Podporte pripomienku, pomozte ochranit nasu prirodu! - Pokec - Fórum (strana 7) | ePhoto.sk

kubizmus

2013-06-08 12:53:46+02

Dobrý den, verím, ze vas tu je vela s kladnym vztahom k nasej prirode, rad by som vas preto oslovil s mensou prosbou :

Prosim podpote pripomienku proti novele zakona o ochrane prirody, zakon je ucelovo postaveny tak , aby umoznil este vacsiu devastaciu prirody, vyrub stromov a obmedzila sa ochrana nasej prirody! Staci len vyplnit povinne kolonky v peticii na stranke http://www.ekoforum.sk/peticia/priroda a potvrdit, zaberie vam to len par sekund, vsetky informacie o tom zakone aj o pripomienke su na tej stranke. Cas ostava uz len do 13.6.2013!!!
Dakujem.

Budem rád ked tu peticiu posuniete aj svojim znamym, aby sa do nej pridalo co najviac ludi.
Musime povedat NIE! bande nenazrancov, ktory chcu kazdy meter stvorcovy, kazdy strom v nasej krajine premenit na zlatu tehlu, najmä vo svoj prospech, nedovolme im ukradnut to co patri nam vsetkym, nasmu narodu a zachranme to co este ostalo!!!

reagovať

norulakp 2013-06-11 18:59:47+02

príspevok od: Radik

Čiastočne máš pravdu, celková rozloha lesných porastov sa rozširuje, ale v dôsledku zarastania trvalých trávnych porastov následkom neobhospodarovania, tam sa les rozširuje, ale tak kde bol doteraz ubúda...

K lykožrútovi asi toľko, že naň existujú parazity a huby ktoré ich celkom účinne likvidujú, ibaže na slovensku sú v móde lapače ktoré majú malý účinok (však na čo používať účinnejšie prostriedky, aby prišli o zámienku pre ťažbu?). Lykožrút tu bol vždy, je preň charakteristické že má rád svetlo. Jeho "aktívne roky" trvajú okolo 7-8 rokov, kedy rapídne stúpne jeho početnosť, potom nasleduje strmý pád. Nastupujú iné druhy hmyzu (často kriticky ohrozené druhy) ktoré ďalej rozkladajú mŕtve drevo, bez lykožrúta by tieto druhy nemohli existovať nakoľko im spraví polopatisticky povedané "chodbičky" a vhodné podmienky. A nasledujú ďalšie dlhé roky keď je zase lykožrútov málo...
V praxi to vyzerá asi takto, vysadí sa smreková monokultúra, porastie zopár desaťročí, potom príde vietor a sú dole. Nastupuje lykožrút ktorý dokončí zvyšky, medzi tým na mŕtvom dreve vyrastajú mladé smreky ktorým sa na mŕtvom dreve nesmierne darí. Intenzívne v tom čase rastú na tom to území jarabiny, vŕby atď... zabraňujú priamemu slnku pražiacemu na malé smreky ktorým to vadí a tým pádom pomaly rastú... nastáva "džungľa", lykožrút nemá ani dosť svetla a slnka, ani monokultúru, ale pestrý porast s prirodzeným drevinovým zložením a tak jeho populácia padá... časom krátkoveké dreviny odchádzajú a presadzujú sa smreky, smrekovce, limby...

na Slovensku je realita ale taká, že sa drevo vyťaží a tak sa milý lykožrút pustí do najbližších porastov, namiesto účinných prostriedkov sa použijú len lapače a pýtajú sa ďalšie a ďalšie výnimky na výruby lebo "lykožrút sa šíri". Mŕtve drevo sa odstráni a tak nemajú na čím rásť mladé smreky, každá jarabina je nemilosrdne zničená (u lesníkov nežiaduca drevina) a tak tu máme len holú plochu kde nastupujú trávy a praží tu slnko. Na takýchto stanovištných podmienkach sa smreku nedarí a rastie veľmi pomaly, žiadny tieň, žiadne mŕtve drevo...

