Fotografiu som si obľúbil aj z dôvodu, že je rýchla. Kým niečo namaľujete, alebo uštrikujete, trvá to hodiny. Fotografii stačia väčšinou sekundy. Nastaviť, zamerať, stlačiť spúšť a obrázok je hotový. Zdá sa to byť jednoduché, ale nie je. Za tých pár sekúnd vedome i podvedome urobíe množstvo úkonov a hlavou vám prebehne množsto myšlienok. Skúsený fotograf pracuje intuitívne, mnohé úkony robí rutinne. Začiatočník to tak ľahké nemá. Mnohému sa len učí. Najväčšiu pozornosť venuje fotoaparátu. “Ako ho mám držať? Čo mám nastaviť? Ktorým tlačidlom? Kam zaostriť? Mám použiť blesk? Čo to tam na displeji bliká?” Ako má potom myslieť na kompozíciu a svetlo, keď je jeho mozog zaplavený desiatkami otázok?
Treba zvoľniť. Menej je niekedy viac. Technická stránka fotografie je dôležitá, ale dobrú fotografiu tvoria skôr tie umelecké prvky. Fotoaparáty sú také vyspelé, že aj začiatočníkovi umožňujú nafotiť technicky kvalitné fotografie. Rovnakú pozornosť, ako technickému procesu treba venovať kompozícii a svetlu. Kompozícia je tu vždy. Veď vzniká už tým, že vyberieme, čo fotíme a umiestníme to do rámčeku. To je len prvý krok. A teraz záleží na fotografovi, či bude kompozícia dobrá, alebo zlá. Tak, či tak, vznikne fotografia. Tej väčšinou niečo chýba, aj keď môže byť technicky a kompozične správna. Chýba jej svetlo. Tým nemyslím fotóny, či luxy. Chýba zaujímavé kvalitné svetlo. Často aj u skúsených fotografov, ktorí majú techniku a kompozíciu v malíčku. Svetlo sa pre všetky ostatné aspekty vzniku fotografie ocitá až na konci.
Zoči voči svetlu.
Profesionálne deformovaný sledujem ľudí s fotoaparátom pri fotení. Je jedno, či majú telefón, alebo drahú zrkadlovku. Zbadajú niečo zaujímavé a idú to odfotiť. Zapoja do fotenia to čo vidia, častokrát skôr to, čo nevedia. Nefotograf, keď zbadá niečo zaujímavé, hneď to odfotí. Myslí si, že stačí, že na fotografii je niečo pekné, niečo zaujímavé. Fotograf začne najprv premýšľať a hladať, akým spôsobom interpretuje skutočnosť tak, aby bola aj na fotografii zaujímavá. Fotografa uvidíte ako chodí okolo objektu a hľadá najlepší uhol záberu, kde kompozícia a svetlo najlepšie spolupracujú.
“Fotografia nie je o tom, urobiť záber, kedykoľvek a kdekoľvek si zmyslíme.”
Videli ste niekedy ako sa nakrúca film, či reklama. Dlho predtým, než na pľac prídu herci, sú tam osvetľovači a miestu dodajú svetelnú atmosféru podľa priania režiséra a kameramana. Ako fotograf si niečo také môžete dovoliť v ateliéri, alebo s veľkým rozpočtom na profesionálne fotenie v exteriéri. To nie je bežné každodenné fotografovanie pre radosť. 99% fotografov také možnosti nemá a mnohé žánre sa tak ani fotiť nedajú. Veď len skúste nasvietiť krajinu. Väčšinou pracujeme s daným osvetlením, prírodným alebo umelým. Niekedy si vypomôžeme bleskom. Slnko, lampy, blesk, to sú svetelné zdroje, s ktorými pracujeme. Veľa fotografov ich berie len ako zdroj svetla, ktorý im umožňuje fotografovať. Nevšíma si kvalitu svetla, jeho smer, farbu, tvrdosť/mäkkosť, jednoducho jeho charakter. Viem, že niekedy nemá fotograf na výber a ak chce fotku, musí ju urobiť, či je svetlo dobré alebo nie. Veľakrát má však na výber, najmä ak sa snaží o umeleckú a nie dokumentárnu fotografiu.
