Hore

Málo tuleňov a prekvapený Islanďan

V pondelok sme sa dohodli, že vutorok pôjdeme na výlet, pozrieť sa na Západné fjordy Islandu. Tie sú od nás aspoň štyri hodiny jazdy autom. Našťastie sme ešte zohnali ubytovanie. Zarezervovali sme si najlacnejší hostel, ktorý sme na bookingu našli a boli sme pripravení. Hneď po otvorení požičovne sme si prevzali aj auto a išlo sa.

Západné fjordy (Westfjords) sú pre človeka, ktorý je na Islande počas zimy, takou mýtickou krajinou. Pretože každý o nej hovorí, ale dostať sa tam nedá. Cesty do tohto kraja sa otvorili až nedávno. Mnoho známych mi vravelo, že je to vraj najkrajšia oblasť Islandu. Je však lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť.

Image title

Prvý deň sme venovali viac menej len cestovaniu. K nášmu ubytovaniu v mestečku Flateyri sme nešli tou najrýchlejšou cestou. Chceli sme toho vidieť čo najviac, a tak nám cesta trvala vyše osem hodín. A trvalo by nám to asi aj dlhšie, lenže neúnavne pršalo. Bola zima a vial silný vietor, čiže väčšinu miest sme obdivovali z auta. Prvú zastávku sme urobili v mestečku Drangsnes, kde sú teplé bazény. Ale keďže počasie bolo naozaj pod psa, ostalo nám akurát tak obdivovať čajky autekať späť do auta.

Image title

Po prvom sklamaní sme si srdce potrebovali vyliečiť. Namierili sme do Holmavíku. Je to mestečko na druhej strane fjordu ako Drangsnes a jeho čaro spočívalo v tom, že tam mali Vínbudin. Čiže obchod s alkoholom. Dožičili sme si zopár pív na večer a zamierili na západ. Mali sme zastaviť v Hörgshlidarlaug kde je termálny kúpeľ, ale bohužiaľ, nenašli sme ho ani po ceste tam ani po ceste domov. Najprv nám to však až tak nevadilo, kvôli počasiu. Na tomto mieste sa údajne malo zdržiavať aj plno tuleňov. Ale tento skutok sa rozhodne nestal. Neviem kto pred vstupom do Westfjords vysadil tie tabule, že vitajte v krajine tuleňov, keď som za celý pobyt videl iba troch tuleňov aj to vo vode. To som sa k tuleňom dostal bližšie aj v Akureyri uprostred zimy a to tu tulene vôbec nemali čo robiť. Bol som sklamaný pretože čerešnička na torte každého tripu je vidieť arktickú faunu, ktorú u nás prirodzene neuvidím. Ale okrem sobov sa stretávam so samým sklamaním. Dostal som šancu fotiť malé promo, pre firmu, ktorá robí zájazdy za veľrybami. Na lodi som strávil celý deň a nevidel som ani jednu veľrybu! A táto firma sa pritom pýši stopercentnou úspešnosťou. Samozrejme to nebola ich chyba, veď prírodu neovplyvnia, ale človeka to naštve.

Image title

Každopádne tuleňov vo Hörgshlidarlaug nebolo na kílá aani na gramy. Smutní sme sa pobrali ďalej. Išli sme sa pozrieť na údajne super vodopád vAlftafjordur. Dorazili sme na parkovisko vmestečku na brehu tohto fjordu. Nie len, že nám bola zima asvysokou potrebou kofeínu sme sa smutne pozerali na zavreté dvere benzínky. Ale ani ten vodopád sme nenašli. Neviem kde sa podel, naozaj. Ako sa dá stratiť vodopád? Veď ani miestni oňom nevedeli. Alebo len nevedeli po anglicky. Tak či tak, sklamanie sa kumulovalo apostupne sa naše ciele zúžili na dojazd na ubytko astrestanie piva.

Mestečko Flateyri je drobné, ale aj tak sme mali problém nájsť náš hostel. Dôverujúc navigácii sme auto odstavili pred jednou zbudov. Otvorili sme dvere avošli dnu. Vkuchynke domu stál prekvapený plnoštíhly pán vslipoch aabsolútne nechápal čo robia štyria cudzinci vjeho dome. Uvedomujúc si svoju chybu sme vpriebehu dvoch stotín sekundy ušli zdomu avyparkovali zparkoviska. Pár minút potom sme našťastie našli naše naozajstné ubytovanie. Na vchodových dverách bol papier aperom napísaný odkaz ZATVORENÉ. Bol to však falošný poplach, stačilo zavolať majiteľovi aten nám otvoril.

Image title

Ráno sme si privstali avyrazili na cesty. Knášmu cieľu, vodopádu Dynjandi, viedla cesta skrz údolia a kopce. Po upršaných dňoch bola cesta riadne klzká. Na Islande sa totiž neunúvajú bočné cesty vyasfaltovať. Hlinené cesty ľahko zvlhnú, a potom je to vlastne bobová dráha po ceste dole útesmi, kde samozrejme nie sú žiadne zvodidlá. Po ceste sme sa zastavili a užívali si výhľad. Na kopcoch sa už väčšina snehu roztopila do riečok. Jednu z nich sa nám podarilo po kameňoch preskákať. Dostali sme sa k mini vodopádikom a machovému porastu. Chôdza po machu pripomínala tanec na páperových vankúšoch. Neodolal som a napriek zime som si vyzul topánky spolu s ponožkami a prechádzal sa po mäkkom podklade bosý.