Skutočnosť je taká, že sa rozhoduje o ťažbe z ortofotosnímok, kde vidia 4% šedohnedých stromov (zvyšných 96% je v poriadku,( reálne čísla) a žiada sa výnimka pre ťažbu "lebo lykožrút", a tak sa radšej všetko vyrúbe. Pritom faktom zostáva že najčastejšie sú napadnuté lykožrútom vrcholce stromov hlavne kvôli svetlu, avšak strom žije ďalej dlhé roky a plodí... ale to nikoho nezaujíma.

Nikto tu nehovorí o tom že sa nemá ťažiť nikde, jediné čo ochranári chcú je aby sa neťažilo v chránených územiach s 4. a 5. stupňom ochrany, aby tam nemali lesníci kadejaké výnimky. Riešením by bola zonácia Tatier a rozčlenenie krajiny na tri stupne ochrany. Návrh bol taký, že by sa nemohlo ťažiť len na 8% zo všetkých. Štátne lesy povedali že oni nemienia rokovať a odišli z rokovania... takže Vážení, takto to vyzerá, štátne lesy ktoré však niesu vlastníkom lesov, sú len správcom, sa rozhodli celé rokovanie bojkotovať...

fantasticka, vycerpavajuca odpoved. Pekne rozpisane a plne suhlasim.

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0

JakubCibik 2013-06-11 19:27:26+02

príspevok od: Radik

Čiastočne máš pravdu, celková rozloha lesných porastov sa rozširuje, ale v dôsledku zarastania trvalých trávnych porastov následkom neobhospodarovania, tam sa les rozširuje, ale tak kde bol doteraz ubúda...

K lykožrútovi asi toľko, že naň existujú parazity a huby ktoré ich celkom účinne likvidujú, ibaže na slovensku sú v móde lapače ktoré majú malý účinok (však na čo používať účinnejšie prostriedky, aby prišli o zámienku pre ťažbu?). Lykožrút tu bol vždy, je preň charakteristické že má rád svetlo. Jeho "aktívne roky" trvajú okolo 7-8 rokov, kedy rapídne stúpne jeho početnosť, potom nasleduje strmý pád. Nastupujú iné druhy hmyzu (často kriticky ohrozené druhy) ktoré ďalej rozkladajú mŕtve drevo, bez lykožrúta by tieto druhy nemohli existovať nakoľko im spraví polopatisticky povedané "chodbičky" a vhodné podmienky. A nasledujú ďalšie dlhé roky keď je zase lykožrútov málo...
V praxi to vyzerá asi takto, vysadí sa smreková monokultúra, porastie zopár desaťročí, potom príde vietor a sú dole. Nastupuje lykožrút ktorý dokončí zvyšky, medzi tým na mŕtvom dreve vyrastajú mladé smreky ktorým sa na mŕtvom dreve nesmierne darí. Intenzívne v tom čase rastú na tom to území jarabiny, vŕby atď... zabraňujú priamemu slnku pražiacemu na malé smreky ktorým to vadí a tým pádom pomaly rastú... nastáva "džungľa", lykožrút nemá ani dosť svetla a slnka, ani monokultúru, ale pestrý porast s prirodzeným drevinovým zložením a tak jeho populácia padá... časom krátkoveké dreviny odchádzajú a presadzujú sa smreky, smrekovce, limby...

na Slovensku je realita ale taká, že sa drevo vyťaží a tak sa milý lykožrút pustí do najbližších porastov, namiesto účinných prostriedkov sa použijú len lapače a pýtajú sa ďalšie a ďalšie výnimky na výruby lebo "lykožrút sa šíri". Mŕtve drevo sa odstráni a tak nemajú na čím rásť mladé smreky, každá jarabina je nemilosrdne zničená (u lesníkov nežiaduca drevina) a tak tu máme len holú plochu kde nastupujú trávy a praží tu slnko. Na takýchto stanovištných podmienkach sa smreku nedarí a rastie veľmi pomaly, žiadny tieň, žiadne mŕtve drevo...

Skutočnosť je taká, že sa rozhoduje o ťažbe z ortofotosnímok, kde vidia 4% šedohnedých stromov (zvyšných 96% je v poriadku,( reálne čísla) a žiada sa výnimka pre ťažbu "lebo lykožrút", a tak sa radšej všetko vyrúbe. Pritom faktom zostáva že najčastejšie sú napadnuté lykožrútom vrcholce stromov hlavne kvôli svetlu, avšak strom žije ďalej dlhé roky a plodí... ale to nikoho nezaujíma.

