Sony Alfa300

Začiatkom roka 2008 sa priaznivci digitálnych zrkadloviek SONY konečne dočkali nástupcu „low-endovej" Alfy100. Keďže SONY nerobí žiadnu robotu len tak polovičato, objavili sa postupne hneď traja nástupcovia.

Najprv bola na januárovej výstave CES predstavená lacná zrkadlovka
s niekoľkými malými vylepšeniami pod názvom Alfa 200, aby sa mesiac na to na veľkej výstave PMA v Las Vegas ukázali svetu dve novinky s označením Alfa 300 a Alfa 350.

Zrkadlovky od Sony začali (aspoň pre mňa) silne pripomínať produktovú radu kompaktných fotoaparátov, v ktorých sa nádejný kupujúci len s námahou vyzná. Mne sa dostal do rúk prístroj Alfa 300 a ja sa  teraz pokusim odhaliť a načrtnúť jeho pozíciu v systéme Alfa.

Mám teda v rukách Alfa 300 od Sony. Mám ju v rukách po prvý krát v živote, ale nástojčivý pocit mi hovorí, že tento aparát som už predsa v rukách držal a to dosť nedávno. Úchop mi pripadá veľmi povedomý, rovnako tak ovládanie
a po chvíli pátrania je celá záhada rozriešená.

Pri pohľade do nedávno uverejnenej recenzie Alfa 200 od Alexa Letkovského spoznávam telo, ktoré práve držím v rukách. Oba aparáty sú vzhľadom takmer navlas rovnaké a patria do tej istej kategórie lacných „low-endových" zrkadloviek. V čom je teda rozdiel?

Dizajn a ergonómia

Nebudem popisovať celý aparát, výborne to vo svojej recenzii A200-ky urobil Alex. Spomeniem len hlavné rozdiely a podelím sa o moje dojmy a pocity z fotografovania s Alfa 300.

Prejdime hneď k tomu, čo odlišuje Alfa 300 od Alfa 200. Je to v podstate jediná vec (funkcia), ktorá si následne vyžiadala aj niektoré ďalšie kozmetické zmeny.

Tou funkciou je Live View - teda živý náhľad na scénu prostredníctvom LCD displeja. Väčšina z vás si povie, že to nie je vo svete D-SLR nič nové, ale pravda je, že s takto pokročilým Live View systémom sme sa v zrkadlovkách zatiaľ nestretli.

Teda pamätníci histórie D-SLR sa s podobným systémom už mohli stretnúť v aparáte Olympus E-330,

ktorý pravdepodobne poslúžil technikom od Sony ako vzor.

Konečne tak užívatelia dostávajú k dispozícii automatické zaostrovanie v režime Live View, po akom volali už dlhú dobu. Rýchlosť zaostrovania Alfa 300-ky v živom náhľade je o poznanie vyššia ako u iných zrkadloviek. Už si nemusíte vyberať medzi zaostrovaním s fázovou detekciou alebo s detekciou kontrastu, fázová detekcia je totiž k dispozícii neustále a to bez spomaľujúceho sklápania zrkadla a straty kontroly nad obrazom.

Je to možné vďaka druhému obrazovému senzoru, ktorý sa stará o zobrazenie scény v režime Live View. Tento senzor je umiestnený v hornej časti aparátu v oblasti hľadáčika a okrem obrazu mu „vďačíme" aj za fakt, že Alexom tak veľmi ospevovaný veľký a jasný hľadáčik Alfa 200-ky v Alfa 300-ke nenájdeme :((. Kvôli senzoru tu preň totiž nie je dostatok miesta. Hľadáčik Alfa 300-ky sa tak svojimi parametrami blíži skôr k hľadáčiku Canonu EOS 400D, čo teda nie je žiadna sláva.

V určitých situáciách je však možné nahradiť malý hľadáčik systémom Live View, tak sa poďme pozrieť čo dokáže ten

od Sony.

