Hore
Autor: Ruina Aggstein © Oesterreich Werbung, Popp Hackner

Inšpiratívne cyklistické prestávky naprieč Rakúskom nielen pre cyklistov I.

Okružná trasa Rakúskom vedie cez najkrajšie regióny krajiny: Prečo by ste si na rozdiel od profesionálnych cyklistov nemohli dopriať trochu luxusu, jednoducho občas zosadnúť z bicykla a chvíľku sa kochať výnimočnými miestami?

Z hradu Güssing do Stegersbachu

Miesta bez hraníc, malebné vínne pivničky a grín.

Hrad Güssing

Čo majú spoločné vulkán a biliardový stôl? Obidva sa nachádzajú v Güssingu a dovolia vám nazrieť hlboko do minulosti. Na vyhasnutom kuželi vulkánu tróni od roku 1157 najstarší hrad Burgenlandu. Svojim návštevníkom ponúka nielen fantastický výhľad až do Maďarska, ale aj v jeho vnútri sa ukrývajú naozajstné poklady: trvalá expozícia o rodine Batthyány, ktorej vlastníctvom je hrad už 500 rokov, vám umožní nahliadnuť do života v stredoveku. Svoj voľný čas trávili na hrade aj hrou na fonolu – samočinný klavír – alebo pri „dueloch“ na starobylom biliardovom stole. Počas jednej prestávky na bicykli asi nestihnete všetko, ale určite by ste si mali pozrieť niektorý z muzikálov či koncertov v rámci kultúrneho leta v güssingskom amfiteátri.


Hrad Guessing © Burgenland Tourismus

Dedina bez hraníc

Život na hranici: dedina Bildein leží rovno na rakúskej hranici s Maďarskom. Dlhý čas ju preto ovplyvňovalo vytyčovanie hraníc a s tým spojené udalosti. Samu seba teraz charakterizuje ako „Dedinu bez hraníc“, pretože je symbolom otvorenosti, úprimnosti a tolerancie. Každý obyvateľ a hosť sa tu má cítiť dobre, čo je tiež jedným z dôvodov, prečo by ste mali zosadnúť z bicykla, nakrátko sa tu zastaviť a ponoriť sa do tejto jedinečnej atmosféry. Pomôže vám pritom aj návšteva Domu histórie „Geschichtenhaus“, kde sa v „hianciskom“ dialekte dozviete históriu a príbehy z minulosti tejto pohraničnej dediny. Vítanú zmenu pri jazde na bicykli ponúka aj Grenzerfahrungsweg s „plávajúcim“ mostom cez hranice a labyrintom.

Domov Uhudlera

Noah, Ripotella alebo Delaware – tieto zvučné mená nepochádzajú zo žiadnej telenovely, ale označujú odrody vína Uhudler z burgenlandského Heiligenbrunnu. Na samorodých révových kroch rastie hrozno, z ktorého sa vyrába víno s charakteristickou chuťou malín alebo lesných jahôd. Odkiaľ sa vzal jeho názov? Nuž hovorí sa, že keď sa pozriete príliš hlboko na dno pohárika s Uhudlerom, budete vyzerať ako „Uhu“ – nemecky výr. Keďže by ste však pri jazde na bicykli nemali piť žiadny alkohol, určite sa vám to nestane. Zastávka v ospalom Heiligenbrunne s vínnymi pivničkami sa však určite oplatí: 141 bielych vínnych pivníc so slamenou strechou zo 17. storočia patrí pod pamiatkovú ochranu a prispieva k osobitnému charakteru dediny.


