K
alebo na D50 co je 1.8 gamma a 5000K
Pri kazdej sa ukazu ine farby v zavislosti od toho ci chceme fotky tlacit alebo upravovat na web. Riesili ste niekedy podobnu otazku??
Biely bod sa pri farebnom priestore najčastejšie udáva v jeho náhradnej teplote chromatickosti. Dve najčastejšie vyskytujúce sa hodnoty majú teplotu 5000 K (D50) alebo 6500 K (D65). Druhá uvedená teplota charakterizuje biele, neutrálne denné svetlo a zdroje svetla s touto náhradnou teplotou sa používajú v svetelných boxoch v tlačiarňach či v štúdiách pri kontrole farebnosti tlače. Hodnotu 5000 K nemožno charakterizovať tak jednoducho ako 6500 K, ide tiež o biele svetlo, oproti svetlu 6500 K má však červenší nádych (je teplejšia). Takto definovaný zdroj svetla sa používa v presvetľovacích stoloch na kontrolu farebnosti diapozitívov. Nesmieme si však oba parametre pliesť, či porovnávať s bielym bodom, na ktorý sa nastavuje a vzápätí kalibruje biely bod monitora.
Neplatí teda, že ak mám v grafickej aplikácii nastavený RGB farebný priestor s bielym bodom 6500 K, treba kalibrovať aj monitor. Treba však povedať, že v tom, ako správne nastaviť biely bod monitora sa všetky teórie a praktické názory rôznia - trochu alibisticky sa dá povedať, že všetky teploty bieleho bodu medzi 5000 6500 K sú vhodné na nastavenie monitora (často sa kalibruje na kompromisnú hodnotu 5500 K). Ak si uvedomíme, že tlačové výstupy sa posudzujú pri teplote bieleho svetla 6500 K a pri tejto teplote svetla sa aj merajú spektrálnymi fotometrami, z ktorých údajov sa potom generujú ICC profily, potom nebude nelogické, keď ako optimálny biely bod pre RGB priestor sa zvolí tiež 6500 K. Čím bližšie bude biely bod „tlače“ k bielemu bodu „RGB“, tým menšie korekcie
sa budú robiť pri farebných prevodoch pomocou ICC profilov.
Aká gamma?
Parameter gamma určuje nelineárnosť „reprodukcie“ farieb vo farebnom priestore RGB. Je to obdoba krivky „rast tlačového bodu“ vo farebnom priestore CMYK. Obe krivky sú však k sebe symetrické okolo „lineárnej osi“. Krivky určujú závislosť výstupného vnemu z farby (napr. intenzity jasu monitora) od vstupného signálu (napr. signálu vstupujúcom do grafickej karty). Pri farebných RGB priestoroch sa ako štandardy presadili dve hodnoty gamma - hodnota 1,8, ktorá sa tradične používa na platforme Mac OS, a hodnota 2,2, ktorá se ujala na Windows. Každá z nich má svoje výhody a nevýhody. „Macovská“ gamma 1,8 svojím priebehom lepšie zodpovedá charakteru reprodukcie ofsetovou tlačou, ktorá je „mäkká“, bez intenzívnych tónov a vysokých kontrastov. „Windowsovská“ gamma 2,2 zase svojím tvarom, a tým najmä reprodukciou tieňov, viac zodpovedá vnímaniu farby ľudským zrakom. „Inverzná“ krivka k priebehu gamma 1,8 zodpovedá ofsetovej tlači s rastom tlačového bodu asi 20 % až 22 %, „inverzná“ krivka k hodnote gamma 2,2 vyššiemu rastu na úrovni 26 % až 28 %."
