S objektívom M.Zuiko 40-150/2,8 PRO bol predstavený telekonvertor MC-14. Funguje výborne. Ohniskovú vzdialenosť predlžuje 1,4x. Prakticky nemá vplyv na kvalitu obrazu. Ešte väčší význam dostal, keď bol predstavený objektív M.Zuiko 300/4 IS PRO. Ekvivalentnú ohniskovú dĺžku 600 mm predĺži na 840 mm. To sa mi náramne hodilo pri fotení včelárikov na Devínskej kobyle. Prijal by som však aj viac. Dočkal som sa. Nový telekonvertor MC-20 predĺži ekvivalentnú ohniskovú dĺžku až na 1200 mm. A to je už riadne delo.
Rovnako ako MC-14 je aj MC-20 dodávaný s praktickým puzdrom s karabínkou na upevnenie na brašnu, batoh, alebo opasok.
Špecifikácia
Olympus M.Zuiko MC-20 je telekonvertor, ktorý je kompatibilný len s objektívmi M.Zuiko 40-150/2,8 PRO a M.Zuiko 300/4 IS PRO. S inými objektívmi ho kvôli výrazne vystupujúcemu optickému členu neprepojíte. Je to fyzicky nemožné. Predlžuje ohniskovú dĺžku na dvojnásobok, zároveň aj znižuje svetelnosť optickej sústavy na polovicu. Telekonvertor je vyhotovený rovnako kvalitne ako PRO objektívy, vrátane utesnenia. Výška je necelých 30 mm, hmotnosť je 150 gramov. Optická konštrukcia je pomerne zložitá, skladá sa z 9 prvkov v 4 skupinách, jeden je typu HR.
Telekonvertor v praxi
Pamätám si, keď som na svojej filmovej Minolte Dynax 9 skúsil skombinovať telekonvertor 1,4x s objektívom Sigma 70-300/4,5-5,6 APO Macro. Automatické zaostrovanie fungovalo výnimočne za výborných svetelných podmienok a aj tak bolo veľmi pomalé. Obraz v hľadáčiku bol veľmi tmavý a obrazová kvalita bola podpriemerná. Po prvom pokuse som to vzdal a telekonvertor som predal.
Potom som neskôr úspešnejšie použil telekonvertor už s digitálnou zrkadlovkou a F2,8 teleobjektívom. Aj tak som si však napokon kúpil superteleobjektív.
Technika sa ale mení a telekonvertory sú vďaka tomu využiteľnejšie. Zlepšila sa citlivosť AF, zvýšila optická kvalita a naviac u bezzrkadloviek nie je problém s tmavým obrazom v hľadáčiku. Druhú šancu telekonvertoru som dal, keď som si na Nikon kúpil 70-200/2,8. Fungoval s ním dobre, ale výsledky neboli úplne presvedčivé. Napokon som si radšej kúpil 80-400 mm objektív. Keď som telekonvertor vyskúšal s drahým objektívom 400/2,8 a bola to katastrofa, išiel preč.
Prvý telekonvertor, s ktorým som bol skutočne spokojný, bol Olympus M.Zuiko MC-14, ktorý bol v sete s M.Zuiko 40-150/2,8 PRO. Nepoužívam ho ale často, pretože je len 1,4-násobný. To mi väčšinou nestačí. Preto som sa potešil, keď prišiel MC-20 s 2-násobným koeficientom.
Pred testovaním som aktualizoval firmvér na oboch objektívoch a aj na Olympuse OM-D E-M1 Mark II. Nový firmvér zabezpečil nielen kompatibilitu, ale priniesol aj vylepšenie automatického zaostrovania.
S objektívom M.Zuiko 300/4 IS PRO tvorí telekonvertor výnimočnú kombináciu. Veď je to vlastne najlacnejšia cesta, ako sa dostať ku kvalitnému ekvivalentu 1200 mm ohniska. Má to wow efekt, zároveň je to však ohnisko nie tak univerzálne využiteľné. To vás ale nemusí zaujímať, keď je zostava pridlhá, telekonvertor demontujete, alebo ho nahradíte slabším MC-14.
S objektívom M.Zuiko 40-150/2,8 PRO tvorí veľmi vyváženú zostavu. Univerzálne využiteľnú nielen pri fotení zvierat. Uplatní sa pri fotení detailov architektúry, rastlín, hmyzu, v krajinárskej fotografii. V ponuke Olympusu mi chýba kvalitný zoomový objektív s lepším priblížením ako 40-150 mm. Vyskúšal som Panasonic 100-300 aj 100-400. Nie sú to zlé objektívy, kvalite PRO objektívov sa však nevyrovnajú. S príchodom MC-20 moje hľadanie a čakanie skončilo. Ponúka kvalitný ekvivalent 160-600 mm. Viac, ako bežne potrebujem.