Dajte svetlo na prvé miesto
No vlastne na druhé. Prvé bude vždy rozhodnutie, že chcete niečo odfotiť. Riešte svetlo ešte predtým, ako začnete riešiť expozíciu a kompozíciu. Začnite ho konečne vnímať. Kde je svetelný zdroj/zdroje? Aká je jeho intenzita a farba? Aké vrhá tiene? A hlavne ako ho využijem? Vy ste scenáristi, režiséri a kameramani. Vy určujete čo, kde, kedy a ako. Vy rozhodujete kedy stlačíte spúšť. Nikto nepovedal, že to bude vtedy, keď ste dostali nápad niečo odfotiť a nikto nepovedal ani, že to bude tam, kde ste najprv chceli.
V interiéri hľadám vždy zdroj svetla a keď sa dá, fotografovanú osobu, alebo objekt k nemu premiestnim. Tu je zdrojom svetla výklad so zákuskami. Obyčajná pamiatková fotografia, ale vďaka svetlu zaujímavá.
Častým zdrojom dobrého svetla v interiéri je svetlo z okna. Je až povážlivé, koľko fotografov ho nevyužíva a radšej použije blesk, alebo vysoké ISO pri nezaujímavom svetle.
Pamätám si na jednu stretávku ephoťákov, v reštaurácii neďaleko redakcie. Sedeli sme za veľkým stolom pri mizernom osvetlení. Niektorým to nedalo, vytiahli fotoaparáty a poďho akciu zdokumentovať. Citlivosť ISO atakovala najvyššie hodnoty. Bolo mi zrejmé, že výsledkom budú tmavé zašumené fotografie, kandidáti na vymazanie. Načo za takých okolností ničiť uzávierku? Ale povedzte fotografovi, aby nerobil to, čo ma najradšej. Pritom stačilo trochu sa poobzerať a popremýšľať. Na stenách pomerne nízko, boli inštalované lampy s guľatými sklenenými bankami. Stačilo poprosiť toho, koho chcete odfotiť, aby vstal a prešiel k svetlu. To ste mali vidieť, aká hra so svetlom a kompozíciou nastala. Chápete ten rozdiel? So svetlom pracujte aktívne, neprijímajte ho pasívne.
“Na dobré svetlo si musíme často počkať.”
Denná doba a ročné obdobie
Hlavným zdrojom svetla je slnko. To počas dňa mení svojú polohu, ktorá ovplyvňuje smer a kvalitu svetla, ale aj jeho farbu (zmenou atmosféry Zeme). Premeny svetla počas dňa sú dramatické. Známa je zlatá hodinka ráno a večer, tak odlišná od zvyšku dňa. Fotenie nemusí skončiť ani keď slnko zmizne z oblohy za horizont. Súmrak i noc sú tiež pre fotenie vhodné.
Z dlhodobejšieho hľadiska pracujeme so slnkom aj v kontexe ročných období. Mení sa vzdialenosť Slnka a Zeme. Dobre vieme ako to mení charakter svetla. Pre fotografa je dôležitá aj zmena polohy slnka na oblohe. Niektoré fotenia plánujeme nie na konkrétnu dennú hodinu, ale na konkrétny mesiac, či dokonca deň v roku.
Tuctový turistický záber. Popoľudňajšie slnko dovolí urobiť technicky kvalitný záber s akýmkoľvek fotoaparátom. Fotografia zaujme len tým, čo je na nej zaznamenané, ale nie tým ako. Umelecká hodnota je nulová.
Z opačnej strany (v protisvetle) vyzerá všetko úplne inak.
