Hore
Fórum » Pokec
 

Podporte pripomienku, pomozte ochranit nasu prirodu!

kubizmus
kubizmus externý redaktor 2013-06-08 12:53:46+02
Dobrý den, verím, ze vas tu je vela s kladnym vztahom k nasej prirode, rad by som vas preto oslovil s mensou prosbou :

Prosim podpote pripomienku proti novele zakona o ochrane prirody, zakon je ucelovo postaveny tak , aby umoznil este vacsiu devastaciu prirody, vyrub stromov a obmedzila sa ochrana nasej prirody! Staci len vyplnit povinne kolonky v peticii na stranke http://www.ekoforum.sk/peticia/priroda a potvrdit, zaberie vam to len par sekund, vsetky informacie o tom zakone aj o pripomienke su na tej stranke. Cas ostava uz len do 13.6.2013!!!
Dakujem.


Budem rád ked tu peticiu posuniete aj svojim znamym, aby sa do nej pridalo co najviac ludi.
Musime povedat NIE! bande nenazrancov, ktory chcu kazdy meter stvorcovy, kazdy strom v nasej krajine premenit na zlatu tehlu, najmä vo svoj prospech, nedovolme im ukradnut to co patri nam vsetkym, nasmu narodu a zachranme to co este ostalo!!!
 
total empty
2013-06-10 09:27:00+02
Nebude lesou,nebude prírody, nebude ani čo fotiť. Alebo bude,nevábnu mesačnú krajinu,občas zo suchým kohyľom, ako pamätník toho, čo tu kedisy bolo.
 
keko
2013-06-10 09:42:32+02
príspevok od: schenker
PS2 -Naozaj posledná veta. Ty vážne rozdvojená nasobnosť či ? Na jednej strane uznávaš že lesy fungujú na hov... a na druhej strane nabádaš aby nikto nič nerobil./aj keď stále neviem pochopiť ako to že nevymizli lesné spoločenstva kvôli podkornikovy už pred 100000 rokmi ved aj vtedy boli kalamity alebo že by nie?/ Ináč tu nejde zvyčajne o lesníka/ten je niekde dole...dole../ ale zákony ktoré sa dajú riadne prekrúcať v prospech manažmentu a rôznym finančným spoločnostiam, ved drevo je hlavne byznys ale ak si si nevšimol ako naša spoločnosť funguje tak je to asi márne. Toto nie je petícia kvôli dvom obrázkom/nepodceňuj ľudí/ a ako slobodný človek máš pravo sa pridať alebo nie toť vše.
Hej, priatelu. Les tu bol koli rozvoju namornej dopravy skoro cely vyrubany. Potom, v "stoleti pary" az do zaciatku tazby uhlia drancovanie pokracovalo. Az zostalo skoro lyse Slovensko. Vdak osvietenym panovnikom Rakuskouhorska doslo k zvratu a zacalo sa s poztupnym zalesnovanim. Ako vravis pre "byznys". Preto na Slovensku najdes na 90% les rucne sadeny.
Ja som rozdvojen osobnost? Ved ty si nariekal nad vyrubanym stromom a o vetu neskor si tvrdil, ze les sam narastie.
Vies, co? Ti dvaja vyssie aspon mali o com pisat. Aj ked s nimi nesuhlasim, respektujem ich nazory. Ale ti si ten exemplar, koli ktorym nazory ludi podcenujem.
A este daco napis, aby si mal posledne slovo ty.
 