Ovládač na prepínanie medzi hľadáčikom a Live View je umiestnený na hornej strane hňed nad tlačidlom pre zmenu režimu snímania. Prepnutím ovládača do Live view sa udeje niekoľko vecí - jedno zo zrkadiel sústavy hľadáčika

sa posunie smerom dopredu (viac sa sklopí) (1) a svetlo prichádzajúce od objektívu tak ďalej neodráža do hľadáčika,

ale priamo na pomocný obrazový senzor Live View (2).

Aby sa s týmto svetlom náhodou nemiešalo svetlo prichádzajúce od hľadáčika, tento sa automaticky uzavrie clonou.

Následne sa spustí LCD displej, ktorý zobrazuje fotografovanú scénu v živom náhľade a my tak máme možnosť vopred

si skontrolovať okrem kompozície tiež vyváženie bielej aj vplyv ďalších nastavení.

Jedinečné na tomto systéme je, že pokým máte možnosť naživo hľadieť na snímanú scénu, zároveň môžete pre automatické zaostrovanie využívať plnohodnotný autofokus aparátu na princípe fázovej detekcie bez nutnosti sklopenia zrkadla. Výsledkom je rýchle a presné zaostrenie v režime Live View, aké nemá v súčasnom svete DSLR konkurenciu.

Keďže teda máme v podobe Sony Alfa 300 k dispozícii zrkadlovku s najpokročilejším Live view systémom, očakáva sa,

že budeme tento systém pri fotografovaní aj využívať.

Technici Sony sa teda „pohrali" aj s LCD displejom, ktorý je v novom aparáte výklopný a to v dvoch smeroch. Displej sa najprv odklopí v uhle asi 40˚ smerom dolu (1), čo využijeme trebárs v tlačenici na koncerte,

kde držíme aparát nad hlavou. V prípade zaujímavého makro záberu pôjdeme často s aparátom naopak blízko k zemi a využijeme druhú polohu displeja, kedy môže displej zvierať so zadnou stenou aparátu pravý uhol (2).

Toto jednoduché riešenie na mňa zo začiatku nezapôsobilo. V porovnaní s konkurenciou pôsobí celá konštrukcia až príliš krehko a s displejom sa nedá otáčať. Po krátkom čase strávenom fotením som si však uvedomil, že vyklápanie v daných uhloch úplne postačuje a je dobrou pomôckou pri snímaní s rýchlym živým náhľadom.

Pri prieskume zadnej strany aparátu natrafíte ešte na jedno tlačidlo, ktoré na A200-ke chýba. Opäť je to tlačidlo spriahnuté s režimom Live View. Sony ho nazýva Smart Teleconverter a pri jeho stlačení dôjde k 1,4-násobnému zväčšeniu obrázku. Pri opätovnom stlačení sa obrázok zväčší 2-násobne. Zo 100mm objektívu tak vďaka tejto funkcii a menšiemu senzoru dostanete po prepočte na kinofilm ohnisko cca 300mm.

V skutočnosti aparát urobí orezaný snímok s nižším rozlíšením, teda ide o akýsi druh digitálneho zoomu. Táto funkcia

vo mne nejaký silný dojem nezanechala.

Podobne nadšený som nebol ani z použitých materiálov a celkového vypracovania. Podľa môjho názoru sú použitie lacnejších materiálov a horšia kvalita vypracovania v tejto triede zrkadloviek pochopiteľné, veď sa tu bojuje o každú ušetrenú korunu. Moje sklamanie pramenilo pravdepodobne z toho, že som pred niekoľkými týždňami držal v rukách konkurenčný aparát, ktorý vypadal o triedu lepšie.

Materiály pôsobia naozaj lacno a pri tlačidlách som mal pocit neistoty, či po stlačení došlo k žiadanému aktivovaniu alebo zmene funkcie. Tlačidlá mi silne pripomínali podobne plastové z Pentaxu K100D. Najmä 4 tlačidlá naľavo od displeja nepôsobia dvakrát isto. Podobne je na tom aj 8-smerový ovládač, pomocou ktorého sa napríklad vyberajú zaostrovacie body autofokusu.