Po súmraku je svetelná atmosféra úplne odlišná.
Západ slnka má vždy svoje čaro, aj keď býva považovaný za gýčový. Svetlo, ktoré nám servíruje príroda nemôže byť gýčové. Tento záber som urobil z balkóna, po príchode z práce. Slnko takto zapadne za televíznu vežu len 2-krát do roka.
Ani tento záber nemôžete urobiť ktorýkoľvek slnečný deň.
Počasie
Počasie je vaším spolupracovníkom, aj keď často neochotným. Robí si všetko po svojom a vy ho môžete len sledovať, predvídať a vo vhodnú chvíľu využiť. Je to silný element meniaci charakter svetla. Fotograf nepozná zlé počasie. Môže byť teplo, alebo zima, pršať, snežiť, fúkať. Môže nám byť príjemne alebo aj veľmi nepohodlne. Náš komfort nemá nič spoločného s tým, či je alebo nie je počasie dobré pre fotografiu. Najlepšie svetlo môžete preto nájsť v treskúcom mraze, ale aj počas hrôzostrašnej búrky, keď blesky bičujú oblohu.
Mäkké svetlo rozptýlené hmlou.
Kontrastné svetlo počas poloblačného počasia. Svetelné škvrny behajú po kopcoch... Krajinkári toto svetlo milujú.
Na takéto svetlo musíte mať šťastie. Za chrbtom vznikla taká konfigurácia mrakov, že Bratislavský hrad bol na krátky okamih takto osvetlený.
Počs dažda je svetlo mäkké, kontrast azvyšujú mokré plochy a v našom prípade aj hra svetla a tieňa pod stromami.
Počas roka často fotografujem rovnaké motívy. Má to čo dočinenia s mojou prácou. Pri testovaní fotoaparátov a objektívov často vyrážam do mesta a fotím obľúbené miesta. Nemôžem si príliš vyberať, za akých svetelných podmienok. Techniku mám zapožičanú len na obmedzený čas a aj čas vyhradený na fotografovanie je obmedzený. Fotografujem preto za akýchkoľvek dostatočne vhodných podmienok. Menej náročným užívateľom sa možno tie fotografia aj páčia. Po toľkých rokoch fotenia viem urobiť technicky aj kompozične slušnú fotografiu. Mnohým to stačí a berú to ako vrchol fotografického umenia. Taký hrad nafotím za rok mnohokrát. Je to ľahký motív. Stojí si majestátne na kopci, nehýbe sa, nie je za ním žiadne rušivé pozadie. Brnkačka. Takmer niet čo pokaziť. Okrem mňa ho nafotia stovky ďaľších fotografov a desaťtisíce turistov. Ale len pár z tých tisícov fotografií stojí za zhliadnutie, a to aj keď vyradíme tie technicky a kompozične nevydarené. Ak dám vedľa seba stovky vlastných fotografií tohto známeho motívu, napokon zvíťazí pár fotografií, ktoré sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Čím sú tak výnimočné? SVETLOM! Ak by som nemusel fotiť pre recenzie, väčšinu fotiek by som vôbec neurobil. Plýtvanie časom a námahou. Zmysel má isť fotiť len za dobrého, tým myslím zaujímavého svetla. To vzniká výnimočným spojením dennej doby, ročného obdobia, počasia a viac, či menej náhodných okolností (nasvietenie hradu, ohňostroj a pod.). Niekedy je svetlo tak unikátne, že prekoná všetko, čo tu doteraz bolo. Staršie fotky, o ktorých som si myslel, aké sú dobre, blednú závisťou a stávajú sa šedivými a priemernými. To je ale osud fotografií.