MC-20 budem používať oveľa častejšie, ako MC-14. Pre moje potreby je praktickejší.
Ohnisková dĺžka
Telekonvertor predlžuje ohniskovú dĺžku 2x. U objektívu M.Zuiko 40-150/2,8 PRO je to na 80-300 mm, čo je ekvivalent plnoformátového objektívu 160-600 mm. To je rozsah typického amatérskeho supertelezoomu. Aj keď je to rozsah využívaný najmä pri fotení zvierat, vtákov a športu, ja ho využívam aj v krajinárskej fotografii.
V kombinácii s objektívom M.Zuiko 300/4 IS PRO poskytuje ekvivalentnú ohniskovú dĺžku 1200 mm. A to v relatívne kompaktnej a cenovo dostupnej zostave. Tu sa ukazuje výhoda menšieho M43 snímača. Ak by ste sa chceli na rovnaké priblíženie a svetelnosť dostať napr. s plnoformátovou zrkadlovkou Nikon, stál by vás len objektív 12 990€ a jeho hmotnosť je takmer 4 kg, pri dĺžke 432 mm. Nepopieram totálnu profesionalitu zostavy od Nikonu, ale tá je z ríše snov, Olympus robí fotenie so zostavou takýchto parametrov oveľa dostupnejšie a jednoduchšie. Dodám, že naviac bez tmavého obrazu v hľadáčiku.
Ohnisková dĺžka ovplyvňuje uhol záberu. Ten je pri ekvivalente 1200 mm len 2° 5’. To je doslova nepatrný výrez z celkovej scény. Nájsť vtáka na oblohe a ešte ho aj sledovať preto nie je ľahké. Rovnako aj hmyz, ktorý ste si vyhliadli.
Plánoval som, že nafotím včelárikov na Sandbergu, ale väčšina už odletela a tie ktoré zostali, boli ďaleko aj na 1200 mm ekvivalent. Tak som sa pri testovaní sústredil na hmyz a drobné živočíchy. Aby som predsa len mal aj nejaké zvieratá, zavítal som do sokoliarskeho dvora pod Devínom. Chcel som hlavne otestovať, či je kombinácia dostatočne kvalitná, aby boli pekne vykreslené detaily pierok a očí dravcov.
Včelárikovia boli aj na 1200 mm ďaleko.
Objektív som lepšie otestoval na fotkách hmyzu a žiab.
"Wildlife" motív som vyskúšal v sokoliarskom dvore pod Devínom.
Detail hradu z druhej strany Dunaja.
3 km vzdialený Slovnaft.
V kombinácii s M.Zuiko 40-150/2,8 PRO zostáva ekvivalentom plnoformátového objektívu 160-600 mm. Tá končí tam, kde začína M.Zuiko 300/4 IS PRO bez telekonvertora. Pre koho je tento objektív drahý, dokúpenie MC-20 za 399€ je dobré riešenie za prijateľnú sumu. Výborne to rieši aj problém, že Olympus nemá zatiaľ zoomový superteleobjektív.
160-600 mm objektív je žiadaný v amatérskej wildlife fotografii. Využitie však nájde aj v krajinárskej fotografii a pri fotení detailov architektúry. Olympus naviac aj pri fotení hmyzu a drobných živočíchov. Tie som ale nenafotil, dúfam, že vám bude stačiť moje tvrdenie doložené detailmi kvetov.
Ak si k M.Zuiko 40-150/2,8 PRO pribalíte MC-20, môžete zájsť smelo aj do ZOO.
Aj v meste môžete využiť teleobjektív.
Pre porovnanie Slovnaft aj so “slabšou” kombináciou.
Svetelnosť
Každý telekonvertor takéhoto typu zhoršuje svetelnosť optickej sústavy, presne o koeficient jeho zväčšenia. U objektívu M.Zuiko 40-150/2,8 PRO sa svetelnosť zníži na F5,6 a u M.Zuiko 300/4 IS PRO na F8. Svetelnosť F5,6 je síce priemerná, ale bežná. Svetelnosť F8 je už na hranici použiteľnosti v niektorých situáciách. Myslím tým celkovo, nielen v prípade Olympusu. Senzorom AF sa dostáva menej svetla, ak chce fotograf krátke expozičné časy, musí používať vyššiu citlivosť, čo je spojené s nárastom šumu a poklesom dynamického rozsahu. Napriek horšej svetelnosti je telekonvertor výborne použiteľný vo veľa situáciách, ako si ukážeme neskôr.
