Rozhovor Aaron Nace

Viac ako päť rokov učí Aaron Nace fotografiu a úpravu fotografie milióny ľudí po celom svete a to na každej úrovni schopností a skúseností. Zozačiatku hobby fotograf, ktorého schopnosti v Photoshope sa rapídne zvýšili počas dokončovania bakalárskeho titulu (BcA.) z industriálneho dizajnu na Univerzite v Severnej Karolíne. Aaronove kreatívne portfolio retuše, skladania a konceptuálnej práce sa prudko rozširovalo a čoskoro sa stal celosvetovo známym a uznávaným ako “Photoshop master.” Jeho fotografie boli uverejnené na serveroch ako MSNBC.com, AOL.com alebo Huffington Post. Dlhodobo sa snaží deliť sa o svoje skúsenosti a metódy ako online, tak aj v osobnom styku.  

V roku 2011, po troch rokoch učenia online seminárov pre malé skupiny ľudí sa rozhodol spustiť svoju stránku s názvom phlearn.com, ktorá učí ľudí fotografovať a retušovať fotografie za pomoci videotutoriálov a to úplne iným spôsobom ako iné stránky. Aaron zvládol v podstate sám vytvoriť stovky podrobných videí, ktoré sa vyznačujú svojou energiou a zábavnou Aaronovou osobnosťou a už oslovili milióny študentov po celom svete. Aaron a stále rastúci tím Phlearnu sa snažia, aby učenie sa fotografie a Photoshopu bolo dynamické, dostatočne osobné a zároveň čo najviac interaktívne pre všetkých používateľov. Phlearn bol označený stránkou Creativeblog.com za jeden z Top10 zdrojov pre učenie sa Photoshopu na svete. 

Okrem Phlearnu Aaron pracuje ako profi retušér a medzi jeho klientov patria aj niektorí z najznámejších svetových fotografov. Aaron je stále nadšený, že môže vytvárať vynikajúce konceptuálne fotografie a učiť a inšpirovať udí po celom svete a pracovať s umelcami z celého sveta. Pre viac z jeho práce sa pozite na jeho stránku www.aaron-nace.com a určite sa pozrite aj na www.phlearn.com pre každodenné novinky a zapojenie sa do komunity.

Ahoj Aaron, vďaka, že si prijal ponuku na rozhovor. Začneme klasicky, môžeš nám povedať kto si, odkiaľ pochádzaš, kde momentálne žiješ a tvoríš, prípadne aj čo si študoval? 

Ahoj, volám sa Aaron Nace a som zakladateľ stránky phlearn.com, výukovej spoločnosti zameranej na fotografiu a photoshop. Sídlime v Chicagu a pracujeme s fotografmi z celého sveta.

Okay, poďme na ďalšiu otázku - pamätáš sa ešte ako si prvýkrát chytil do ruky fotoaparát?

Prvýkrát čo som skutočne začal fotiť to bolo počas toho ako som bol v Južnej Amerike po absolvovaní vysokej školy. Mal som síce iba kompaktný fotoaparát, ale bol to dobrý začiatok. Cestoval som pre potešenie a rozhodol sa, že by bolo fajn zdokumentovať svoju cestu. Počas cestovania človek vidí neskutočné množstvo nádherných vecí a tak bolo ich fotografovanie celkom jednoduché. Nemal som s tým nič spoločné - len tie objekty boli proste zaujímavé.

Po tom, ako som sa vrátil domov som sa rozhodol túto záľubu posunúť trochu ďalej a tak som sa začal učiť o fotografii čo najviac.

Čo tvoja evolúcia ako fotografa? Vedel si od prvého momentu, čo chceš fotiť? Alebo si sa na začiatku hľadal podobne ako dosť veľa fotografov. Keď sa pozriem na tvoje portfolio, vidím, že fotíš hlavne ľudí – v rôznych polohách, na rôznych miestach, s rôznym osvetlením... takže, prečo práve ľudia? 

Na začiatku ma bavilo fotiť ľudí pretože to predstavovalo zaujímavú výzvu, ktorá ma proste bavila. Rôzne fotografické žánre môžu byť výzvou, ale každý jeden je úplne odlišný a myslím, že je dôležité sa sústrediť na ten typ problémov, ktoré vás baví riešiť a to potom použiť ako predlohu pre svoje fotografovanie.

Pre mňa ľudia predstavujú tú potrebnú dávku interakcie, ktorú ku svojej práci potrebujem a rovnako pri nich často vznikajú neočakávané veci. Osobne by ma nebavilo ráno vstávať pred východom slnka kvôli krajinárskej fotografii a zároveň sa rád skamarátim s ľuďmi ktorých fotím, takže reportážna fotografia bola zavrhnutá taktiež. Som príliš sociálne ladený na produktovú fotografiu a tak bolo fotenie ľudí vlastne jediná možnosť.

