Hore

Zima, hmla, morská choroba a žiadne šťastie

Už od začiatku pobytu som chcel vidieť a odfotiť alku bielobradú (puffin). Tieto vtáky sú typické pre Island. Hniezdi tu až šesťdesiat percent ich svetovej populácie. Vtáctvo rád a často pozorujem a pokiaľ je dosť blízko, rád si ho aj vyfotím. Počas môjho cestovania po južnom pobreží Islandu som už síce alky videl, ale boli ďaleko a svetla naozaj nebolo nazvyš. Vychytenou destináciou nadšencov pre alky je najsevernejší ostrov Islandu Grímsey. Okrem vtáčej Mekky je ostrov príťažlivý aj preto, že leží na severnom polárnom kruhu.

Image title

Ak sa chcete na ostrov dostať, musíte ísť trajektom. Dá sa tam aj letieť, ale lacné to nie je . Lode vyplávajú z prístavov v Dalvíku, Akureyri a Húsavíku. Ja s rodinou sme sa rozhodli pre Dalvík. Islanďania boli ako vždy dezorganizovaní a kým sme spolu s ostatnými nádejnými pasažiermi našli našu loď akúpili si lístky, bol pomaly čas vyraziť. Prvé minúty na palube sme si užívali. Hladina bola pokojná a mestečko sa nám pomaly strácalo za horizontom. Naše opaľovanie však čoskoro vystriedala scéna ako zo seriálnu Deadliest Catch. Ochladilo sa aspolu s ostatnými som zaliezol do podpalubia. Chyba.

Netrvalo dlho a vlny boli také vysoké, že sme sa cítili ako na kolotoči. Prvé obete už ležali vdelíriu na zemi. Tam sa to ale nezastavilo. Morská choroba pokračovala vlove na pasažierov a do niekoľkých minút podpalubie vyzeralo, ako keby tam vypukol mor. Niektorí ležali na zemi, iní usilovne plnili papierové vrecká svojimi raňajkami a ja som stál vonku. Po sprche som netúžil, no matka príroda mala iný názor. Bola mi riadna zima, ale bol som na čerstvom vzduchu. Vedel som, že nemám príliš na výber. Ak by som sa šiel zohriať, skončil by som pri záchodovej mise.

Image title

Trojhodinová plavba nám pripadala ako večnosť. Naviac bola navôkol hmla, a tak nebolo ani čo pozorovať. Mojou taktikou ako si udržať duševné zdravie bolo hýbať sa s loďou. Vždy keď sme pred sebou mali veľkú vlnu, čupol som si. Pocit stavu bez tiaže som potom prekonával spätným vzpriamením tela.

Z lode sme síce vystúpili zničení, ale času nebolo mnoho. Trajekt späť do Dalvíku vyrážal už o hodinu a pol. Vedel som, že smojím šťastím bude veľký problém alky nájsť. Ráznym krokom som sa preto vybral smerom do vnútrozemia. Zopár kusov som videl preletieť po oblohe ale na fotku to nebolo. Počasie bolo naviac stále mizerné a viditeľnosť tiež. Okrem toho sme na ostrov dorazili aj v  pomerne nepriaznivom čase pre pozorovanie vtáctva. Priamo na obed.

Image title

Opustil som hlavnú cestu a opatrne kráčal popri útesoch. Alky si hniezda robia do dier vzemi, a preto je treba byť pri chôdzi na útesoch opatrný. Pôda totiž môže byť veľmi labilná. Po hodinovom putovaní som to už vzdal. Bol som sklamaný a znechutený. Tešiť ma mohlo jedine to, že som bol za severným polárnym kruhom.

Bol som poriadne naštvaný. Okrem toho som sa musel ponáhľať pretože napriek včasnej hodine sa trajekt evidentne chystal na odchod a vytruboval na celý Grímsey. Po ceste k lodi okolo mňa prešla aj členka námornej flotily. Zauta na mňa vytrubovala a súrila ma, nech pobežím. S pocitom nespravodlivosti a smútkom vsrdci som sa dal do poklusu. Keď som dobehol k lodi, videl som ako sa táto pani na mne náramne baví s pánom kapitánom. Čo už, veď už bolo zaplatené.

Pred cestou sme si od miestnych ľudí vypýtali kinedryl. S naivitou štvorročného dieťaťa voči dobrému ujovi s cukríkmi sme za neznámu substanciu vďačne zaplatili a poďakovali. Či už to bolo placebom alebo kľudným morom, cesta domov bola oproti tej smerom na ostrov omnoho príjemnejšia. Bolo možné si napríklad aj čítať a jesť. Teda jesť a udržať to v sebe.

Image title


Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
seifi
2018-05-23 19:26:13
zaujímavo napísané, u mňa palec hore ...
 
Marek Vančo
2018-06-09 21:37:13
Zaujimavé. Morská choroba môže postihnúť aj skúsených moreplavcov. Nič sa na to nedá až tak vymyslieť....
 

Inzercia