Vinotéka Uhudler © Burgenland Tourismus

Vyhliadka z viníc dediny Deutsch Schützen-Eisenberg

Posteľ na obilnom poli? To bolo v roku 1976. Dnes ju nájdete medzi kríkmi vínnej révy – aspoň teda pri Eisenbergu. Ak ste unavení po ceste na bicykli, môžete prenocovať v idylickom vinárstve Wachter-Wiesler v zariadení „Wohnothek“. Zatiaľ čo cvrčky pod oknom veselo vyhrávajú a vonku dozrieva víno, môžete sa oddávať sladkému sneniu o práve výborne zdolanej cyklistickej etape. To, že v tomto prostredí sa mimoriadne páči i hroznu, ucítite v každom dúšku: v ťažkej hlinitej pôde mimoriadne dobre dozrieva tmavočervené rulandské modré. Než sa uchýlite do svojej izby, mali by ste bezpodmienečne vyskúšať aspoň jeden pohárik tohto vínka na dobrú noc. Na druhý deň sa z vyhliadkovej plošiny „Weinblick“ uprostred vinohradov môžete kochať prekrásnym výhľadom až ďaleko do Maďarska.


Vinice v Deutsh Schützen-Eisenberg © Südburgenland Tourismus, Foto: Christian Krammer

Serpentín v jantári

Pri slove „jantár“ by ste nemali myslieť iba na žlté, ale aj na zelené kamene! Lepšie povedané na vzácny serpentín, ktorý sa vyskytuje iba v burgenlandskom jantári a považuje sa za geologický zázrak. Na tomto mieste sa naozaj oplatí zosadnúť z bicykla a pozrieť sa do dielne na spracovanie serpentínu. Keď budete majstra sústružníka sledovať pri práci, uvidíte, ako spracováva zelený minerál do tvaru perál či na elegantné vínové poháre. Vďaka precíznej ručnej práci a rôznym farebným odtienkom sa z každého kusa stáva unikát. Odkiaľ tento zriedkavý minerál pochádza, sa môžete dozvedieť v chladných podzemných štôlňach múzea.

Golf v Stegersbachu

Máte chuť na „bingo, bango, bongo“? Tak vymeňte bicykel za golfové palice a hurá do Stegersbachu, kde na vašu hru čaká najväčší rakúsky golfový areál s dvomi 18-jamkovými ihriskami. Kto golf ešte dobre neovláda, ale chcel by si tento šport vyskúšať, bude sa najlepšie cítiť na 5-jamkovom ihrisku, kde si určite tiež skvelo oddýchne. Areál je vsadený do mierne zvlnenej zelenej krajiny, čo robí z hry skutočný pôžitok. Ak by ste sa chceli jednoducho iba prejsť, vydajte sa na „Walk of Wine“ – krátku vínnu cestu cez 26 vínnych uličiek, kde vám vinári predstavia svoje vinárstvo a svoju najväčšiu záľubu – víno. Je to skutočne pozoruhodný zážitok!

Z Bad Tatzmannsdorfu do Klosterneuburgu

Kúpele s tradíciou, klasické legendy a košele indigovej farby.

Kúpele s tradíciou v Bad Tatzmannsdorfe

Poznáte Tarcsafürdő? Určite áno, je to totiž maďarský názov Bad Tatzmannsdorfu. Kúpeľné mestečko patrilo kedysi do západného Uhorska, v roku 1919 pripadlo Rakúsku a o dva roky neskôr sa stalo súčasťou novej rakúskej spolkovej krajiny Burgenland. Od roku 1926 má prívlastok „Bad“. Ľudia sa tu však kúpu oveľa dlhšie: tradícia kúpania je stará takmer už 400 rokov a samostatné múzeum ukrýva svedectvá o návšteve známych kúpeľných hostí, najmä kráľa básnikov Franza Grillparzera. Kúpeľný pobyt v Bad Tatzmannsdorfe sa vyznačuje pôsobením hneď troch prírodných liečiv: voda bohatá na kyselinu uhličitú pomáha regulovať krvný tlak, liečivé bahno zmierňuje chronické bolesti a termálna voda pôsobí proti reume.


