Zdravím. Veľmi by ma zaujímal váš názor na fotenie pohrebu. 1, Fotili by ste pohreb? 2, Fotili by ste pohreb na ktorom by ste aj vy boli ako smútiaci účastník keby vás niekto z rodiny o to požiadal? 3, Čo si myslíte - pozerá si vôbec potom niekto také fotky niekedy (nieje to fotenie zbytočné)?
Lebo ja osobne neviem, či je vôbec potrebné taký pohreb fotiť. Kto si tie fotky niekedy pozrie resp. kto si chce takúto smutnú situáciu vôbec niekedy pripomínať a znova ju prežívať. Nefotí sa to zbytočne? Pýtam sa preto, lebo dnes som fotil druhý krát pohreb, ktorého smútiaci účastník som bol aj ja, nedokážem rodine povedať NIE už keď ma požiadajú. Cudzí pohreb by sa mi fotil asi lepšie, ale ten by som určite odmietol. Musím povedať, že tie fotky nie sú dobré z pochopiteľných dôvodov. Je to obrovská drina, obrovský tlak, mieriť objektívom na utrpenie, narúšanie celého obradu a ešte keď človek pomaly nevidí ani na ostriace body nie tak na expozičné hodnoty. Neviem vážne či to nieje úplne zbytočné. Alebo mám mať pocit, že som urobil niečo dobré, užitočné aj napriek veľmi zlej kvalite fotiek, ktoré si hádam niekto niekedy aj pozrie. Fotky, ktoré si nebudú pozerať sú na nič. Zároveň chcem poprosiť ľudí, ktorí profesionálne fotia aj takéto udalosti, o nejaké praktické rady ak sa to vôbec dá. Ďakujem
Ale fotil som kar ako spomienku na stretnutie fakt velkejrodiny rozlezenej po celom svete. Pohreb je zial casto jediny sposob kedy sa "klasicka" (5 a viac deti) slovenska rodina da do kopy ... samozrejme nemyslim CDRomsku rodinu - ta zije spravidla (s vynimkou vyletov do porodnice a basy) v jednej chajde ...
raz som bol tiež fotiť. Nie síce priamo pohreb, ale zomrelú v truhle spolu s jej ešte žijúcim manželom. On ma o to poprosil a bral to veľmi s pokorou. Mal síce 92 rokov, ale čulý bol ako šesťdesiatnik. Nebolo mi to veľmi príjemné, ale zvykol som si . Sú to divné pocity a asi máš s tými fotkami pravdu.
Ahoj, ja som videla fotky (aj) z pohrebov v knihe slovenského fotografa Tibora Huszára. Zachytával život dediny Reca, a tak tam boli aj fotky z rôznych obradov... http://www.tiborhuszar.com/ Tam to ale malo dokumentárny účel.
Neda mi neprispiet este jednou "pohrebnou". Mam teraz taku objednavku - fotku na parte, resp. taku co bude vystavena pocas pohrebu na truhle. Zadavatel tam nechce ziadnu "svadobnu alebo z obcanaku" ale "peknu fotku v lese, s poharom cerveneho vina v ruke, ale aby mala take to rozmachlene pozadie" ...
Dalsie jeho poziadavky su : - spopolnit - polovicu rozosiat na rozsevovej luke. ROZOSIAT nie ZAKOPAT ... nechce byt s niekym po smrti premiesany - druhu polovicu vyniest na Krivan a rozprasit nad Slovenskou hrudou
Fotil som raz pohreb. . . Nie je to jednoduche. . . . hlavne ked sa jedna o niekoho z rodiny (v mojom pripade stryko)
Ci to ma vobec zmysel?. . . co je to za otazku??? V minulosti bolo uplne normalne, ze sa fotili pohreby. . . . Rodina sa aspon cela zide a su spomienky, aj ked pohreb je pohreb. . . . Preco by sa mali ale zdokumentovaat iba radostne udalosti ako je napriklad svadba?
