Po ceste Palisádami z centra Bratislavy na hradný kopec prechádzame okolo nenápadného sivého múru, ktorý iba raz pretína malý baptistický kostol. Ak by sme ale z tejto trasy odbočili na Šulekovu ulicu, objavili by sme bránu otvárajúcu svet tunajšieho evanjelického cintorína Kozia brána. Stojí tu v nádhernom parku od roku 1783, kde bol založený na pokyn cisára Jozefa II. Od mája do septembra dnes býva otvorený medzi siedmou hodinou rannou a ôsmou večer.
Staré, často vyvrátené hroby vytvárajú silnú atmosféru, ktorú by sme od takéhoto dobového cintorína očakávali. Neocitol som sa tu ale v temnom hmlistom počasí, ba naopak. Silné poludňajšie slnko vykúzlilo na dvestoročnom kameni a železe hru svetla a tieňov.
Nie je jednoduché udržať hlavu na pleciach 200 rokov, najmä ak je mramorová.
O takéto straré pomníky tu nie je núdza.
Husté koruny stromov vytvárajú vzory svetelných škvŕn, ktoré môžeme využiť vo svoj prospech.
Po chvíli zistíme, že cintorín vôbec nie je mŕtvy. Okrem pár fotografov a chrobákov
sa tu usadil aj takýto vtáčik, ktorý sa pokúšal nespadnúť zo šikmého náhrobného kameňa.
Minulosť je pomaly pohlcovaná prírodou.
Mnohé pomníky zdobia kamenní anjeli. Fanúšikovia seriálu Doctor Who tu pravdepodobne nebudú
úplne vo svojej koži.
Pridaj komentár