Tunde
2013-06-10 09:45:51+02
Potvrdené a podporené
 
Martin Školiak
2013-06-10 10:40:05+02
príspevok od: JakubCibik
Zrejme je zbytočné niečo sa snažiť vysvetliť človeku, ktorý nechápe základné ekologické súvislosti lesa a význam Národných parkov, takže ukončenie tejto témy bude najlepšie riešenie.
Nech prvý hodí kameňom (do Keka) ten čo nepoužíva doma produkty lesného hospodárstva či už vo forme dreva, nábytku, parkiet, papiera atď, atď. A teraz vážne tieto zákony prekopať treba to bude asi súhlasiť každí. Či je tá novela dobrá alebo zlá to si netrúfam povedať. Keby sa dodržiavali aspoň tie zákony čo sú. Záujmové skupiny s kapitálom v rukách si aj tak nájdu cestu ako obísť zákony keď potrebujú vyrúbať les kvôli novej zjazdovke alebo novému hotelu v chránenom území. Kalamitné drevo v oblastiach s vysokým stupňom ochrany asi vyťažiť treba aj preto aby neboli spôsobené ešte väčšie škody. Neviem alebo sme ochotní čakať niekoľko sto rokov kým si stým príroda poradí sama. To by znamenalo že naša generácia ani generácia po nás by už les v tých oblastiach nevidela. Pomaly si začínam myslieť že za minulého režimu to fungovalo naozaj akosi lepšie. Samozrejme sa aj ťažilo ale na druhej strane bolo možné stretnúť v lese brigádnikov ktorí vo veľkom vysádzali. Dnes už stretávame len pilčíkov. Problém ochrany a nejakého rozumného využívania lesa je oveľa zložitejší ako si mnohí tu myslíme, preto chápem aj Kekov postoj. Dúfam že kompetentní nakoniec vymyslia riešenie ktoré bude na prospešné prírode aj ľuďom.
 
Martin Školiak
2013-06-10 10:40:52+02
príspevok od: kubizmus
Asi by som to teda uzavrel, chcel by som podakovat za diskusiu a najmä tym ktory podporili peticiu a pripadne ju aj posunuli dalej dalsim ludom, verim, ze bude uspesna a zvitazi zdravi rozum nad chamtvostou!

PS poznamka k uzivatelovi keko, myslim, ze jeho cely zamer v tejto diskusii bol iba provokacny nic viac, preto ho netreba brat prilis vazne.
Nech prvý hodí kameňom (do Keka) ten čo nepoužíva doma produkty lesného hospodárstva či už vo forme dreva, nábytku, parkiet, papiera atď, atď. A teraz vážne tieto zákony prekopať treba to bude asi súhlasiť každí. Či je tá novela dobrá alebo zlá to si netrúfam povedať. Keby sa dodržiavali aspoň tie zákony čo sú. Záujmové skupiny s kapitálom v rukách si aj tak nájdu cestu ako obísť zákony keď potrebujú vyrúbať les kvôli novej zjazdovke alebo novému hotelu v chránenom území. Kalamitné drevo v oblastiach s vysokým stupňom ochrany asi vyťažiť treba aj preto aby neboli spôsobené ešte väčšie škody. Neviem alebo sme ochotní čakať niekoľko sto rokov kým si stým príroda poradí sama. To by znamenalo že naša generácia ani generácia po nás by už les v tých oblastiach nevidela. Pomaly si začínam myslieť že za minulého režimu to fungovalo naozaj akosi lepšie. Samozrejme sa aj ťažilo ale na druhej strane bolo možné stretnúť v lese brigádnikov ktorí vo veľkom vysádzali. Dnes už stretávame len pilčíkov. Problém ochrany a nejakého rozumného využívania lesa je oveľa zložitejší ako si mnohí tu myslíme, preto chápem aj Kekov postoj. Dúfam že kompetentní nakoniec vymyslia riešenie ktoré bude na prospešné prírode aj ľuďom.
 
JakubCibik
2013-06-10 11:18:16+02
príspevok od: Martin Školiak
Nech prvý hodí kameňom (do Keka) ten čo nepoužíva doma produkty lesného hospodárstva či už vo forme dreva, nábytku, parkiet, papiera atď, atď. A teraz vážne tieto zákony prekopať treba to bude asi súhlasiť každí. Či je tá novela dobrá alebo zlá to si netrúfam povedať. Keby sa dodržiavali aspoň tie zákony čo sú. Záujmové skupiny s kapitálom v rukách si aj tak nájdu cestu ako obísť zákony keď potrebujú vyrúbať les kvôli novej zjazdovke alebo novému hotelu v chránenom území. Kalamitné drevo v oblastiach s vysokým stupňom ochrany asi vyťažiť treba aj preto aby neboli spôsobené ešte väčšie škody. Neviem alebo sme ochotní čakať niekoľko sto rokov kým si stým príroda poradí sama. To by znamenalo že naša generácia ani generácia po nás by už les v tých oblastiach nevidela. Pomaly si začínam myslieť že za minulého režimu to fungovalo naozaj akosi lepšie. Samozrejme sa aj ťažilo ale na druhej strane bolo možné stretnúť v lese brigádnikov ktorí vo veľkom vysádzali. Dnes už stretávame len pilčíkov. Problém ochrany a nejakého rozumného využívania lesa je oveľa zložitejší ako si mnohí tu myslíme, preto chápem aj Kekov postoj. Dúfam že kompetentní nakoniec vymyslia riešenie ktoré bude na prospešné prírode aj ľuďom.
Riešili sme však situáciu v národnom parku, kde zákon jasne hovorí: "Národný park je rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti."
Nad všetky činnosti - to znamená aj nad činnosti spojené s ťažbou dreva - či už pre potrebu miestneho obyvateľstva, developerov alebo firiem masovo vyvážajúcich naše drevo do Poľska či Rakúska.