Nikto tu nehovorí o tom že sa nemá ťažiť nikde, jediné čo ochranári chcú je aby sa neťažilo v chránených územiach s 4. a 5. stupňom ochrany, aby tam nemali lesníci kadejaké výnimky. Riešením by bola zonácia Tatier a rozčlenenie krajiny na tri stupne ochrany. Návrh bol taký, že by sa nemohlo ťažiť len na 8% zo všetkých. Štátne lesy povedali že oni nemienia rokovať a odišli z rokovania... takže Vážení, takto to vyzerá, štátne lesy ktoré však niesu vlastníkom lesov, sú len správcom, sa rozhodli celé rokovanie bojkotovať...

Dobre a logicky napísané.
Odznel tu mimo iného názor, že sme malá krajina na to, aby sme si mohli dovoliť metódu pasívnej ochrany "kalamitou zničených" lesov. Dá sa to okrem iného vyriešiť tak, že medzi zónou samovývoja a hospodárskymi lesmi sa vytvorí medzizóna (viď. Bavorský les). Okrem toho, prirodzené lesy nemáme len smrekové, ktorých súčasťou prirodzeného cyklu sú "kalamity" (disturbancie). Máme aj zvyšky prirodzených lesov listnatých, resp. zmiešaných jedľovo-bukových ( http://wildfoto.wbl.sk/pralesy_slovenska.pdf ) . Do viacerých z nich tiež radi lesníci zasiahli (a občas bohužiaľ aj zasahujú) napriek tomu, že hrozba "kalamity" je minimálna.
Dá sa na to pozrieť aj z opačnej strany. Môžme dovoliť vyvážať drevo do takých krajín, ako Rakúsko či Poľsko (bežná prax), ktoré majú neporovnateľne väčšiu rozlohu?

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0

morwen 2013-06-11 22:05:09+02

príspevok od: JakubCibik

Plne s tebou súhlasím. Lesníci ľuďom neustále tlačia do hlavy, že o lesy je potrebné sa starať, že bez ich práce by sme tu žiadne lesy nemali atď.. Z ekologického hľadiska sú to samozrejme nezmysli, keďže les je na väčšine územia SR prirodzeným klimaxovým (vrcholovým) spoločenstvom, takže pokiaľ ponecháme nejaké územie na samovývoj, vyvinie sa tam les aj bez zásahov človeka. Samozrejme to trvá určitú dobu, les nenarastie za rok, ako by sa to mnohým páčilo.
Lykožrút je problematická otázka. Lesníci ho považujú za nepriateľa, ekológovia za prirodzenú súčasť kolobehu (najmä) smrekového lesa. Smrekové lesy nie sú úplne stabilné spoločenstvo a disturbancie (lykožrútové a veterné "katastrofy") sú jeho nepostrádateľnou súčasťou, ako sú napr. požiare súčasťou niektorých stepí, saván a pod. Súčasným ľuďom sa však nepáči takáto prirodzenosť a nechápu, že aj les po kalamite je živé, vyvíjajúce sa spoločenstvo.

Každopádne ochrana prírody sa nemôže neustále točiť len okolo Tatier a medveďov, čo sú najmedializovanejšie témy. Novela zákona dovoľuje beztrestne vyrúbať majiteľovi napr. 100 ročný ovocný sad. Staré sady sú však významnou kultúrno-prírodnou zložkou krajiny. Nachádzajú sa v nich často vzácne lokálne odrody ovocín, ktoré sú odolné voči chorobám aj bez chémie. Sú súčasťou našej ľudovej kultúry rovnako ako ľudová architektúra, kroje či piesne. Z ekologického hľadiska zas ide o významné biotopy pre rastliny aj živočíchy.
Štát by teda mal majiteľov podporovať v starostlivosti o sady (tie ju na rozdiel od lesov potrebujú - kosenie alebo spásanie trávy, odstraňovanie tzv. náletových krovín atď.) a nie dovoľovať im ničiť ich.

