reklamná fotografia

http://rising.blackstar.com/photographers-excuses.html

Dik, zaujimavy clanok. Ale podla mna trochu pritiahnute za vlasy.

Iste, zdá sa ti to preto, lebo dnes má spoločnosť zafixované, že fotografia a práca fotografa často nemá žiadnu, alebo iba minimálnu hodnotu. Podobne ako hudba, filmy, softvér a podobne. Málokto si opraví rozvody, ale každý vie stlačiť spúšť a myslí si, že dostane to isté, prípadne že keď má niekto lepší foťák, tak to bude to isté ako keby to fotil ktokoľvek s lepším foťákom. Tu je tiež zaujímavý príklad http://rising.blackstar.com/sometimes-photographers-are-their-own-worst-enemies.html

Ja prave nie som tohoto nazoru minimalnej hodnoty, pretoze pracujem v oblasti webu a teda dostavam ohodnotenie prakticky za softver. Rovnako maju pre mna hodnotu fotky a som za to, aby sa za fotky platilo. Ale v clanku je to podane dost "drsnym" sposobom. Ukazuje na to, ze kazdy ta bude brat ako free fotografa. Ja ale nevidim problem v ktorkomkolvek bode tohoto clanku povedat ludom, ktori maju o fotky zaujem, ze to zadarmo nebude. Clanok mi pripada pisany v tone Kena Rockwella, ako niekde niekto (myslim mrco) napisal Ken of Nikon

nie ze pritiahnute za vlasy.
To je clanok zakomplexovaneho "profesionala", ktoremu asi amateri zobrali pracu.

Pretoze ten uplne zakladny, najdolezitejsi "excuse" preistotu vynechal - amatera poprosi kamarat aby nieco nafotil, a ten to spravi zadarmo uz len preto, ze ho fotenie bavi aj ked za to nedostava ziadnu "protihodnotu". A myslim si ze absolutna vacsina amaterov ani len netuzi zivit sa niekedy fotografovanim - fotia len pre zabavu.

To je ako keby kazdy majitel 6valca mal automaticky budovat karieru pretekara.

No ... asi tak. Svedci o tom aj ten druhy clanok na ktory dal Michal link (http://rising.blackstar.com/sometimes-photographers-are-their-own-worst-enemies.html).

http://bpphoto.sk/galeria/?album=1&gallery=6

Ano, to je o inom. Aj ked mi tie sirokace pridu uz ako klise, tu to nie je nevkusne. Pekne.

vdaka

v komunite jeden pomaha druhemu a naopak, na tomto portali vsak to "naopak" chyba, vecsina ludi sem chodi len brat a nic nedava

Kokso! Keko! Ty si sam staval dom? Pamatas na nasu debatu o vyvolavani filmov? Srandy kopec.
S domom to u mna bolo skoro podobne, co som vedel a na co som si trufol, tiez som si robil sam, no velku vacsinu robili odbornici s mojim dychom na ich krku (teda pokial to bolo mozne)

Skôr by som to prirovnal k tomu, že zrazu by sa veľmi veľa ľudí naučilo opravovať pračky a polovica z nich by svojim kamarátom opravovala práčky zadarmo. Čo by na to povedali opravári pračiek?

museli by to akceptovat

Ja tvrdím, že človek sa dokáže presadiť za každých podmienok. Tieto prístupy teda považujem za výhovorky. Má to ale niečo do seba, keď sa na to pozrieme z hľadiska všeobecného pohľadu spoločnosti na hodnotu duševného vlastníctva a jeho tvorcov.

Asi som unaveny... nerozumiem, co povazujes za vyhovorky.

Výhovorka je, keď niekto povie, že amatéri berú veľa práce, preto sa niekto nedokáže presadiť.

Jasne S tym suhlasim.
Tema dusevneho vlastnictva je komplikovana - odkukanie a kopirovanie dobreho je tu od pociatku ludstva.

co ma dusevne vlastnictvo spolocne s tym, ze niekto radsej poprosi kamosa amatera, ako by mal platit profesionala ??? Ved ten amater neukradne zabery niekoho ineho !

A "profesional" namiesto toho, aby poukazal na rozdiely medzi jeho profesionalnou, a tou amaterskou pracou - tak radsej napise blog, v ktorom zosmiesnuje amaterov pretoze fotia zadarmo.

Ten John Harrington je jednoducho jeden zatrpknuty hlupak, ktory sa nedokaze zmierit s tym, ze aj amater vie spravit pekne fotky.

Pripomina mi to stazovanie novinarov na blogerov, ze im beru pracu a robia to zadarmo.

Istý muž si kúpil v bufete párky a odniesol si ich ku stolíku. Ako si ich naň kládol uvedomil si, že si chcel kúpiť ešte i niečo na pitie. Vrátil sa teda po nápoj. Ako však ide nazad ku stolíku vidí, že pri ňom sedí inteligentne vyzerajúci a dobre oblečený bradatý pán a konzumuje jeho párky. Muž prišiel ku stolíku, nič nepovedal, sadol si, vzal si druhú, zvyšnú párku a začal jesť. Bradáč sa chvíľu naňho pozeral, ale ani on nič nepovedal a tak spolu mlčky jedli.

Keď bradatý pán dojedol, odišiel. Muž dojedol svoju párku, dopil pohár, vstal a mimovoľne sa pozrel na vedľajší stolík a čo nevidí? Boli na ňom jeho vlastné, nedotknuté párky.

Poučenie: Ak sme presvedčení o tom, že niekomu prejavujeme láskavosť, môže to byť niekedy úplne inak. Tá láskavosť môže byť preukazované nám samotným.

Príležitosť niečo sa naučiť sa dá považovať tiež za "protihodnotu"

Ak by som mal aplikovať dôsledne teóriu "profi" fotografa p. Harringtona do bežného života to by som nemal zaviesť mamu na vlakovú stanicu pretože beriem prácu taxikárom?

PS pre strážcov duchovného majetku: príbeh je skopírovaný z netu, jeho autor je určite dobrosrdečný a odpustí mi