Celý "problém" ste vystihol v tejto vete "Neviem alebo sme ochotní čakať niekoľko sto rokov kým si stým príroda poradí sama.". Presne to je ten dôvod, prečo je bezzásahovosť (aspoň v NP) dobrá cesta a prečo ju ekológovia a biológovia podporujú, napriek odporu laickej verejnosti. Môžeme v nich dlhodobo pozorovať prirodzené procesy obnovy lesa po "kalamite", následne by sa dali výsledky v budúcnosti aplikovať napríklad aj pri výsadbe lesov, ktoré plnia aj funkciu hospodársku.

"To by znamenalo že naša generácia ani generácia po nás by už les v tých oblastiach nevidela." Problém laickej verejnosti je, že pod pojmom les vnímajú iba hotový "produkt" - teda súvislý porast "živých" stromov, ktorý plní určité funkcie (v NP by to mala byť primárne funkcia ekologická, prípadne rekreačná, inde aj hospodárska). "Kalamitou", či už lykožrútovou, veternou alebo požiarnou však existencia (prirodzeného) lesa nekončí, páve naopak. Začína sa proces prirodzenej obnovy lesa, ktorý je síce z nášho pohľadu zdĺhavý, ale z hľadiska ekologického veľmi významný - výsledkom je stabilnejšie lesné spoločenstvo, ako predošlé. Vyvíjajúci sa les nemá hospodársky význam (hovoríme však stále o NP, kde by mal byť tento faktor podradený ochrane aj pri "zdravých" lesoch). Rovnako môže byť čiastočne narušený rekreačný význam (horšia priechodnosť a pod.). Všetko je to však vykompenzované spomínaným významom ekologickým a možnosťou pozorovať prirodzené procesy. To, čo sa zdá niekomu ako kalamita, je z hľadiska ochrany prírody nový začiatok, respektíve pokračovanie cyklu daného systému.

Pokiaľ ide o lesy hospodárske, tie tvoria väčšinu územia SR, ich jediným významom nie je len hospodárenie (ak áno, potom ide o plantáže na drevo, nie o lesy ako súčasť prírody). Plní totiž aj ostatné funkcie, ako les ochranný (ekologická, rekreačná...) a využívanie lesa by mal byť spojené s takými metódami, aby boli tieto funkcie čo najlepšie zachované.
Človek, ako každý iný organizmus, potrebuje pre svoj život čerpať zdroje z prírody. Jedným z nich je drevo z lesov, ktoré využívame v rôznej miere a forme celé tisícročia. Cieľom ochrany prírody nie je úplne zrušiť ťažbu dreva, ale využívať tieto zdroje do takej miery, aby sme čo najmenej zasahovali do fungovania ekosystémov a zachovali tak zdravé životné prostredie pre nasledujúce generácie. To sa dá dosiahnuť jednak využívaním len skutočne potrebného množstva dreva a využívaním šetrných metód (výberková ťažba a pod.). Napriek tomu, že príroda sa dokáže obnoviť sama aj napr. po holorube neznamená to, že je to vhodná metóda.
 
Martin Školiak
2013-06-10 11:40:41+02
Slovensko je príliš malé na to aby sme mohli aplikovať takéto metódy ochrany len na vybrané územia národných parkov bez toho aby to malo vplyv na ostatné lesy. Tá drevokazná háveď nevie kde je hranica národného parku a kde je už hospodársky využívaný les. Vravím ten problém je zložitý.
 