Aj ked je sice pravda, ze na rozvod si nikto fotografa nezavola
Fotil som aj pohreb, na ktorom som sa zúčastnil... Je to súčasť života... Po rokoch smútok prejde a fotka ostane. Môj starý otec zomrel v roku 1976. Mal som ho veľmi rád, ale neodolal som a mám jeho fotografiu v truhle. Keď sa dnes na ňu pozriem, nespomínam už na jeho smrť, ale na jeho život...
1) zalezi od okolnosti, miery motivacie, nielen tej $$ 2) to by som nerobil, bud truchlim alebo fotim, nic medzi tym 3) fotenie ma zmysel.
FYI, vyznamny SK fotograf Karol Benicky nafotil pohreb svojho syna, fotografa Matusa (zosnul vo veku 35 rokov) a tie fotografie vystavoval vo farbe a velkom formate na vystave, konkretne 3 roky dozadu vo foyeri budovy STV. Mal som na tej vystave zvlastny pocit. Samozrejme boli tam aj ine foto ale tieto som si zapamatal. Ostatne mam v knizke ktoru spolu vydali.
... my sme mali medzi rodinnymi fotografiami fotky z pohrebov - nemam potuchy, kto to fotil (ked prirodzene vymierala generacia, ktora bola na rade, ja som bol sopliak so veku 4-8 rokov), teraz mame chvilu generacnu pauzu... Mne teda fotky z pohrebu neprisli nijako divne, na otazku "preco teta place ?" mi bolo po spravnosti odpovedane "lebo je smutna", "preco ?" ,"lebo zomrela babka" ,"aha..." No teraz... Nie ze by som si na to netrufol, keby na to prislo, no 1. nechcem to fotit a za 2. iniciativne to urcite robit nebudem.
1. nie 2. nemam zmysel pre takyto druh fotografie 3. oproti nasim pribuznym, voci foteniu pohrebov prezidentov, panovnikov a osobnosti verejneho zivota nikto pochybnosti nevyjadruje a ludia si ich vacsinou radi prezeraju..
bol som svedkom pohrebu na ktorom si jeden z pribuznych vytiahol kameru a cele to tocil. Nielen ze to narusalo pietnu atmosferu ale bolo to dost neprijemne. V dnesnej dobe maju ludia rozne uchylky.. Pokial nejde o umelecke stvarnenie, ale o spomienku.. myslim si ze clovek ako ludska bytost by sa mal fotografovat pocas jeho zivota aby zabery neskor vzbudzovali spomienky na to aky bol a co z neho vyzarovalo..
Robím už roky rodokmene najbližšej rodiny a pozostalí mi často odkazujú albumy fotografií po zosnulých... Sú plné foto z pohrebov, priame pohľady na rakvy zo zosnulým, okolo trúchliaca rodina.... Sú to zvláštne foto, album je plný toho človeka, ako rástol, ženil sa, prišli deti, vnúčatá a zrazu je ten človek mŕtvy, bez duše... Dnes sa to už nefotí a ak mám pravdu povedať, neviem, či je to dobre a či nie...
mojim snom je nafotit dedinsky pohreb na 18-24mm fullframe 35mm film v CB.
uz som nafotil jeden pohreb v krematoriu krematorium ma vlastneho fotografa, cize zjavne je zaujem o fotenie pohrebov urcite chcem nafotit pohreb blizkej osoby, ked mi taka zomrie (malo takych v mojom zivote) kazda fotografia si najde publikum
inak v tom krematoriu mi chybal trochu smutok. bolo tam ticho, ale malokto plakal, vacsina boli ticho a pozerali do zeme. cize nejaky extrasuper zazitok to nebol.
Neviem či som divný alebo nie, ale ja osobne už som fotil 2 rodinné pohreby, v kt. som bol účastníkom aj ja a neprišlo mi to nejak divné ani zvláštne. Jednoducho asi preto, že to beriem ako súčasť života, ale to som ja... A podľa mňa tak ako sa robia fotky na začiatku života, ak to nikomu neprekáža, tak sa môžu robiť fotky aj na konci života. A ako tu už bolo povedané bolesť časom vymizne, ale fotka ostane a ľudia vždy radi zaspomínajú aj na to horšie.