Kúpele © Reiters Resort, Stegersbach, MAXUM


Prírodný bazén v Bad Tatzmannsdorf ® AVITA Resort

Modrotlač v Steinbergu

Pri vstupe do miestnosti budete mať pocit, že ste sa ocitli v múzeu alebo v inom čase. V burgenlandskom Steinbergu sa skutočne ešte aj v súčasnosti dodržujú staré tradičné pracovné postupy. Rodina Koó prevádzkuje jednu z mála zachovaných dielní na modrotlač v Európe. Modrotlač je postup farbenia, ktorý sa používa pri ľanových a bavlnených látkach, kedy vzniká biely vzor na modrom pozadí. Táto technika vznikla už v 17. storočí. Drahé látky si mohli dovoliť iba bohatí ľudia a medzi chudobnejšími sa preto presadili textílie s potlačou. Dnes sú výrobky rodiny Koó o to žiadanejšie. Burgenlandská indigová ručná modrotlač bola v roku 2010 zapísaná ako nehmotné kultúrne dedičstvo do Národného zoznamu UNESCO.

Lisztov dom v Raidingu

Dedina Raiding má iba 840 obyvateľov a na prvý pohľad pôsobí ako celkom obyčajná obec v strednom Burgenlande. Napriek tomu by ste si však mali urobiť čas na prestávku a spoznať Raiding ako dedinu s intenzívnym vzťahom ku kultúre. Pred viac ako 200 rokmi sa tu totiž narodil Franz Liszt (1811 - 1886). Bol to klavírny virtuóz, pôžitkár, sveták a jeden z najproduktívnejších skladateľov 19. storočia, ktorý bol okrem toho aj spisovateľom a riaditeľom divadla. V jeho peknom rodnom dome so šindľovou strechou zo16. storočia sa dnes nachádza Lisztovo múzeum. V roku 2006 postavili hneď vedľa neho modernú koncertnú sálu, kde sa každý rok koná Lisztov festival, a vznikla tak ideálna symbióza súčasnosti a minulosti.


Lisztzovo centrum © Raiding, Ulrich Schwarz

Zámok Esterházy v Eisenstadte

Kniežatá Esterházyovci zanechali po sebe bohaté dedičstvo. Za čias rakúsko-uhorskej monarchie po nich bola pomenovaná nielen krémová torta, ktorá dodnes patrí ku klasickým rakúskym cukrárskym špecialitám, ale ich meno nesie aj jeden z najkrajších barokových zámkov v krajine. Zámok Esterházy umožňuje návštevníkom nahliadnuť do života na kniežacom dvore a spája v sebe lesk baroka, strohosť klasicizmu a rakúsky biedermeier. V tejto inšpiratívnej atmosfére skladal Joseph Haydn svoje veľké kompozície. Sála, v ktorej jeho diela zažívali premiéru, slúži na koncertné účely aj dnes. Považuje sa dokonca za jednu z najlepších a vďaka svojim umeleckým freskám aj za jednu z najprepychovejších koncertných siení.


Zámok Esterházy v Eisenstadte © Oesterreich Werbung, Pigneter

Múzeum Arnulfa Rainera v Badene

V 19. storočí sa v budove čľapkali dámy z Badenu a neskoršie sa z tohto kúpeľného domu pre ženy stali priestory na konanie výstav. Keď v roku 2009 oslavoval tamojší rodák a najznámejší umelec svoje 80. narodeniny, rozhodlo sa mesto Baden, že v budove zriadi Múzeum Arnulfa Rainera. Múzeum teda už počas Rainerovho života ponúka napínavý prierez jeho tvorbou od malieb, kresieb a sôch až po fotografie. Najznámejšie sú samozrejme jeho legendárne premaľované obrazy: od začiatku 50. rokov 20. storočia premaľúva Rainer nielen svoje vlastné, ale aj cudzie obrazy. V múzeu si môžete pozrieť aj diela iných umelcov a minimálne dvakrát za rok sa mení celý program výstavy. Z tohto domu umenia budete odchádzať čerství a plní síl ako po dobrom kúpeli.

Kláštor Klosterneuburg

Z Viedne do Klosterneuburgu sa na bicykli dostanete rýchlo ako vietor. Apropo vietor: k založeniu kláštora v Klosterneuburgu, symbolu mesta, sa viaže jedna možno nie celkom pravdivá, no o to krajšia legenda. Krátko po svadbe so svojou Agnes sa markgróf Leopold III. Babenberský (1073 až 1136) rozhodol vybudovať kláštor. Keď sa o možnom mieste stavby rozprával so svojou ženou, strhol jej závan vetra závoj a odniesol ho do lesa. Napriek úpornému hľadaniu závoj záhadne zmizol a až po ôsmich rokoch ho Leopold znova našiel pri poľovačke v lese. Závoj visel na bazovom kríku a bol úplne nepoškodený. Presne na tomto mieste nechal potom Leopold vybudovať kláštor – aspoň tak o tom hovorí legenda.


Kláštor Klosterneuburg © Stift Klosterneuburg, Hannes Sallmutter

Z kláštora Ardagger do zámku Neubruck

Vína ľahké ako pierko, archeologické senzácie a aj niečo pre knihomoľov

Kláštor Ardagger: Mušt (a hrušky)

Niet divu, že podľa jedného príslovia si aj sv. Bartolomej chodí pre mušt do Ardaggeru v regióne Mostviertel: lisuje sa tu totiž jeden z najkvalitnejších muštov v Európe, ktorého obsah tvoria z 90 percent hrušky. Zárukou rôznych chuťových variácií je asi 300 regionálnych odrôd hrušiek, ako štajerská muštová hruška, októbrová hruška alebo hruška hľuzovka, ktoré rastú popri 200 km dlhej Muštovej ceste a možno ich vidieť aj pri výlete na bicykli. Ak sa zastavíte na malé občerstvenie u výrobcu muštu, zistíte, že znalci muštu si pripíjajú „Na zdravie“ („G’sundheit“) a odpovedajú si „Nech žiješ“ („Sollst leben“). Ak chcete hrušky ochutnať v inej tekutej podobe, skúste muštové perlivé víno, ocot alebo likér. Ochutnávky ponúka MostBirnHaus v kláštore Ardagger a „Mostelleria“ v dedinke Oed-Öhling.

Zámok Pöggstall

Na juhu regiónu Waldviertel medzi Dunajom a Šumavou sa nachádza jedinečný zámocký komplex s markantným rondelom. Medzi prastarými múrmi – najstaršia časť pochádza až z 13. storočia – nájdete príjemné miesto na oddych počas cyklistiky, kde sa môžete ponoriť do dávnej histórie, spoznať osudy rôznych hradných pánov a dozvedieť sa ďalšie zaujímavosti. Napríklad to, že zámok bol pôvodne postavený v jazere. Osobitne sa toto miesto spája s históriou práva. Tejto téme sa bude od jari 2017 venovať aj špeciálna Krajinská výstava s názvom „Alles, was Recht ist“. Otázka, ako majú ľudia spolunažívať, nezamestnáva totiž iba nás v súčasnosti, ale premýšľali o nej už aj prví obyvatelia zámku.

Vinárstvo Gritsch

Hmotnostné kategórie nenájdeme iba v boxe, ale aj pri vínach. Zatiaľ čo prvé sú medzinárodné, kategóriu „Federspiel“ nájdete výlučne vo Wachau: pod označením „Federspiel“ nájdete kvalitné regionálne vína s rôznym obsahom alkoholu. Ochutnať ich môžete v reštaurácii „Hof in der Lauben“ vo vinárstve Thomasa Gritscha v Spitzi. Prvá písomná zmienka o jeho sedem hektárov veľkom tradičnom vinárskom podniku pochádza už z roku 1248 a je to najvyššie položený a najstrmší vinohrad vo Wachau. Tunajšie bridlicové pôdy sú vhodné predovšetkým pre veltlínske zelené a rizling, ktoré Gritsch interpretuje elegantne a sviežo. Bola by škoda nachvíľu si neposedieť v záhradnej besiedke a neochutnať „Steinfeder“. Jeho názov je odvodený od druhu trávy, kavyľa, ktorý rastie vo viniciach a jeho ľahké metliny bielych kvetov povievajú pri každom závane letného vetríka. Idylickejšie miesto na oddych počas cyklistiky asi už nenájdete!


Pohľad na Weissenkirchen vo Wachau © Oewm Oesterreich, Wein Markeging GmbH, Egon Mark

Willendorfská Venuša

Nezáleží vždy iba na veľkosti! Willendorfská Venuša má síce iba jedenásť centimetrov, ale patrí k pravdepodobne najvýznamnejším archeologickým nálezom v Rakúsku. 25.000 rokov starú dámu z vápenca objavili v roku 1908 pri stavebných prácach na železnici Donauuferbahn. Preslávila ju najmä jej kyprá postava a charakteristické „kučery“. Hoci je Venuša vystavená v Múzeu prírodných dejín vo Viedni („Naturhistorisches Museum“), môžu sa milovníci kultúry na bicykli vydať vo Willendorfe po jej stopách v múzeu alebo na nálezisku, kde tróni jej nadrozmerná napodobenina. Pre zábavu si môžete predstaviť, ako asi musel vyzerať život v staršej kamennej dobe a potom si s úľavou opäť sadnúť na bicykel a šliapnuť do pedálov smerom do budúcnosti.


Willendorfská Venuša v Múzeu prírodných dejín vo Viedni © Oesterreich Werbung, Trumler

Kláštor v Melku

„Veni, vidi, vici“ – „Prišiel som, videl som, zvíťazil som“ – Cézarov známy výrok by tiež mohol pochádzať od Umberta Eca. Prečo? Taliansky spisovateľ totiž prišiel do Melku, uvidel impozantnú kláštornú budovu a získal si srdcia čitateľov svojím dielom „Meno ruže“, ku ktorému ho inšpirovala benediktínska rehoľa. Niet sa čo čudovať, pretože keď mohutné žlté múry kláštora žiaria vo večernom slnku, priťahuje vás toto miesto svojím čarom už zďaleka. Rovnako pôsobivé je aj vnútro kláštora: v jeho knižnici sa nachádzajú prekrásne stropné fresky, ktoré sa rozprestierajú nad viac ako 100.000 knihami o teológii, filozofii, práve a medicíne – vzácnym dedičstvom rehole založenej v roku 1089. Návšteva tohto miesta, ktoré patrí ku svetovému kultúrnemu dedičstvu UNESCO, obohatí každý cyklistický výlet a možno vás aj inšpiruje k novým nápadom.


Kláštor Melk © Oesterreich Werbung, Herzberger

Zámok Töpperschloss v Neubrucku

Andreas Töpper celkom isto nepatril do starého železa! Celkom naopak: tento činorodý obchodník založil v roku 1817 v mestečku Scheibbs najmodernejšiu valcovňu železa v Európe, ktorú úspešne viedol až do vysokého veku 86 rokov. Závod zamestnával 800 robotníkov, ktorým Töpper zabezpečoval aj kvalitné sociálne zázemie. Vybudoval pre nich napríklad obytné domy, domovy dôchodcov i chudobinec „Bruderlade“, ktorý slúžil pre robotníkov v núdzi. Keď pôjdete na bicykli cez Scheibbs, určite ešte aj dnes pocítite atmosféru Töpperovej železnej a oceľovej éry. Most Töpperbrücke so sochami svätých odliatymi zo železa, ako aj noblesný zámček Töpperschloss a kaplnka Töpperkapelle pripomínajú dávne časy hospodárskeho rozmachu v regióne Eisenwurzen.

Pre viac informácií o Rakúsku, na ďalšie činnosti a do iných oblastí na našich webových stránkach:
http://www.austria.info/sk/leto?utm_source=ephoto&utm_campaign=sk_2017_sommer_oew&utm_medium=PR
Pre viac informácií o Rakúsku, ďalších činnostiach a o ostatných regiónoch nájdete na našej stránke

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok

Ďalší článok z kategórie

Inzercia