Martin Školiak
2013-06-10 11:41:08+02
príspevok od: JakubCibik
Riešili sme však situáciu v národnom parku, kde zákon jasne hovorí: "Národný park je rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti."
Nad všetky činnosti - to znamená aj nad činnosti spojené s ťažbou dreva - či už pre potrebu miestneho obyvateľstva, developerov alebo firiem masovo vyvážajúcich naše drevo do Poľska či Rakúska.

Celý "problém" ste vystihol v tejto vete "Neviem alebo sme ochotní čakať niekoľko sto rokov kým si stým príroda poradí sama.". Presne to je ten dôvod, prečo je bezzásahovosť (aspoň v NP) dobrá cesta a prečo ju ekológovia a biológovia podporujú, napriek odporu laickej verejnosti. Môžeme v nich dlhodobo pozorovať prirodzené procesy obnovy lesa po "kalamite", následne by sa dali výsledky v budúcnosti aplikovať napríklad aj pri výsadbe lesov, ktoré plnia aj funkciu hospodársku.

"To by znamenalo že naša generácia ani generácia po nás by už les v tých oblastiach nevidela." Problém laickej verejnosti je, že pod pojmom les vnímajú iba hotový "produkt" - teda súvislý porast "živých" stromov, ktorý plní určité funkcie (v NP by to mala byť primárne funkcia ekologická, prípadne rekreačná, inde aj hospodárska). "Kalamitou", či už lykožrútovou, veternou alebo požiarnou však existencia (prirodzeného) lesa nekončí, páve naopak. Začína sa proces prirodzenej obnovy lesa, ktorý je síce z nášho pohľadu zdĺhavý, ale z hľadiska ekologického veľmi významný - výsledkom je stabilnejšie lesné spoločenstvo, ako predošlé. Vyvíjajúci sa les nemá hospodársky význam (hovoríme však stále o NP, kde by mal byť tento faktor podradený ochrane aj pri "zdravých" lesoch). Rovnako môže byť čiastočne narušený rekreačný význam (horšia priechodnosť a pod.). Všetko je to však vykompenzované spomínaným významom ekologickým a možnosťou pozorovať prirodzené procesy. To, čo sa zdá niekomu ako kalamita, je z hľadiska ochrany prírody nový začiatok, respektíve pokračovanie cyklu daného systému.

Pokiaľ ide o lesy hospodárske, tie tvoria väčšinu územia SR, ich jediným významom nie je len hospodárenie (ak áno, potom ide o plantáže na drevo, nie o lesy ako súčasť prírody). Plní totiž aj ostatné funkcie, ako les ochranný (ekologická, rekreačná...) a využívanie lesa by mal byť spojené s takými metódami, aby boli tieto funkcie čo najlepšie zachované.
Človek, ako každý iný organizmus, potrebuje pre svoj život čerpať zdroje z prírody. Jedným z nich je drevo z lesov, ktoré využívame v rôznej miere a forme celé tisícročia. Cieľom ochrany prírody nie je úplne zrušiť ťažbu dreva, ale využívať tieto zdroje do takej miery, aby sme čo najmenej zasahovali do fungovania ekosystémov a zachovali tak zdravé životné prostredie pre nasledujúce generácie. To sa dá dosiahnuť jednak využívaním len skutočne potrebného množstva dreva a využívaním šetrných metód (výberková ťažba a pod.). Napriek tomu, že príroda sa dokáže obnoviť sama aj napr. po holorube neznamená to, že je to vhodná metóda.
Slovensko je príliš malé na to aby sme mohli aplikovať takéto metódy ochrany len na vybrané územia národných parkov bez toho aby to malo vplyv na ostatné lesy. Tá drevokazná háveď nevie kde je hranica národného parku a kde je už hospodársky využívaný les. Vravím ten problém je zložitý.
 
seifi
2013-06-10 13:09:25+02
príspevok od: Martin Školiak
Slovensko je príliš malé na to aby sme mohli aplikovať takéto metódy ochrany len na vybrané územia národných parkov bez toho aby to malo vplyv na ostatné lesy. Tá drevokazná háveď nevie kde je hranica národného parku a kde je už hospodársky využívaný les. Vravím ten problém je zložitý.
súhlas, keď vidíme, že to nejde, tak zrušme parky, nechajme 1 alebo 2; ale my aj parky, aby sme mohli trúbiť do sveta, aká kultúra to tu žije, aj k tomu pristupvať ako k hospodárskemu lesu/územi, však to zo zahraničia nevidno; my to tu všetko, skoro všetko, robíme tak na oko, tendre nie sú tendrami, všetci to dobre vieme a hráme divadlo, atď. atď.
 