Výhrady mám aj voči umiestneniu tlačidla pre zmenu citlivosti ISO. Ako výstižne píše Alex v recenzii A200-ky, dosiahnuť na tlačidlo je možné palcom aj ukazovákom zhora, ale ani jedným z týchto prstov to nejde optimálne.

Koliesko hlavného otočného voliča, mi taktiež zo začiatku pripadalo malé a hlboko zapustené v tele, po čase som si však na všetky tieto „problémy" zvykol a pri práci s aparátom som ich už nevnímal.

Na triedu zrkadloviek, do ktorej Alpha 300 patrí jej naozaj nie je veľmi čo vyčítať, všetko je otázka zvyku. V istých oblastiach však stráca v porovnaní s konkurenciou a to sa v dnešnej dobe úťaže o každého zákazníka len ťažko odpúšťa. V Sony vsadili v tomto prípade na trochu iné hodnoty, čas ukáže či to bola úspešná stávka.

V praxi

Podobne ako Alpha 200, ktorú testoval Alex, bola aj mnou testovaná Alfa 300 iba predprodukčná vzorka. Obrazovo bola v poriadku, uspokojivo zhodnotiť je funkčnosť sa však v tomto prípade nedalo.

Ak by sa nami namerané reakčné a operačné časy objavili aj pri produkčných aparátoch, zaradila by sa Alfa 300 medzi skôr pomalšie aparáty.

S Alfa 300 sa pracuje dobre a jej ovládanie by zvládol, ktorýkoľvek užívateľ prichádzajúci od kompaktného fotoaparátu.

Do MENU nie je potrebné často vstupovať aj vďaka tlačidlu Fn, ktoré sprístupňuje najdôležitejšie funkcie.

1/1250, f4.5, ISO 100, 16mm,	1/15, f2,8, 50/1.4	1/500, f6.3, 30mm	1/400, f2.8, ISO 100, 200mm

Rýchlostné schopnosti nepredurčujú tento prístroj na snímanie akčných športových záberov, využitie nájde najmä v statickej fotografii, kde sa určite osvedčí aj pokročilý systém Live view.

Ten prináša naozaj citeľné zrýchlenie a pohodlie kvalitného autofokusu, aj keď aj v tomto systéme nájdeme rezervy.

Senzor Live View má o niečo menšie rozmery, ako hlavný obrazový senzor a pri snímaní v režime LV máme teda na LCD k dispozícii obraz, ktorý pokrýva len cca 91% snímanej scény. To je menej ako pokrýva hľadáčik a pri komponovaní svojho záberu, by ste na tento fakt nemali zabúdať.

Obraz, ktorý tento pomocný senzor sprostredkúva tiež nie je z tých najkvalitnejších a kontrola ostrosti pri manuálnom ostrení na ňom môže byť v určitých náročných svetelných podmienkach dosť problematická.

Obrazová kvalita

Keďže Alfa 300 je takmer zhodná s testovanou Alfa 200, obrazovo by si mali byť podobné ako vajce vajcu.

Dokonca som mal možnosť pri teste využiť rovnaké objektívy ako Alex a moje zistenia a závery sú teda veľmi podobné.

1/1250, f6.3, ISO 400, 16mm	1/1000, f2.8, 150mm	1/800, f8, 16mm	1/80, f2.8, ISO 100, 50/1.4

Aparát je schopný robiť pre väčšinu užívateľov atraktívne snímky a dokáže dobre sekundovať aj kvalitnej optike,

ktorá je o niekoľko kategórií vyššie.

Prirodzené farby, dobrý dynamický rozsah a presné meranie expozície sa podpisujú pod vysoké číslo kvalitných výstupov.

Šum pri vyšších citlivostiach 10 Mpx CCD snímača je už značne viditeľný, jeho prítomnosť je však znesiteľná a určite

by som ho neriešil redukciou priamo v aparáte, ktorá obraz vyhladí do jednoliatej maľby.