zdroj: noviny pre graficky priemysel, číslo 6, z 13.6.2002
Biely bod sa pri farebnom priestore najčastejšie udáva v jeho náhradnej teplote chromatickosti. Dve najčastejšie vyskytujúce sa hodnoty majú teplotu 5000 K (D50) alebo 6500 K (D65). Druhá uvedená teplota charakterizuje biele, neutrálne denné svetlo a zdroje svetla s touto náhradnou teplotou sa používajú v svetelných boxoch v tlačiarňach či v štúdiách pri kontrole farebnosti tlače. Hodnotu 5000 K nemožno charakterizovať tak jednoducho ako 6500 K, ide tiež o biele svetlo, oproti svetlu 6500 K má však červenší nádych (je teplejšia). Takto definovaný zdroj svetla sa používa v presvetľovacích stoloch na kontrolu farebnosti diapozitívov. Nesmieme si však oba parametre pliesť, či porovnávať s bielym bodom, na ktorý sa nastavuje a vzápätí kalibruje biely bod monitora.
Neplatí teda, že ak mám v grafickej aplikácii nastavený RGB farebný priestor s bielym bodom 6500 K, treba kalibrovať aj monitor. Treba však povedať, že v tom, ako správne nastaviť biely bod monitora sa všetky teórie a praktické názory rôznia - trochu alibisticky sa dá povedať, že všetky teploty bieleho bodu medzi 5000 6500 K sú vhodné na nastavenie monitora (často sa kalibruje na kompromisnú hodnotu 5500 K). Ak si uvedomíme, že tlačové výstupy sa posudzujú pri teplote bieleho svetla 6500 K a pri tejto teplote svetla sa aj merajú spektrálnymi fotometrami, z ktorých údajov sa potom generujú ICC profily, potom nebude nelogické, keď ako optimálny biely bod pre RGB priestor sa zvolí tiež 6500 K. Čím bližšie bude biely bod „tlače“ k bielemu bodu „RGB“, tým menšie korekcie
sa budú robiť pri farebných prevodoch pomocou ICC profilov.
Aká gamma?
Parameter gamma určuje nelineárnosť „reprodukcie“ farieb vo farebnom priestore RGB. Je to obdoba krivky „rast tlačového bodu“ vo farebnom priestore CMYK. Obe krivky sú však k sebe symetrické okolo „lineárnej osi“. Krivky určujú závislosť výstupného vnemu z farby (napr. intenzity jasu monitora) od vstupného signálu (napr. signálu vstupujúcom do grafickej karty). Pri farebných RGB priestoroch sa ako štandardy presadili dve hodnoty gamma - hodnota 1,8, ktorá sa tradične používa na platforme Mac OS, a hodnota 2,2, ktorá se ujala na Windows. Každá z nich má svoje výhody a nevýhody. „Macovská“ gamma 1,8 svojím priebehom lepšie zodpovedá charakteru reprodukcie ofsetovou tlačou, ktorá je „mäkká“, bez intenzívnych tónov a vysokých kontrastov. „Windowsovská“ gamma 2,2 zase svojím tvarom, a tým najmä reprodukciou tieňov, viac zodpovedá vnímaniu farby ľudským zrakom. „Inverzná“ krivka k priebehu gamma 1,8 zodpovedá ofsetovej tlači s rastom tlačového bodu asi 20 % až 22 %, „inverzná“ krivka k hodnote gamma 2,2 vyššiemu rastu na úrovni 26 % až 28 %."
zdroj: noviny pre graficky priemysel, číslo 6, z 13.6.2002
Na monitor sa snazit svietit standardne rovnakym svetlom, teda aj pocas dna zatahovat okno v miestnosti a pouzivat rovnake osvetlenie ako vecer. Svetlo pouzivat kvalitne, najlepsie s rovnakym bielym bodom D65, napr. ziarivkove trubice Philips Graphica alebo OSRAM (s oznaceniami 965).
zaregistrujte sa a presvedčte o mnohých z výhod byť členom
- moj profil
- albumy
- pošta
- pridávanie fotografií
- komentáre
- záložky
- notifikácie
- diskusie
- hodnotenie
Zaregistrujte sa