volodka22
2013-06-10 18:36:26+02
http://www.sme.sk/c/6831718/novelu-upravia-v-lesoch-sa-budu-nahlasovat-len-velke-podujatia.html
 
fotograficek
2013-06-10 19:08:46+02
príspevok od: keko
Ked sa les obnovi, preco nariekas nas vyrubanymi urbariatmi?
Kámo to si robíš srandu poobzeraj sa aká je realita Urbariáty je to najhoršie čo môže byť im je jedno kolko sa vyťaží hlavne nech sú peniaze z ktorých pekná časť ide bokom kade komu do vačku. Za dva týždne sem hodím fotky holorubou ktorá sú neskutočne veľké....
 
keko
2013-06-10 20:09:52+02
príspevok od: fotograficek
Kámo to si robíš srandu poobzeraj sa aká je realita Urbariáty je to najhoršie čo môže byť im je jedno kolko sa vyťaží hlavne nech sú peniaze z ktorých pekná časť ide bokom kade komu do vačku. Za dva týždne sem hodím fotky holorubou ktorá sú neskutočne veľké....
Viem o tom. Napriek tomu lesa neustale pribuda.
Ak mas konkretny podnet, nech sa paci ---> prokuratura. Skoda tu nariekat.
 
anton julény
2013-06-10 23:07:11+02
príspevok od: fotograficek
Kámo to si robíš srandu poobzeraj sa aká je realita Urbariáty je to najhoršie čo môže byť im je jedno kolko sa vyťaží hlavne nech sú peniaze z ktorých pekná časť ide bokom kade komu do vačku. Za dva týždne sem hodím fotky holorubou ktorá sú neskutočne veľké....
nedá mi pridať sem svoju reakciu.
výsledkom prístupu k výkonu vlastníctva v lesoch a neznalosť vlastných práv a povinností je súčasný stav lesov. na jednej strane najväčším užívateľom lesných pozemkov je štát, lebo väčšinu vlastníkov les ako taký nezaujíma. a ak ho zaujíma, tak lesy robili/robia rôzne obštrukcie, aby sa vlastník k lesom ani nedostal a na druhej strane sa upravuje ťažba tak, aby sa ťažilo tam, kde sa lesné pozemky vydávajú. a tak sa o les zo zákona stará štát. má síce povinnosti s vlastníkmi uzavrieť nájomné zmluvy, ale vo väčšine prípadov to z vlastnej iniciatívy nerobí. to isté sa týka náhrad za nemožnosť hospodárenia vo vlastných lesoch, lebo značná časť lesných pozemkov je v osobitnom režime hospodárenia (napr. národné parky) a hospodárska činnosť je pre drobných vlastníkov lesov nepovolená.
ak sa vám však podarí stať sa vlastníkom lesa, tak vám postačuje len odborný lesný hospodár (aj keď nebude nič robiť) a v lese si môžte robiť čo chcete, samozrejme v súlade s hospodárskym plánom, ktorý je na úrovni zákona, a môžte ho nechať aj bez zásahov. takže ak chcete chrániť les tak ako si predstavujete, kúpte si ho.
urbáre, ak fungujú tak ako majú, tak sú prínosom pre všetkých urbárnikov, lesy a obec, alebo prenechajú hospodárenie na štát.
 