Makro a detail
Teleobjektívy si s fotením detailov práve nespájame. Tie výkonné často zaostrujú až od takmer 2 metrov. V prípade Micro 4/3 systému je tomu inak. Opäť tu do hry vstupuje menší snímač s faktorom orezu 2x. Schopnosť snímať detaily je u MFT objektívov veľmi dobrá. Bežne objektívy zvládajú detaily aj v mierke 1:2. Veď preto používam makroobjektív len zriedka. Objektív M.Zuiko 12-40/2,8 PRO som si obľúbil v produktovej fotografii a dlhší M.Zuiko 40-150/2,8 PRO pri fotení rastlín, hmyzu a drobných živočíchov. Ak potrebujem byť od fotografovaného objektu ďalej, typicky pri fotení plachého hmyzu, používam M.Zuiko 300/4 IS PRO.
M.Zuiko 40-150/2,8 PRO - minimálna zaostrovacia vzdialenosť 0,7 metra, ekvivalentná mierka zväčšenia 0,42x
M.Zuiko 300/4 IS PRO - minimálna zaostrovacia vzdialenosť 1,4 metra, ekvivalentná mierka zväčšenia 0,48x
S telekonvertorom MC-20 poskytujú obidva objektívy mierku zväčšenia takmer 1:1, najkratšia zaostrovacia vzdialenosť sa pritom nemení. Mierku 1:1 väčšinou ani nepotrebujem a tak hlavným benefitom použitia telekonvertora je, že môžem byť ďalej od plachého hmyzu a drobných živočíchov. Tie som fotografoval pri rieke Morava a pod Devínom. Vážky a žaby sa fotili výborne, bol som za ich únikovou vzdialenosťou. Moja úspešnosť pri “love” bola vďaka tomu vysoká. Jediným problémom pri tak úzkom uhle záberu je niekedy nájsť v hľadáčiku objekt, ktorý chcete fotografovať.
S M.Zuiko 300/4 IS PRO + MC-20 zvládne nafotiť aj malú včelu.
Detail kvetu s M.Zuiko 40-150/2,8 PRO + MC-20.
Vážky som s M.Zuiko 300/4 IS PRO + MC-20 sledoval a fotil hádam štvrťhodinu. Bol som dostatočne ďaleko, aby som ich nevyplašil.
Zaostrovanie
V kombinácii s M.Zuiko 300/4 IS PRO je svetelnosť F8. Pred pár rokmi fotoaparáty už pri tejto svetelnosti nevedeli automaticky zaostrovať. Za pekného slnečného dňa, ani v tieni, nemá fotoaparát so zaostrovaním problémy. Je tak rýchle, aby ste si to nevšímali. Hovorím o pevnom zaostrovaní, nie kontinuálnom. Pri západe slnka a krátko po ňom som mal s automatickým zaostrovaním problémy, výrazne sa spomalilo. Zistil som, že je to takmer vybitou batériou. Druhý deň s čerstvo nabitou batériou fungovalo zaostrovanie normálne. S týmto objektívom je kontinuálne zaostrovanie pomalšie a kto je zvyknutý na výkon 300/4 pri sledovaní pohybu, musí opäť začať trénovať.
U M.Zuiko 40-150/2,8 PRO som so zaostrovaním nemal žiadne problémy. Svetelnosť F5,6 zaostrovanie nebrzdí, samozrejme až na extrémne svetelné podmienky.
Stabilizácia
Pravidlo pre bezpečné fotenie z ruky pozná azda každý fotograf. Odporúča sa fotografovať kratším časom, ako je zlomok ohniskovej dĺžky objektívu. V našom prípade je maximálna dĺžka 1200 mm a čas by tak mal byť rovný alebo kratší ako 1/1200 s. Do hry však vstupuje aj stabilizácia obrazu a schopnosti fotografa. Olympus má najúčinnejšiu stabilizáciu obrazu na svete. Model OM-D E-M1X s duálnou stabilizáciou má účinnosť až 7,5EV! Aj keď moja zostava neposkytuje takúto rekordnú účinnosť, nemá od nej ďaleko.
Stabilizácia vám samozrejme nepomôže, keď potrebujete krátky čas, kvôli foteniu pohybu. Tam, či chcete alebo nechcete, musíte pracovať s citlivosťou. Fotoaparát pri Auto ISO štandardne drží čas aspoň 1/250 s. To je asi odhad konštruktérov, čo bezpečne ustabilizuje duálna stabilizácia. To nie je zlý údaj, fotiť z ruky 1200 mm objektívom s 1/250 s. Skutočnosť je niekde úplne inde. Bez problémov sa dá udržať 1/50 s. Slušne ostré zábery som urobil s 1/4 s! Keby mi niekto pred rokmi povedal, že s 1200 mm ohniskom udržím 1/4 s., prestal by som sa smiať až po troch dňoch, čo by mi na psychiatrii dali sedatíva.