Čo ty a fotografické vzdelanie? Navštevoval si aspoň nejaké workshopy, alebo si sa všetko učil sám? A čo si o tom myslíš? Nejaké plusy a mínusy fotografických škôl a samovzdelávania? 

Mojou fotografickou školou bol internet. Existuje neskutočné množstvo vynikajúcich stránok, z ktorých sa dá naučiť všetko potrebné k tomu ako začať fotografovať. Skúsenosti sú veľmi dôležité a to sa v školskom prostredí nedá len tak naučiť.

Myslím, že čas strávený na škole je dobrá vec, ak si nie ste úplne istí tým, čo chcete robiť a školské prostredie vám vyhovuje. Osobne som študoval industriálny dizajn a to dosť ovplyvnilo aj moju fotografiu. 

Označil by si sa za profesionálneho fotografa? Alebo skôr fotonadšenca? Fotíš pre peniaze alebo potešenie?

Výborná otázka. Myslím, že časť mojej práce sa dá označiť ako profesionálny fotograf, ale nie je to jediné čo moju prácu definuje. Som aj profesionálny retušér a učiteľ. Takže časť mojich príjmov plynie z fotografie, ale nie je to všetko.

Fotím pre potešenie a našťastie mi môj koníček aj platí účty.

V tvojom portfoliu vidím fotografie z exteriéru, rovnako ako aj z rôznych interiérov. Čo máš radšej? A čo svetlo? Máš radšej prirodzené svetlo alebo radšej všetko kontroluješ umelým osvetlením? 

Osobne preferujem fotenie niekde v exteriéri pred ateliérom, ale obe možnosti majú svoje plusy. V ateliéri máš viac kontroly a nemusíš sa trápiť s vecami ako napríklad zlé počasie. Na druhú stranu si myslím, že fotografie z ateliéru sú o dosť sterilnejšie a je ťažšie vytvoriť tú správnu atmosféru.

Čo sa svetiel týka - rád mixujem prirodzené a umelé svetlo. Väčšinou teda pracujem so svetlom, ktoré už na danom mieste je a blesky používam na jeho zvýraznenie alebo pozmenenie.

Povedz nám niečo o tvojej fotovýbave, ktorú používaš. Myslíš, že fotograf potrebuje vždy tú najlepšiu výbavu?

Myslím, že je dôležité mať výbavu, ktorá vám umožňuje pracovať bez obmedzení. Nie je úplne najlepší nápad vydať sa najlacnejšou možnou cestou, pretože vždy dostanete to, za čo si zaplatíte. Ak vám lacné vybavenie neposkytne výsledky, ktoré chcete, je čas ho vylepšiť.

Na druhú stranu ale často nepotrebujete ani to najdrahšie možné vybavenie. Existuje mnoho možností ako napredovať a niektoré si vyžadujú investíciu do výbavy. Je ale vždy možnosť si vybavenie napríklad požičať, ak sa necítite na to kupovať ho. 

Ako prichádzaš k svojim modelom? Aktívne ich vyhľadávaš, alebo dostávaš niekoľko e-mailov denne v znení “Hej Aaron, fotíš super, necvakneme spolu niečo? ...”

Najprv som fotil priateľov a bol to dobrý začiatok. Teraz máme produkčného, ktorý najíma všetkých modelov a modelky s ktorými pracujeme. Väčšinou sú z modelingových agentúr alebo sú to miestne talenty. Nikdy som nebol dobrý v hľadaní ľudí s ktorými mám pracovať a tak to radšej nechávam na iných.

Mal si niekedy problémy s ľuďmi ktorých si fotil? Napríklad nejaké maniere alebo podobne - bol niekto príliš namyslený? 

Mám to šťastie spolupracovať s ľuďmi, ktorí sú skvelí. Myslím, že to celé pramení z komunikácie. Predtým ako spolu fotíme vždy vedia, že čo budeme spolu robiť a čo z toho budú mať.

Som rád, keď je celý proces fotenia spoluprácou medzi fotografom a modelom a rád pracujem s ľuďmi, ktorí sú nadšení z toho niečo so mnou vytvoriť. 

Čo inšpirácia k tvojej práci? Odkiaľ ju čerpáš? Na začiatku fotenia vždy vieš ako bude fotografia vyzerať na konci, alebo to občas necháš aj na tzv. “post-procesovú nehodu” ? 

Inšpiráciu čerpám odvšadiaľ. Rád cestujem a snažím sa z rôznych miest a kultúr načerpať čo najviac. Taktiež stále študujem umenie a to každý žáner - hudbu, sochárčinu, dizajn, architektúru, maľbu, rovnako ako aj históriu.