Prirodzené a umelé svetlo
Okrem slnka je prirodzeným zdrojom svetla aj mesiac (odrazené slnečné svetlo) a hviezdy. To sú svetelné zdroje, ktoré používame zriedkavo, pretože sú výrazne slabšie ako slnko. Fotografovanie je preto náročnejšie a priznajme si to, človek je tvor denný a má radšej svetlo ako tmu. Aby sme tmu prekonali vymysleli sme umelé svetlo. Začalo to ohňom, ale dnes sú to najmä žiarovky a žiarivky. Pre potreby fotografie boli vymyslené špeciálne svetelné zdroje trvalého (reflektory) a bleskového (externé a štúdiové blesky) svetla.
Každý svetelný zdroj má svoj charakter.
Pozerá sa modelka cez okno? Nie použitý je umelý zdroj svetla prechádzajúci cez žalúzie upevnené v ráme.
Niekedy je ťažké rozlíšiť, či je svetlo umelé alebo prirodzené. Tento záber vyzerá, akoby bol vľavo umiestnený blesk. Je to len svetlo odrazené od okna, fotené je to malým kompaktom Sony RX100.
O umelom svetle sa hovorí ako o neprirodzenom, pritom tomu tak byť nemusí. Je to len na fotografovi. Zamýšľajte sa nadtým ako funguje prirodzené svetlo a ako ho napodobniť. Ale nezatracujte ani neprirodzene spôsoby nasvietenia. Veď nežijeme na stromoch. Neexistuje žiaden zákon, či umelecké odporúčanie. Vo fotografii je dovolené všetko (ak sa neprekračujú zákony). To čo sa jednému páči, druhému nemusí. Môžete sa tým trápiť, alebo to hodiť za hlavu. Ja robím to druhé.
Či už je svetlo prirodzené, alebo umelé, nemali by sme ho zatracovať. Akýkoľvek zdroj svetla nám predsa umožňuje fotografovať.
“Keď nejde svetlo k nám, musíme ísť k svetlu.”
Fotograf musí byť pri hľadaní svetla aktívny, premýšľať, plánovať, všímať si. Svetlo k vám len tak nepríde. Nefotografi najradšej fotografuju pri slnečnom priamom svetle. Maju dostatok svetla a všetko je osvietené. To minimalizuje vznik chýb. Ale zároveň to robí fotografie nezaujímavými z hľadiska svetelnej atmosféry. Aj začínajúci fotografi majú tendenciu v tom pokračovať. Akoby sa báli neúspechu.
V pozadí sú odrazy slnka na hladine potôčika. V tieni pod stromami to bol jediný zdroj zaujímavého svetla.
Aj ja som bol tak vychovaný svojim otcom, ktorý ma zasväcoval do tajov fotografie. Nebol to fotograf, ale vtedy sa fotilo na film manuálnymi fotoaparátmi a kto chcel fotiť, musel poznať základy fotografie. Vtedy ešte automatické kompakty neboli. Filmy boli málo citlivé a počet záberov, ktoré ste mohli urobiť bol obmedzený. Nafotené zábery ste si nemohli skontrolovať na displeji. Niet sa čo čudovať, že sa vtedy fotilo “na istotu”. Fotografovať v protisvetle bolo takmer zakázané. Nikomu sa do experimentovania nechcelo.
Obavy zo zlej expozície môžete hodiť za hlavu. K dispozícii máme vysokokapacitné pamäťové karty, vďaka ktorým môžeme plýtvať. Fotografie môžeme okamžite skontrolovať a pri práci so živým náhľadom ich vidíme dokonca skôr, ako stlačíme spúsť. Snímače sú vysokocitlivé a možnosti postprocesingu fantastické. Fotenie nikdy nebolo ľahšie. Tak prečo stále fotografujeme, ako za čias našich otcov? Je načase zahodiť obavy a začať aktívne so svetlom pracovať. Nebojte sa odpadu. Spolu s väčším odpadom sa zároveň objavia aj fotografie s fantastickou svetelnou atmosférou.
V pokračovaní si ukážeme príklady rôzneho využitia svetla z hľadiska jeho smeru, sily, farby a charakteru.
Pridaj komentár