fatality
2013-06-11 00:25:35+02
aktualne:
http://poprad.korzar.sme.sk/c/6831288/jezersko-splachla-voda-po-silnej-burke.html
jeden z mnohych dosledkov masivneho vyrubu stromov..
a toto tvrdili "ekoteroristi" uz pred par rokmi:
Prírodná rezervácia Jezerské jazero sa nachádza v katastrálnom území obce Jezersko v Spišskej Magure. Vzniklo prirodzeným zosuvom flyšových hornín a má dobre zachovanú vodnú hladinu. Leží v nadmorskej výške 919 m n. m., má maximálnu dĺžku 110 m a šírku 74 m a zaberá plochu 0,60 ha.
Ako prírodná rezervácia s rozlohou 2,18 ha je chránené od roku 1967.
Vďaka spolupráci ministerstva životného prostredia a ministerstva pôdohospodárstva boli lesy v tejto prírodnej rezervácií a v jej širokom okolí vyrúbané. Na možné dôsledky takého to postupu vo flyšových oblastiach severovýchodného Slovenska VLK upozorňuje roky. V týchto pohoriach je totiž jedinou možnosťou ako zadržať extrémnu zrážkovú vodu v záveroch dolín len a len neporušená lesná pôda a samotný les. Les, vďaka miestnym lesohospodárom zmizol, a teraz si ťažbári musia žať dôsledky svojej nepremyslenej práce.
https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10200140357527844&l=51110b8514
 
fotograficek
2013-06-11 15:11:38+02
príspevok od: keko
Viem o tom. Napriek tomu lesa neustale pribuda.
Ak mas konkretny podnet, nech sa paci ---> prokuratura. Skoda tu nariekat.
Pribúda? na základe čoho tu môžeš toto napísať?
 
keko
2013-06-11 16:26:36+02
príspevok od: fotograficek
Pribúda? na základe čoho tu môžeš toto napísať?
Na zaklade statistik europskych institucii...
Opravim, co som este zle uviedol pred tym, v urovni ochrany pred drevokaznym hmyzom sa nachadzame v Europe az na tretom mieste. Za to, ze som si to zle pamatal sa vsetkym ospravedlnujem.
 
Radik
2013-06-11 17:30:03+02
príspevok od: keko
Viem o tom. Napriek tomu lesa neustale pribuda.
Ak mas konkretny podnet, nech sa paci ---> prokuratura. Skoda tu nariekat.
Čiastočne máš pravdu, celková rozloha lesných porastov sa rozširuje, ale v dôsledku zarastania trvalých trávnych porastov následkom neobhospodarovania, tam sa les rozširuje, ale tak kde bol doteraz ubúda...

K lykožrútovi asi toľko, že naň existujú parazity a huby ktoré ich celkom účinne likvidujú, ibaže na slovensku sú v móde lapače ktoré majú malý účinok (však na čo používať účinnejšie prostriedky, aby prišli o zámienku pre ťažbu?). Lykožrút tu bol vždy, je preň charakteristické že má rád svetlo. Jeho "aktívne roky" trvajú okolo 7-8 rokov, kedy rapídne stúpne jeho početnosť, potom nasleduje strmý pád. Nastupujú iné druhy hmyzu (často kriticky ohrozené druhy) ktoré ďalej rozkladajú mŕtve drevo, bez lykožrúta by tieto druhy nemohli existovať nakoľko im spraví polopatisticky povedané "chodbičky" a vhodné podmienky. A nasledujú ďalšie dlhé roky keď je zase lykožrútov málo...
V praxi to vyzerá asi takto, vysadí sa smreková monokultúra, porastie zopár desaťročí, potom príde vietor a sú dole. Nastupuje lykožrút ktorý dokončí zvyšky, medzi tým na mŕtvom dreve vyrastajú mladé smreky ktorým sa na mŕtvom dreve nesmierne darí. Intenzívne v tom čase rastú na tom to území jarabiny, vŕby atď... zabraňujú priamemu slnku pražiacemu na malé smreky ktorým to vadí a tým pádom pomaly rastú... nastáva "džungľa", lykožrút nemá ani dosť svetla a slnka, ani monokultúru, ale pestrý porast s prirodzeným drevinovým zložením a tak jeho populácia padá... časom krátkoveké dreviny odchádzajú a presadzujú sa smreky, smrekovce, limby...

na Slovensku je realita ale taká, že sa drevo vyťaží a tak sa milý lykožrút pustí do najbližších porastov, namiesto účinných prostriedkov sa použijú len lapače a pýtajú sa ďalšie a ďalšie výnimky na výruby lebo "lykožrút sa šíri". Mŕtve drevo sa odstráni a tak nemajú na čím rásť mladé smreky, každá jarabina je nemilosrdne zničená (u lesníkov nežiaduca drevina) a tak tu máme len holú plochu kde nastupujú trávy a praží tu slnko. Na takýchto stanovištných podmienkach sa smreku nedarí a rastie veľmi pomaly, žiadny tieň, žiadne mŕtve drevo...

Skutočnosť je taká, že sa rozhoduje o ťažbe z ortofotosnímok, kde vidia 4% šedohnedých stromov (zvyšných 96% je v poriadku,( reálne čísla) a žiada sa výnimka pre ťažbu "lebo lykožrút", a tak sa radšej všetko vyrúbe. Pritom faktom zostáva že najčastejšie sú napadnuté lykožrútom vrcholce stromov hlavne kvôli svetlu, avšak strom žije ďalej dlhé roky a plodí... ale to nikoho nezaujíma.

Nikto tu nehovorí o tom že sa nemá ťažiť nikde, jediné čo ochranári chcú je aby sa neťažilo v chránených územiach s 4. a 5. stupňom ochrany, aby tam nemali lesníci kadejaké výnimky. Riešením by bola zonácia Tatier a rozčlenenie krajiny na tri stupne ochrany. Návrh bol taký, že by sa nemohlo ťažiť len na 8% zo všetkých. Štátne lesy povedali že oni nemienia rokovať a odišli z rokovania... takže Vážení, takto to vyzerá, štátne lesy ktoré však niesu vlastníkom lesov, sú len správcom, sa rozhodli celé rokovanie bojkotovať...


 
keko
2013-06-11 18:07:43+02
príspevok od: Radik
Čiastočne máš pravdu, celková rozloha lesných porastov sa rozširuje, ale v dôsledku zarastania trvalých trávnych porastov následkom neobhospodarovania, tam sa les rozširuje, ale tak kde bol doteraz ubúda...

K lykožrútovi asi toľko, že naň existujú parazity a huby ktoré ich celkom účinne likvidujú, ibaže na slovensku sú v móde lapače ktoré majú malý účinok (však na čo používať účinnejšie prostriedky, aby prišli o zámienku pre ťažbu?). Lykožrút tu bol vždy, je preň charakteristické že má rád svetlo. Jeho "aktívne roky" trvajú okolo 7-8 rokov, kedy rapídne stúpne jeho početnosť, potom nasleduje strmý pád. Nastupujú iné druhy hmyzu (často kriticky ohrozené druhy) ktoré ďalej rozkladajú mŕtve drevo, bez lykožrúta by tieto druhy nemohli existovať nakoľko im spraví polopatisticky povedané "chodbičky" a vhodné podmienky. A nasledujú ďalšie dlhé roky keď je zase lykožrútov málo...
V praxi to vyzerá asi takto, vysadí sa smreková monokultúra, porastie zopár desaťročí, potom príde vietor a sú dole. Nastupuje lykožrút ktorý dokončí zvyšky, medzi tým na mŕtvom dreve vyrastajú mladé smreky ktorým sa na mŕtvom dreve nesmierne darí. Intenzívne v tom čase rastú na tom to území jarabiny, vŕby atď... zabraňujú priamemu slnku pražiacemu na malé smreky ktorým to vadí a tým pádom pomaly rastú... nastáva "džungľa", lykožrút nemá ani dosť svetla a slnka, ani monokultúru, ale pestrý porast s prirodzeným drevinovým zložením a tak jeho populácia padá... časom krátkoveké dreviny odchádzajú a presadzujú sa smreky, smrekovce, limby...

na Slovensku je realita ale taká, že sa drevo vyťaží a tak sa milý lykožrút pustí do najbližších porastov, namiesto účinných prostriedkov sa použijú len lapače a pýtajú sa ďalšie a ďalšie výnimky na výruby lebo "lykožrút sa šíri". Mŕtve drevo sa odstráni a tak nemajú na čím rásť mladé smreky, každá jarabina je nemilosrdne zničená (u lesníkov nežiaduca drevina) a tak tu máme len holú plochu kde nastupujú trávy a praží tu slnko. Na takýchto stanovištných podmienkach sa smreku nedarí a rastie veľmi pomaly, žiadny tieň, žiadne mŕtve drevo...

Skutočnosť je taká, že sa rozhoduje o ťažbe z ortofotosnímok, kde vidia 4% šedohnedých stromov (zvyšných 96% je v poriadku,( reálne čísla) a žiada sa výnimka pre ťažbu "lebo lykožrút", a tak sa radšej všetko vyrúbe. Pritom faktom zostáva že najčastejšie sú napadnuté lykožrútom vrcholce stromov hlavne kvôli svetlu, avšak strom žije ďalej dlhé roky a plodí... ale to nikoho nezaujíma.