Ahoj, ja som videla fotky (aj) z pohrebov v knihe slovenského fotografa Tibora Huszára. Zachytával život dediny Reca, a tak tam boli aj fotky z rôznych obradov... http://www.tiborhuszar.com/ Tam to ale malo dokumentárny účel.
To je zle pochopene. Tibor Husar postavil pomnik obci, v ktorej zije, chodi do krcmi a v ktorej chodi na pohreby svojim kamaratom. Asi by to tak nevedel, keby to neprezival. To, co robi Tibor Husar foti DOKUMENT. To je narocna emotivna fotografia, to nie je dokumentarna fotografia. Ja dufam, ze naprosta vacsina chape rozdiel medzi tymito dvoma zanrami. Ta kniha nevznikla na niciju objednavku, ona je vlastne etapa jeho zivota. A pohreby, ci svadby su toho jeho zivota sucastou.
Otcova sestra robila fotografku. V komunalnych službach. Fotografovala pohreby. Myslim, že davnejsie viac a potom už nie. Asi si ludia uvedomili, že je to sprostosť. No predtym si ludia mysleli, že mať fotky z pohrebu je cool.
Maly tip: Od Smoka existuje kniha o foteni zosnulych. Trosku som si ju prelistoval, no je to divoke citanie.
A tak na okraj. Viaceri ste napisali, ze niekedy bolo bezne fotit svadby no treba brat do uvahy, ze to bolo bezne z dovodu toho, ze fotografovanie nebolo bezne a lacne, zisla sa cela rodina, ktora sa dokazala na to vyskladat a zvacsa to bola jedina udalost z ktorej boli kompletne fotografie celej rodiny. Dnes si clovek sadne na facebook a s nadsazkou sa da povedat, ze fotky drvivej vacsinu rodiny si skopletizuje behom chvile.
Fotenie pohrebu †
1, Fotili by ste pohreb?
2, Fotili by ste pohreb na ktorom by ste aj vy boli ako smútiaci účastník keby vás niekto z rodiny o to požiadal?
3, Čo si myslíte - pozerá si vôbec potom niekto také fotky niekedy (nieje to fotenie zbytočné)?
Lebo ja osobne neviem, či je vôbec potrebné taký pohreb fotiť. Kto si tie fotky niekedy pozrie resp. kto si chce takúto smutnú situáciu vôbec niekedy pripomínať a znova ju prežívať. Nefotí sa to zbytočne? Pýtam sa preto, lebo dnes som fotil druhý krát pohreb, ktorého smútiaci účastník som bol aj ja, nedokážem rodine povedať NIE už keď ma požiadajú. Cudzí pohreb by sa mi fotil asi lepšie, ale ten by som určite odmietol. Musím povedať, že tie fotky nie sú dobré z pochopiteľných dôvodov. Je to obrovská drina, obrovský tlak, mieriť objektívom na utrpenie, narúšanie celého obradu a ešte keď človek pomaly nevidí ani na ostriace body nie tak na expozičné hodnoty. Neviem vážne či to nieje úplne zbytočné. Alebo mám mať pocit, že som urobil niečo dobré, užitočné aj napriek veľmi zlej kvalite fotiek, ktoré si hádam niekto niekedy aj pozrie. Fotky, ktoré si nebudú pozerať sú na nič. Zároveň chcem poprosiť ľudí, ktorí profesionálne fotia aj takéto udalosti, o nejaké praktické rady ak sa to vôbec dá. Ďakujem
2. urcite nie
3. asi nie
Ale fotil som kar ako spomienku na stretnutie fakt velkejrodiny rozlezenej po celom svete. Pohreb je zial casto jediny sposob kedy sa "klasicka" (5 a viac deti) slovenska rodina da do kopy ... samozrejme nemyslim CDRomsku rodinu - ta zije spravidla (s vynimkou vyletov do porodnice a basy) v jednej chajde ...
Dalsie jeho poziadavky su :
- spopolnit
- polovicu rozosiat na rozsevovej luke. ROZOSIAT nie ZAKOPAT ... nechce byt s niekym po smrti premiesany
- druhu polovicu vyniest na Krivan a rozprasit nad Slovenskou hrudou
Nie je to jednoduche. . . . hlavne ked sa jedna o niekoho z rodiny (v mojom pripade stryko)
Ci to ma vobec zmysel?. . . co je to za otazku???
V minulosti bolo uplne normalne, ze sa fotili pohreby. . . . Rodina sa aspon cela zide a su spomienky, aj ked pohreb je pohreb. . . . Preco by sa mali ale zdokumentovaat iba radostne udalosti ako je napriklad svadba?
Aj ked je sice pravda, ze na rozvod si nikto fotografa nezavola
2) to by som nerobil, bud truchlim alebo fotim, nic medzi tym
3) fotenie ma zmysel.
FYI, vyznamny SK fotograf Karol Benicky nafotil pohreb svojho syna, fotografa Matusa (zosnul vo veku 35 rokov) a tie fotografie vystavoval vo farbe a velkom formate na vystave, konkretne 3 roky dozadu vo foyeri budovy STV. Mal som na tej vystave zvlastny pocit. Samozrejme boli tam aj ine foto ale tieto som si zapamatal. Ostatne mam v knizke ktoru spolu vydali.
2. nie
3. ano, pozeraju
2. nemam zmysel pre takyto druh fotografie
3. oproti nasim pribuznym, voci foteniu pohrebov prezidentov, panovnikov a osobnosti verejneho zivota nikto pochybnosti nevyjadruje a ludia si ich vacsinou radi prezeraju..
bol som svedkom pohrebu na ktorom si jeden z pribuznych vytiahol kameru a cele to tocil. Nielen ze to narusalo pietnu atmosferu ale bolo to dost neprijemne. V dnesnej dobe maju ludia rozne uchylky.. Pokial nejde o umelecke stvarnenie, ale o spomienku.. myslim si ze clovek ako ludska bytost by sa mal fotografovat pocas jeho zivota aby zabery neskor vzbudzovali spomienky na to aky bol a co z neho vyzarovalo..
Dnes sa to už nefotí a ak mám pravdu povedať, neviem, či je to dobre a či nie...
uz som nafotil jeden pohreb v krematoriu
krematorium ma vlastneho fotografa, cize zjavne je zaujem o fotenie pohrebov
urcite chcem nafotit pohreb blizkej osoby, ked mi taka zomrie (malo takych v mojom zivote)
kazda fotografia si najde publikum
inak v tom krematoriu mi chybal trochu smutok. bolo tam ticho, ale malokto plakal, vacsina boli ticho a pozerali do zeme. cize nejaky extrasuper zazitok to nebol.
To, co robi Tibor Husar foti DOKUMENT. To je narocna emotivna fotografia, to nie je dokumentarna fotografia. Ja dufam, ze naprosta vacsina chape rozdiel medzi tymito dvoma zanrami.
Ta kniha nevznikla na niciju objednavku, ona je vlastne etapa jeho zivota. A pohreby, ci svadby su toho jeho zivota sucastou.
A tak na okraj. Viaceri ste napisali, ze niekedy bolo bezne fotit svadby no treba brat do uvahy, ze to bolo bezne z dovodu toho, ze fotografovanie nebolo bezne a lacne, zisla sa cela rodina, ktora sa dokazala na to vyskladat a zvacsa to bola jedina udalost z ktorej boli kompletne fotografie celej rodiny.
Dnes si clovek sadne na facebook a s nadsazkou sa da povedat, ze fotky drvivej vacsinu rodiny si skopletizuje behom chvile.
zaregistrujte sa a presvedčte o mnohých z výhod byť členom
- moj profil
- albumy
- pošta
- pridávanie fotografií
- komentáre
- záložky
- notifikácie
- diskusie
- hodnotenie
Zaregistrujte sa