Mám rád, keď z fotografie cítiť atmosféru, za akej fotografia vznikala. Z niektorých mojich fotografií, na ktoré sa pozerám aj po rokoch, znova prežívam ten daný okamih. Cítim pot v tvári, vyprahnutú zem pod nohami, či od komárov doštípané ruky. Mnohé tieto pocity mi pripomínajú leto. Zachytiť však danú situáciu v prislúchajúcom ročnom období pri fotografovaní detailov či miniatúrnych objektov nie je vždy jednoduché. Každé ročné obdobie má svoju charakteristickú atmosféru. Atmosféru ročného obdobia definuje farba prostredia a svetlo. A práve svetlo je to, čo vo fotografii rozpráva.
Letný podvečer strávený v repkovom poli plnom vlčích makov. Aby slnečné lúče boli jemne naznačené, zvolil som vyššie clonové číslo. 1/160s, F9,0, ISO 250, f= 100 mm.
Čo by nemalo chýbať
Nie je dôležité, čo budeme fotiť, ale skôr kedy, za akých svetelných podmienok. Ak chceme zachytiť letnú atmosféru, fotografia by mala mať teplý odtieň farieb. To sa dá docieliť viacerými spôsobmi, prípadne ich kombináciou. Určite si treba privstať, či počkať na západ slnka. Je to prirodzený spôsob, ako pri detailnom zábere napríklad modlivky zachytíme aj páľavu dňa. Navyše v prvých ranných augustových lúčoch sa nám začína tvoriť už aj rosa. Takto vzniknú zaujímavé fotografie s kontrastom vysušených stebiel trávy a sviežich kvapiek rosy. Samozrejme teplote farieb sa dá dopomôcť aj „hardwarovo“. Stačí si vo fotoaparáte nastaviť vo vyvážení bielej vyššie hodnoty. Ja obvykle používam pri tomto žánri K6000-7000. No a v neposlednom rade stojí softwarová úprava. To, čo sa nám nepodarilo podľa predstáv zachytiť v teréne, môžeme doladiť v „labáku“. V editore, ktorý používate, si nastavíte teplotu fotografie napríklad na K 11 000, prípadne selektívne zvýšiť saturáciu červenej farby. Je to už záležitosť vkusu, cítenia a cieľa. No odporúčam riadiť sa pravidlom - menej je viac. Osobne zdieľam názor, že letnej fotografii by nemal chýbať dostatok kontrastu. Myslím, že sa toho netreba báť. Ak slnko nie je ešte moc vysoko, tak určite zvýrazní danú situáciu. Kontrast si opäť môžeme zvýšiť priamo v nastaveniach fotoaparátu alebo doma za počítačom. Tu by som odporučil, radšej pridávať v editore. Je to menej deštruktívne, ako ho potom zbytočne uberať.
Stále si veľmi živo pamätám atmosféru, ktorú som zažíval pri tejto fotke. Večerná páľava, spotený v tvári, nohy ma svrbeli od trávy, muchy na mňa sadali kade tade. No pri tom všetko som sa cítil naplnený, spokojný, vnútri ma hrial dobrý pocit. 1/200s, F6,3, ISO 200, f= 100 mm.
Očarený protisvetlom
Kto trochu sleduje články z mojej dielne, tak určite postrehol, že som zaťažený na protisvetlo. Či sa vám to zdá alebo nie, pekná letná makrofotografia sa bez protisvetla jednoznačne nezaobíde. Tenké štruktúry vyschnutej vegetácie ako do siete chytajú augustové slnečné lúče. A keď sa k tomu pridajú kvapky rosy, pekný výsledok je na svete. Aj keď je dostatok svetla a expozičný čas je nadštandardne krátky, dobré je mať po ruke statív. Nie všetky objektívy vedia autofokusom ideálne zvládať protisvetlo. V takomto prípade je lepšie si zo statívu manuálne zaostriť. Veľmi dobrou pomôckou je slnečná clona, ktorú inokedy ani nepoužívam. No a ako čerešnička na torte je polarizačný filter, ktorý eliminuje nadbytočné odlesky a zvýrazní červenú farbu. Treba ho len správne natočiť. Dôležité je tiež to, aby bol objektív, ale i čip, podľa možnosti čo najčistejší a bez nejakých vád. Každá, aj tá najmenšia, špinka môže spôsobiť nepríjemné fľaky a odrazy na fotke. Počas samotného fotografovania je potrebné experimentovať. Ako s clonou, tak s uhlom fotenia voči objektu, ale tiež, čo je veľmi dôležité, aj voči slnku. Treba nájsť optimálny pomer medzi týmito aspektami, aby ste boli spokojní aj vy aj divák. Mne sa osvedčilo, keď slnečné lúče takmer „vošli“ do šošovky objektívu. Ak zvolíme vyššiu clonu, slnečné lúče sa nám pekne rozostúpia. Ak spravíme presný opak, slnko sa nám rozleje po ploche.