Image title

Konečne sme dorazili k Dynjandi. Boli sme statočne ohromení rozsiahlosťou systému vodopádov. Každý z nich mal dokonca aj vlastné meno, ktoré si nepamätám. Na Islande je každému jedno, či budete od kraju vodopádu dva kilometre, alebo budete na hrane skaly balancovať. Každému je jedno, či sa vám niečo stane. Veď aj keby, tak vám tu nemá kto pomôcť. Ak tu cestujete dostatočne veľa, pochopíte prečo je tých Islanďanov tak málo. Na druhej strane si aspoň môžete vychutnať prírodu v absolútne surovej forme. Môžete vidieť ozajstnú prírodu, živú, divokú a dravú. Úplne inú, ako tú bezpečnú a učesanú v Európe.

Image title

Fototip týkajúci sa vodopádov znie: premýšľajte. Predstavte si, že fotíte na film a máte už iba jedno okno. Až keď ste si fotkou istý, postavte statív a urýchlene naštelujte foťák. Ináč budete pri vodopáde stáť ako tĺk s absolútne premočenou technikou a kvapkami na objektíve, ktoré sa ani neoplatí utierať. Chráňte predný element objektívu pred vlhkosťou najviac ako sa dá. V lete sa s tým možno dá bojovať. Ale skúste ísť fotiť Goðafoss pri teplote mínus dvadsať. Nedáte si pozor a objektív môžete použiť až na druhý deň.

Image title

Ďalšie miesto vnašom itinerári bolo Látrabjarg. Po ceste tam sme sa zastavili na krásnych piesočnatých plážach. Boli naozaj super. Ale keď prší, tak sa človeku opaľuje dosť ťažko. Keď sme konečne dorazili knajznámejším útesom na Islande, pršalo ešte viac. Chodník po hranách skál je asi dva metre od zrázu. Keď prší a všade je blato, ktoré sa pokúšate preskákať po okolitých kameňoch, je to celkom adrenalínový zážitok. Znie to tak, že sa sťažujem ale aj napriek nepríjemnostiam to bol pre mňa obrovský zážitok. Ak máte radi vtáctvo tak ako ja, tak tieto útesy sú niečo pre vás. Pozorovať hniezdiace páry na strmých skalách by som prirovnal ksledovaniu prírodopisného filmu naživo. Ak by mi do ucha šepkal David Attenborough tak je to čisté BBC.

Image title

Nasledujúce ráno bol čas vrátiť sa do Akureyri. Cesta bola dlhá, apreto sme si robili prestávky. Jednou z nich bola aj mini lodiareň. Voda vôkol bola dokonale pokojná. Odrazy boli neskutočné. Od okolitých hôr sa ozýval vtáčí podmaz adokonca sa aj oteplilo.

Image title

Ďalšou zastávkou bol hostel stermálnymi bazénmi. Tie sme si náramne užili. Všade pobehovali psy akoníky. Slniečko svietilo amy sme si nemohli predstaviť väčšiu pohodu.

Zastavili sme sa aj pri opustenom dome, ktorý vyzeral byť neobývaný už dlhú dobu. Napriek tomu mal plastové okná. Snažili sme sa zistiť či je niekto doma, ale objekt bol absolútne bez života. Túlali sme sa naokolo avtom sme ho zbadali. Jeden zmála tuleňov nášho tripu. Bohužiaľ, tak ako ostatné, ostal osamotený vo vode. Videli sme iba jeho tvár trčiacu zvody, pri tom ako nás pozoroval.

Po ceste domov sme pozorovali ešte tento nádherný západ slnka. Domov sme prišli neskoro večer, ale ešte stále za svetla.  

Do tohto blogu sa mi nezmestili všetky fotografie, ktoré by som chcel s vami zdieľať, pod článkom som preto vytvoril fotogalériu. 

Image title

Na Island som sa dostal ako študent, cez Erazmus. Blog som začal písať od začiatku môjho pobytu. Toto je jeho sedemnásty diel. Zvyšok si môžete prečítať na stránke Avokádo-online.cz (toto nie je plug).

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
marcus_labeo
2018-04-26 12:30:06
"Na Islande je každému jedno, či budete od kraju vodopádu dva kilometre, alebo budete na hrane skaly balancovať. Každému je jedno, či sa vám niečo stane. "
Presne to sa mi na Islande páčilo (popri prírode samotnej) najviac. Ak človek ide ďalej ako otrepaný zlatý trojuholník, tak zrazu tých turistov je prekvapivo málo, prípadne sa človek môže ocitnúť úplne sám. Práve to bol jeden z mojich najväčších zážitkov z Islandu, keď som sedel úplne sám na čiernej piesočnatej pláži, hrýzol si svoju bagetu a vychutnával si pohľad na divoký oceán. Práve ten pocit voľnosti a samoty v kontraste s divou majestátnou prírodou je až mystický. A keby som sa rozhodol utopiť sa tam, tak nielenže je to každému jedno, ale nik by to ani nezaregistroval.
 
seifi
2018-05-23 21:07:35
páči sa mi tvoj štýl písania, fajn
 

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované