Útrapy eventového fotografa

Keď som tak 6.3.2013 zúfalo pomaly napredoval preplneným kotlom pražskej Lucerny smerom k pódiu napadlo mi, že mám toho nafoteného celkom dosť najmä z oblasti nočného života. Prečo sa teda o pár skúseností nepodeliť? Keďže moje aktuálne pocity boli dosť negatívne, pozrieme sa spolu hlavne na útrapy fotografického života eventového fotografa.

Koncerty a festivaly s akreditáciou

Väčšie koncerty alebo festivaly sú pre fotografov zároveň požehnaním aj prekliatím. Málokedy sa totiž stane, že akreditáciu fotograf dostane len preto, že ju chce. Vo väčšine prípadov ide fotiť za nejakým účelom - vyšle ho tam určité médium. Z toho plynie, že sa síce dostane tam, kam sa väčšina fotografov iba chce dostať, zároveň je ale pod tlakom, že musí odovzdať použiteľný a uverejniteľný obrazový výstup. Najčastejšie pod pódium, kde sa to hemží ďalšími X fotografmi a každý  z nich chce ten najlepší “flek” a najlepšie fotografie. Tlačenica, strkanica, nevraživosť - hlavne medzi menej skúsenými fotografmi. Tí starší a skúsenejší často len prídu, vytiahnú z brašne niečo v zmysle Nikon D3s so 70-200 zoomom, plní sebavedomia so znudeným výrazom sa postavia, odcvakajú jednu-dve pesničky a idú na pivo. Zvyšok fotografov z menej prestížnych médií alebo portálov sa stresuje
s výbavou strednej triedy, často svojou vlastnou a robia všetko pre to, aby odišli s desiatimi dobrými zábermi. Môžete sledovať, ako im na spánku pulzuje stresová žila a ako sa z nich leje pot, keď vidia, že fotografie im nevychádzajú podľa predstáv.

Ďalšou kapitolou sú “bezkrkí” chlapci v zelených reflexných vestách, ktorí po vás nepríjemne zazerajú a povedia vám maximálne toľko, že fotiť zpred pódia môžete prvé 2-3 pesničky. Chcete viac? Už aj využívajú svoju výškovú a váhovú prevahu a ťahajú vás nešetrne preč. To, že máte v rukách 5000€ a môže to prísť k úrazu ich nezaujíma.

Chcete fotiť z pódia? Zbláznili ste sa? Toto sa mi stalo jedinýkrát na brnenskom majálese. Fotil som pre moju univerzitu a tak som na vystúpenie kapely Mig 21 dostal ultra-mega-super-uber VIP pásku na ruku. Rovnakú akú mali iba organizátori. Musí sa nechať, že fotografi a kameramani spod pódia dosť zazerali, ale výhra to nebola. Fotografovať kapelu od chrbta teda nič moc, radšej som šiel s davom a po pár cvakoch a takmer zakopnutí o Jirku Macháčka som si skočil pred pódium.

Spomínal som už zle nasvietené akcie? Sodoma Gomora... blýskať protagonistom do oka? Zakázané... a teraz "babo raď", ak to technika nevyrieši za teba...

A čo koncerty, kde síce akreditáciu máte, ale pod pódiom nie je žiadny priestor vyhradený? Neostáva vám teda nič iné iba sa pretlačiť do toho najväčšieho kotla a snažiť sa niečo nafotiť. Toto platí hlavne pre klubové akcie, kde ten priestor jednoducho nemôže byť, pretože by sa tam zmestilo menej návštevníkov a organizátor by prišiel o zisky. A čo ho zaujíma viac? Nejaké fotky, alebo peniaze?

Viete si predstaviť klubový koncert Vypsané Fixy a to najväčšie pankáčske pogo? Chránite si techniku vlastným telom. A občas na to aj doplatíte. Nie je nad to dostať “päsť na oko” od pankáčky ovešanej reťazami, ktorá má o dvadsať kíl viac ako vy len preto, že ste sa jej postavili do výhľadu kvôli lepšej fotke. 

Mumford and Sons Mumford and Sons Mumford and Sons Tomáš Muška / muni.cz Tomáš Muška / muni.cz Tomáš Muška / muni.cz Tomáš Muška / muni.cz

Koncerty bez akreditácie

Idete na koncert a chcete pár fotiek na pamiatku? Vezmite si posledný odstavec predchádzajúcej state a aplikujte to aj sem. Zabudol som na veľké množstvo ľudí, ktorí sa snažia o to isté čo vy. Mobil do ruky, zapnúť foťák, vystrčiť nad hlavu... a zavadzať tou rukou niekomu za sebou. Nemôžeme sa na takýchto ľudí hnevať, veď robíte to isté. Čo vám teda ostáva? Pretrpieť a dúfať, že to váš fotoaparát prežije a vy si odnesiete pár nerozmazaných a dobrých záberov, kde aj bude niečo vidieť na pódiu. Druhá možnosť je poobzerať sa, či nie je nejaké miestečko, odkiaľ by sa dalo predsa len fotiť lepšie. Na koncerte Mumford and Sons v Lucerně boli našťastie masívne stĺpy, ktoré držia lóže. 99,9% ľudí stojí za nimi, prevísa popri nich cez zábradlia a podobne. Keď som popri jednom z nich prechádzal a všimol si, že je z prednej strany miesto akurát na “jedny” nohy, hneď som sa dral k tomu, ktorý bol najbližšie pri pódiu. Takmer som sa zabil pri pokuse vyštverať sa tam... a už som len vyše dvoch hodín trpel bez pohnutia. Ale mal som fotky, aké by som z davu nikdy nedosiahol. Keďže som bol o pol metra vyššie ako všetci dole, bol som “pán.” Nerátam zlú techniku a to, že celý koncert mám nafotený z jedného miesta. Hlavné sú fotky. Au, nohy ma z toho státia bolia ešte teraz.. Ešte si spomínam na Miss University Brno, kde to bolo presne rovnaké... 

Diskotéky a párty v baroch

Osobitná kapitola. Okrem starostí odkiaľ odrážať blesk, čo všetko musíte pre organizátora nafotiť a koľko fotiek odovzdať je to večné presúvanie sa davom zabávajúcich sa ľudí s dvojkilovým fotoaparátom nad hlavou, aby neprišiel k úrazu. Triceps na pravej ruke by som si takto nevypracoval ani v posilňovni. Občas je naozaj zábavné sledovať pripitých ľudí ako sa bavia. Fotiť ich? Utrpenie. Znášať strkanie, podkladanie nôh a večné ťahanie za tričko tromi rôznymi skupinkami naraz s tým klasickým “odfoooooť nás!!!!”

To ani nehovorím o podgurážených diskofilných chlapcoch v bielom tričku s obrovským V-čkovým výstrihom, náušnicou v uchu a kľúčami od škodovky v zadnom vrecku, ktorí sa vám vyhrážajú, že ak ich odfotíte, tak vám rozbijiú... niečo.

Ďalej stretnete milé pripité diskoblondínky, ktoré sa chcú fotiť stokrát a stokrát vám povedia, že tam vyzerajú hrozne. Ešte viac pripité diskoblondínky, ktoré vám nedajú pokoj, kým sa s nimi neodfotíte. Najviac pripité diskoblondínky, ktoré prišli na lov a chudák fotograf sa im zdá ako dostatočne lukratívny objekt. Nehovorím, že nie je príjemné, keď vás pri práci pekná baba tľapne po zadku, ale keď vám začne v svojej opitosti vyznávať lásku a neviete sa jej celý večer zbaviť. Napokon ste rád, že je nablízku vyhadzovač, ktorý ju od vás odtrhne. Najlepšie sú tie, ktoré vám začnú trhať foťák z ruky s tým, že “ale aj ty chceš fotku, ukáž, odfotím ťa” a keď poviete nie, tak vám vlepia facku a celý večer po vás zazerajú, v lepšom prípade dotiahnú svojho priateľa, ktorý sa vám to chystá vysvetliť...

Och áno, zabudol som na chlapov. Chalani, nechcite od fotografov spoločné fotky, prosím!!! Pri fotení skupinky pripitých slečien sa máme aspoň na čo pozerať - keď sa objímajú traja chalani ....

Rozbité flaše a poháre, na zemi zmes koly, piva a tvrdého alkoholu.. Je v klube bazén? Minimálne dve pripité rusky na Erazme sa vás tam budú snažiť hodiť každý večer.. v lepšom prípade vás tam iba ťahajú v premočenom spodnom prádle. Fotíte v klube oslavu alebo Silvestra? Flaška šampusu letiaca z horného poschodia rovno k vašim nohám je fakt na nezaplatenie. Letiaci štupel? Vďaka Bože za výmysel s menom Hoya HD filter..

Nebudem vás ale ďalej trápiť svojimi skúsenosťami. Dalo by sa tu toho popísať ešte veľa. Tu by bolo namieste ešte pridať ospravedlnenie fotografom, ktorí sa takýmto fotením živia dlhšie ako ja a nedajú naň dopustiť. Nechcel som sa vás nijako dotknúť. Skôr som sa len zábavnou formou chcel podeliť o vlastné skúsenosti. A rozhodne týmto nechcem nikoho odradiť od podobného fotenia. Má to vždy svoje čaro, spoznáte  kopu ľudí, získate čísla na pekné baby a občas aj schopné modelky. A nech si každý hovorí čo chce, ale je to pre začínajúceho fotografa dobrá škola - či koncert alebo pártydisko. Sú to technicky náročné žánre, ktoré len tak každý nenafotí a fotograf má čo robiť. Musí poznať svoju techniku, musí sa vedieť vynájsť v každej situácii, musí vedieť komunikovať a musí sa vedieť baviť. Ak teda radi fotíte ľudí a máte radi akciu a občas trochu adrenalínu, vyskúšajte si to. 

Článok je koncipovaný ako  blog a prezentuje osobné skúsenosti autora.  Neočakávajte žiadne konkrétne rady ako niečo fotiť. Na túto tému aj  na tomto serveri nájde niekoľko iných článkov, ale aj povolanejších a skúsenejších fotografov. Tento blog je skôr nahliadnutím "pod pokrievku" fotenia rôznych párty, diskoték, koncertov a iných prináležiacich akcií a pri jeho písaní som vychádzal z obdobných skúseností.