Ideálne objekty na fotografovanie letných detailov sú steblá trávy. Dajú sa nájsť takmer všade, dokonca aj na sídlisku. Potom je už len dôležité počkať na vysnívané protisvetlo. 1/125s, F6,3, ISO 250, f= 100 mm.
Zvoliť celý komplex poprepletaných stebiel, nemusí byť tiež zlý nápad. Ak by však do toho nebolo zakomponované protisvetlo, fotografia by nemala vysoký ráz. 1/200s, F6,3, ISO 200, f= 100 mm.
Miniatúrne štruktúry vegetácií vedia popustiť uzdu fantázie ako fotografovi, tak i divákovi. Každému môžu evokovať niečo iné. Túto fotografiu som nazval - Zakrútený život. 1/100s, F7,1, ISO 100, f= 100 mm.
Makro – západy slnka
Väčšinou sa západ slnka spája s krajinárskou fotografiou. No dá sa naň ísť aj s makroobjektívom, a to veľmi úspešne. Prezradím vám ako. Treba si vyhliadnuť objekt vhodný pre makrofotografiu, alebo fotografiu detailu, a potom čakať na západ slnka. Odporúčané miesto na fotenie sú nejaké vyvýšeniny, kopce a podobne. Dobré je, keď neprekáža žiadna vegetácia, prípadne iné veľké objekty v pozadí, ako je blízky les, ktorý môže fotenie skomplikovať, lebo schová ohnivú guľu skôr, ako si želáme. Stĺpy elektrického napätia v pozadí tiež nie je výhra. Treba si byť vedomý, že času nie je dostatok a slniečko nám pomaličky kĺže za obzor. Technika a pomôcky, o ktorých som písal pri protisvetle, sa zídu ešte vo zvýšenej miere aj pri západoch. Veď aj toto je protisvetlo, akurát že „extra strog“. Treba dodať ešte jedno veľké UPOZORNENIE. Dávajte si pozor, ak mierite objektívom dlho do slnka, najmä pri dlhších ohniskách. Mne sa tak podarilo vypáliť malú dierku do plástu pri bajonete aparátu. Našťastie to nebolo nič dôležité. Pre začiatok odporúčam vybrať si nepohyblivé objekty ako tráva, listy či konáre. Kto na to má, nech skúsi aj pohyblivý hmyz. K večeru síce jeho aktivita klesá, ale do poslednej chvíle sa bude snažiť zachytiť lúče životodarnej energie. Pri lietajúcej vážke alebo motýľovi správne zvoliť pozadie, kompozíciu a ešte do toho vtesnať slnko nie je žiadna sranda. Poriadne sa zapotíte. A na rovinu vám poviem, autofokus pri fotení makro „západoviek“ aj pri L-kových sklách nie je nič moc.
Ak chceme do fotografie vtesnať aj slnko aj menší objekt, je dobre si na začiatku vybrať statické námety. 1/400s, F8,1, ISO 250, f= 100 mm.
Fotografia bola odfotografovaná na vrchu kopca, aby v pozadí slnku nič netienilo. Použitý bol polarizačný filter. Komponovať som dlho nemohol, aby mi slnko cez objektív nezničilo fotoaparát. 1/400s, F8,1, ISO 250, f= 100 mm.
Ďalším levelom je zakomponovať aj menej pohyblivé objekty. Napríklad hmyz. Modlivky, alebo lúčne koníky, sú dobrými objektmi. Pokiaľ ich nerušíme, hýbať sa moc nebudú.
Niečo iné sú vážky. Tie sa snažia pred spaním zachytiť čo najviac posledných slnečných lúčov. Odfotografované pár sekúnd po západe slnka. Teplota fotografie bola 8500K. 1/800s, F6,3, ISO 250, f= 100,00 mm.
Odfotiť so žeravou guľou v pozadí motýľa akým je jasoň červenooký, to si už vyžaduje, fyzickú zdatnosť, trpezlivosť a odhodlanosť. Bola to riadna naháňačka. 1/320s, F6,3, ISO 800, f= 100 mm.
Tak vám prajem príjemné slnenie s fotoaparátom v ruke a dobré nápady na experimentovanie. Nech aj po rokoch z vašej fotky cítite tu horúčavu a pot, ktorý vám vtedy stekal po chrbte. A nespáľte sa, teda najmä čipy vašich miláčikov.:)
Pridaj komentár