Myslím, že čím jasnejšiu víziu o finálnom produkte človek má, tým jednoduchšie je tvoriť. Snažím sa teda mať vždy ideu ako to bude na konci vyzerať. Nechávam ale vždy aj priestor na to, aby samotné fotenie a postproces boli súčasťou kreatívneho postupu vedúceho k výsledku. Ten sa ale často neodlišuje od prvotného nápadu.

Vidím, že si naozaj dobrý retušér. Považuješ sa teda viac za fotografa alebo naopak retušéra? Nemyslíš, že retuš (výrazný) môže zničiť fotografiu, alebo až príliš pozmeniť realitu?

Myslím, že záleží od fotografie a od toho, čo je jej úmyslom. Ak sa Salvador Dalí snažil vytvoriť realistickú krajinu, tak potom neuspel - ale ono to nikdy nebolo jeho cieľom. Pokiaľ chcete ostať verní nepozmenenej fotografii, samozrejme je na to priestor. To ale nie je mojim cieľom - ja chcem tvoriť umenie a fotoaparát, rovnako ako aj Photoshop sú na to iba nástroje.

Čo považuješ v dnešnej dobe za dôležitejšie? Vedieť používať fotoaparát, alebo pracovať s Photoshopom?

Myslím, že je dôležitá rovnováha. Z hroznej fotografie nespravíte umelecké dielo. Ak vás baví Photoshop a nezaujíma vás fotografia, stále z vás môže byť retušér, dizajnér alebo ilustrátor.

Nemyslím ale, že je až tak ťažké sa naučiť fotografovať a vedieť používať fotoaparát. Už som videl toľko skvelých fotografií vytvorených napr. iPhonom. Myslím, že namiesto zaoberania sa a lamentovania nad technológiami je dôležité sa sústrediť na umenie a na to, čo ľudia chcú robiť s fotografiami, ktoré nasnímali. Potom všetko čo urobia bude zámerom a nie iba hádaním, resp. hľadaním.

Povedz nám niečo o tvojom projekte - phlearn.com. Osobne som bol dosť prekvapený a potešený, keď som naň prvýkrát narazil. Vyrábať videá päťkrát do týždňa a pritom byť stále tak veselý a plný energie - to je neuveriteľné.

Vďaka! Začalo to tým, že som sa z internetu naučil strašne veľa o fotografii, ale zároveň som nevedel nájsť nejaký spoľahlivý bezplatný zdroj informácií o Photoshope. Pomyslel som si, že by to mal niekto spraviť.. a tak som sa do toho pustil ja. Mám za to, že keď ľuďom niečo dáš, tak sa ti to vráti späť. 

Nedokážem si predstaviť, že by niečo takéto fungovalo u nás. Myslím, že slovenská mentalita je v tomto príliš odlišná od tej vašej a nikto nechce nikomu nič dať len tak zadarmo. Takže ako a prečo si s tým vlastne začal?

Vždy sa snažím myslieť vo väčšom merítku keď sa ohľadom niečoho rozhodujem. Spravil som stovky videí, kde učím ľudí fotografovať a photoshopovať a nedostal som zaplatené za jediné. Popritom som vytvoril vynikajúcu spoločnosť a teraz mám slobodu robiť si čo chcem, fotiť čo chcem. Rovnako som mal to šťastie sa stretnúť s mnohými talentovanými ľuďmi v tomto odvetví.

Keď sa na to pozriem, tak na prvý pohľad iba dávam, ale v skutočnosti sa mi už vrátilo oveľa viac.

Naozaj sa mi páčia tvoje “free episodes” - naučil som sa z nich dosť a za to ti touto cestou chcem poďakovať. Nie je to ale trochu vyčerpávajúce? Vytvoriť niečo nové každý deň - necítiš sa po tých rokoch akýsi vyhorený?

Vždy sa snažíme vylepšovať všetko čo súvisí s tvorbou nášho obsahu. Je to proces ako každý iný a aj v tomto sa časom človek stáva lepší a lepší. Chcem pre ľudí vytvárať to najlepšie čo sa dá, pretože ľudia vedia čo je kvalita a čo nie. Nikoho by nezaujímalo keby som dva roky robil zlé videá.

Dnes vynechám jednu svoju obvyklú otázku a preskočím rovno na poslednú - kde sa vidíš o päť rokov?

Rád by som o päť rokov robil presne to, čo robím teraz. Myslím, že som naozaj šťastný človek, ktorý má možnosť robiť to čo chce a čo ho baví každý deň svojho života.

Aaron, veľmi pekne ti ďakujem za tvoj čas a ochotu spraviť so mnou tento rozhovor a prajem ti veľa úspechov.