ISO 100	ISO 200	ISO 400
ISO 800	ISO 1600	ISO 3200
ISO 1600 NRon	ISO 3200 NRon	Vivid

Porovnanie úrovne šumu pri rôznych hodnotách citlivosti ISO

Dlhé časy uzávierky v náročnejších svetelných podmienkach má pod kontrolou v tele vstavaný optický stabilizátor (Super SteadyShot), v náročných kontrastných podmienkach zas úspešne pomáha 2-stupňová optimalizácia dynamického rozsahu.

V stupni Standard sa snaží upraviť tonálnu krivku celého obrazu, v režime Advanced iba v oblastiach, ktoré to potrebujú. Výsledkom sú pekne prekreslené tiene aj svetlá s množstvom detailov.

Super SteadyShot off 1/5, f6.3, ISO 1600, 80mm	Super SteadyShot on 1/4, f6.3, ISO 1600, 80mm
DRO off	Advanced DRO on

Záver

Filozofia Sony mi už začína byť jasná, veď ju už roky využíva v kategórii kompaktov - pre každého užívateľa urobíme zrkadlovku, v ktorej sa nájde.

Ak chcete kvalitné fotky zo zrkadlovky, ktorú dokážete ovládať aj bez akýchkoľvek znalostí z prostredia fotografie, siahnite po Alfa 200. Ak práve prechádzate na zrkadlovku z kompaktného aparátu a ste zvyknutí fotografovať za pomoci Live View, je tu pre vás Alfa 300, s najpokročilejším živým náhľadom na trhu.

Jasné, zrozumiteľné a kto by trebárs zatúžil po vyššom rozlíšení, Sony má ešte v zálohe Alfa 350 so 14,2 Mpx snímačom. 

Mnohí z vás dlho čakali na aparát, ktorý bude robiť výborné fotografie s vernými farbami a dobrou dynamikou

pri minimálnom úsilí a jeho Live View bude plnohodnotným systémom s kvalitným a rýchlym autofokusom. Ten aparát

je zdá sa tu a nesie označenie Sony Alfa 300.

Konkurencia ukazuje, že aj v tejto triede zrkadloviek môžu byť použité pri stavbe kvalitnejšie materiály a dokonalé vypracovanie detailov, niektoré ovládacie prvky Alfa 300 nie sú práve najšťastnejšie riešené a samotný systém Live View znesie ešte mnoho zdokonaľovacích úprav, tento aparát je však určite možné označiť za krok vpred.

Či budete za momentálnu jedinečnosť  LV systému ochotní zaplatiť o cca 2.500,- Sk viac v porovnaní s Alfa 200 je

už na vás, Sony vám dáva maximálnu možnosť výberu. 

Zhrnutie

+ dobrá obrazová kvalita

+ kvalitné meranie expozície

+ jednoduché ovládanie

+ dobre vybavený na danú triedu

+ moderný Live View systém

+ rýchle a presné automatické zaostrovanie v LV

+ výklopný a užitočný LCD displej

+ "minolťácky" dizajn

- lacno pôsobiace materály

- slabšia úroveň vypracovania detailov

- nevhodne umiestnené tlačidlo ISO

- malý a tmavý hľadáčik

- nižšia kvalita obrazu pri LV

- menšie pokrytie snímanej scény pri LV

f6.3, ISO 400, 16mm	f2.8, ISO 100, 50/1.4	f8, ISO 400, 16mm	f6.3, ISO 100, 20mm	f3.5, ISO100, 16mm

f2.8, ISO 100, 200mm	f8, ISO 100, 24mm	1/160, f4.5, ISO 400, 200mm

f2.8, ISO 400, 50/1.4	f8, ISO 100, 16mm	f6.3, ISO 400, 30mm	Macro, f6.3, ISO 100, 80mm

Pri teste boli použité objektívy Sony SAL 50F14 (Sony 50/1.4), SAL 70200G (Sony 70-200/2.8G) a SAL 1680Z (Carl Zeiss Vario-Sonnar T* 16-80/3.5-4.5 ZA).