Mesiac som odfotil z ruky 1/50 s. Je to zatiaľ moja najlepšia fotka Mesiaca, po technickej stránke. Olympus M.Zuiko 300/4 IS PRO + MC-20 (EQ=1200 mm).
Pre porovnanie Mesiac s M.Zuiko 40-150/2,8 PRO + MC-20 (EQ=600 mm). Expozičný čas 1/40 s. Tiež z ruky.
Slovnaft po západe slnka som odfotil z ruky, časom 1/15 s., ISO 6400. Podotýkam, že som sa ani neopieral. Keďže je Slovnaft 3 km ďaleko, do hry tu vstupuje aj vlniaci sa vzduch.
Slovnaft po západe slnka som odfotil z ruky časom 1/4 s., ISO 200. Tiež z ruky, bez podpory.
Zaujímavé, ale pochopiteľné je, že v kombinácii s M.Zuiko 40-150/2,8 PRO som tak úspešný nebol. Objektív nemá vlastnú stabilizáciu, ktorá by spolupracovala so stabilizovaným snímačom. Cez hranicu 1/40 s. som sa nedostal. Bolo by super, ak by Olympus tento objektív vylepšil o IS.
Optická kvalita
Telekonvertor je dobre použiteľný, niekedy až výborne, s obidvomi kompatibilnými objektívmi. To by bolo nanič, ak by výrazne zhoršil optickú kvalitu. Slabší telekonvertor MC-14 sa plne osvedčil a jeho vplyv na optickú kvalitu je minimálny. Dobrou správou je, že to platí aj pre MC-20. Pokles kvality budú riešiť len puritáni. Aj bez priclonenia je optická kvalita výborná a to pri oboch objektívoch. Pri väčších vzdialenostiach vstupuje do hry vlniaci sa vzduch.
Po prvých záberoch mi bolo jasné, že skôr, ako riešiť obrazovú kvalitu, musím zistiť použiteľnosť a jej hranice. V laboratóriách, alebo pri fotení testovacieho obrazca, by sa určite mierny pokles ostrosti ukázal. Overil som si ale, že telekonvertor je výborne použiteľný s oboma objektívmi aj bez nutnosti priclonenia, kvôli dosiahnutiu lepšej ostrosti. A to je viac ako výborné.
Olympus M.Zuiko 300/4 IS PRO + MC-20 (EQ=1200 mm). Škridle vždy preveria kvalitu objektívu.
Za horšiu obrazovú kvalitu môže väčšinou vzduch. Olympus M.Zuiko 300/4 IS PRO + MC-20 (EQ=1200 mm).
Záver
Pôvodne som chcel túto recenziu rýchlo odbiť. Urobiť pár záberov, či je telekonvertor použiteľný, alebo sú to vyhodené peniaze. Napokon to však bolo jedno z najlepších testovaní. Dávno som si tak dobre nezafotil.
Najprv som testoval kombináciu s M.Zuiko 300/4 IS PRO. Ten objektív je výnimočný sám o sebe. V kombinácii s telekonvertorom posúva možnosti využitia ešte ďalej. Zaujímavá je však kombinácia aj s M.Zuiko 40-150/2,8 PRO. Ekvivalentný rozsah je 160-600 mm, čo je typický rozsah wildlife transfokátorov. Lenže táto zostava je oveľa kompaktnejšia ako u FF objektívov. Naviac si dovolím tvrdiť, že aj opticky kvalitnejšia.
Olympus M.Zuiko MC-20 sa oplatí, nech vlastníte ktorýkoľvek z dvoch spomínaných objektívov. Na optickú kvalitu vplýva minimálne, negatívny dopad má na svetelnosť. Vo veľa prípadoch ju výborné kompenzuje stabilizácia obrazu.
Nový telekonvertor sa vydaril a ja ho budem intenzívne používať. Posúva možnosti M43 systému o niečo ďalej a verím, že ešte viac wildliferov prejde na Olympus. Tak ako prešiel Rostislav Stach, ktorý telekonvertor otestoval ešte pred jeho oficiálnym uvedením.
Na koniec nesmiem zabudnúť na fakt, že pri testovaní som si ešte intenzívnejšie uvedomil výhody M/43 systému. Prešiel som s M.Zuiko 300/4 IS PRO + MC-20 takmer 10 km, v teple, bez statívu a nepociťoval som, že by sa to podpísalo na mojej celkovej únave.
Pridaj komentár
https://youtu.be/5Tf9NYyDMtM