Nikto tu nehovorí o tom že sa nemá ťažiť nikde, jediné čo ochranári chcú je aby sa neťažilo v chránených územiach s 4. a 5. stupňom ochrany, aby tam nemali lesníci kadejaké výnimky. Riešením by bola zonácia Tatier a rozčlenenie krajiny na tri stupne ochrany. Návrh bol taký, že by sa nemohlo ťažiť len na 8% zo všetkých. Štátne lesy povedali že oni nemienia rokovať a odišli z rokovania... takže Vážení, takto to vyzerá, štátne lesy ktoré však niesu vlastníkom lesov, sú len správcom, sa rozhodli celé rokovanie bojkotovať...


Nemozem reagovat na kazdy prispevok, ktory je smerovany na mna a namietka je "strelena" z ineho uhla pohladu.
Potom si tu dementi zo mna utahuju, ze pisem od Sahary az po neviem co vsetko tu uz bolo spomenute.
1) Les uz nikdy nebude taky, ako ked prvy clovek zacal osidlovat prirodu ...
2) Dnesna podoba lesa na Slovensku je z vyznamneho casti dielo ludskych ruk
3) Dovodom, preco je to tak je, ze les ma aj hospodarsky vyznam
4) Lesa stale pribuda a doknca aj na takych miestach, na ktore musel clovek napred dopravit substrat
5) Nazor na to, ako a kolko sa neustale vyvija. Podla mojho nazoru, ked je niekto "prehlasovany" place na verejnosti, pise peticie. Samozrejme ma na to pravo, pravo ostatnych je peticiu odmietnut
6) Uplne pokojne vsetci mozu volit stranu zelenych, ktora presadi tie najsilnejsie ochranarske opatrenia (mimo ineho aj zakaz vstupu do lesa okrem vyznacenych chodnikov). Ak je strana zelenych odmietana, asi to nerobi dobre, alebo nema spravnu agendu alebo cokolvek ine
7) Metody, ktorymi sa zistuju hromadne informacie nemozu byt nikdy 100%. Dolezite je, ze tie modernejsi, tie ktore spresnuju informaciu nikdy povodnu informaciu zasadne neotocili, iba ju popravili. Mozes mat vyhrady, ze informacia ziskana inou metodou je o 2% odlisna, nie o 50% ...
8) Ak chceme biodiverzitu, potom jediny mozny sposob je absolutne do prirody nezasahovat a vyznamne ponizit ludnatost
9) Kym nevymyslis a nepresadis nieco lepsie, platia sucasne zakony. V ramci nich sa da vela. Ako nalozis s informaciou o porusovani zakonov, je na tebe (na kazdom)
10) Skody, ktore napacha podkorny skodca na Slovensku su porovnatelne (ak uz nie lepsie) s tymi, ktore sa dosahuju vo vyspelych europskych krajinach
11) Ak chcete preukazat, ze vacsie mnozstvo skodcov v lese bude celkovo prospesne, mate na to hned niekolko lokalit v euroazii. Vedecke by bolo tieto riadne vyhodnotit a spracovat v ramci celej Europy postup, ako navodit lepsi stav. Vykrikovat zo 4. radu na konferencii o tom mi pride lepsie, ako tu na fotografickom fore
12) Urcite je vzdy, co zlepsovat, to nepopieram, sytuacia vsak nie je zdaleka taka cierna, aby som sa privazoval retazu k comukolvek
13) Koncim na tuto temu
 
keko
2013-06-11 18:11:37+02
Kokso ale som dal tomu gramatikovi ...
 
schenker
2013-06-11 18:22:20+02
príspevok od: keko
Kokso ale som dal tomu gramatikovi ...
Ty si dal nielen gramatikovi, Kedy už prestaneš trepať a stále presadzovať ten tvoj 100% najsprávnejší pohľad na svet . Čo tak ukázať nejaké to foto. Myslím že primárne na to je určený tento web.
 
Strana 6 z 8
1 2 ... 4 5 6 7 8
 





Inzercia
  • ()
     
  • ()
     
  • ()
     
  • ()
     
  • ()