Plne súhlasím. Škoda, že činnosťou človeka okrem sadov pred desiatkami rokov vznikli neprirodzené lesné monokultúry, ktoré sú veľmi nestabilné a podstatne menej odolné disturbanciám...od toho momentu sú lesy náchylnejšie na lykožrúta, samotnú vetrernú kalamitu a ďalšie procesy. Prirodzené lesy sú voči týmto vplyvom výrazne odolnejšie a tam už ruka človeka naozaj potrebná nie je. Škoda však, že ich zostalo už veľmi málo...

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0

1

JakubCibik 2013-06-12 11:05:01+02

príspevok od: morwen

Plne súhlasím. Škoda, že činnosťou človeka okrem sadov pred desiatkami rokov vznikli neprirodzené lesné monokultúry, ktoré sú veľmi nestabilné a podstatne menej odolné disturbanciám...od toho momentu sú lesy náchylnejšie na lykožrúta, samotnú vetrernú kalamitu a ďalšie procesy. Prirodzené lesy sú voči týmto vplyvom výrazne odolnejšie a tam už ruka človeka naozaj potrebná nie je. Škoda však, že ich zostalo už veľmi málo...

Nevznikli iba sady, ale napríklad aj kvetnaté lúky ( http://jc-photo.eu/clanok_vypalovanieI.html ). Je to v podstate paradox, kedy vďaka zničeniu väčšiny pôvodných lesov vznikli aj iné druhovo pestré trávne spoločenstvá. Mnohé z nich boli zničené v minulom režime rozorávaním, hnojením či intenzívnym spásaním, ale aj vysievaním druhovo chudobných zmesí druhov s vysokou produkciou sena (je to akási paralela s monokultúrami lesov). O tieto lúky (a sady) je potrebné sa starať, kosiť ich, extenzívne spásať a odstraňovať náletové dreviny. Štát by mal k tomu ľudí (majiteľov) motivovať, miesto toho však vytvára podmienky k ich likvidácií.

Ale späť k výsadbe monokultúr. Vychádzalo to z potreby rýchlo zalesniť územie drevinami s pomerne kvalitným drevom, aké poskytuje napr. smrek. Neznalosťou prirodzených prírodných procesov však vznikol obrovský problém, s ktorým zrejme vtedajší lesníci nerátali. Mám na mysli slabú odolnosť voči škodcom. Dnes vieme, že majú "limitovanú" životnosť a lesníci sa opäť dopúšťajú chýb, keď chcú "zachrániť" čo najviac dreva. Veľkoplošnými holorubmi síce monokultúry zmiznú, ale za cenu zničenej krajiny a s tým spojenou eróziu, povodňami atď.
Čo som tým chcel povedať. Pokiaľ nenecháme v prírode územia, v ktorých môžme pozorovať samovývoj a prirodzené cykly, nemôžme ich napodobniť a využiť napr. pri výsadbe hospodárskych lesov.
Tie by potom mohli mať funkciu ako spomínané kvetnaté lúky, ktoré boli pre človeka zdrojom sena a vďaka ľudskej činnosti majú obrovskú biodiverzitu. Podobný stav by sa dal v lesoch dosiahnuť (okrem iného) výsadbou vhodných drevín a následne vhodným spôsobom ťažby, resp. hospodárenia. To by možno znamenalo zníženie produkcie dreva, ale pokiaľ by štát alebo urbárnici neboli chamtiví za ziskom ako dnes, dokázali by sme vyprodukovať dostatok dreva pre VLASTNÚ spotrebu (nie na export do zahraničia). Zároveň by takýto, nazvem to poloprirodzený les, dokázal plniť jednak funkciu hospodársku a jednak ekologickú, vodozádržnú, rekreačnú...

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0

3

brki 2013-06-12 12:08:13+02

príspevok od: keko

Lykozrut je problem. Vazny. A nie preto, ze niekto ukazoval prstom na stormy. Ale preto, ze sa retazami niekto iny priputal k stromom, ktre potom lykozrut zobral.
Moj tata je lesny inzinier vo vysluzbe. Ma 83 rokov. Pobehal cely svet. A porovnaval. Za jeho ery malo Slovensko najvacsi prirastok drevnej hmoty. Kontinualna starostlivost o lesy od doby, kedy inak lyse Slovensko zacala zalesnovat este Maria Terezia. A to ako dosledok inak nebyvaleho odlesnovania pre poterby namornej plavby a neskor ako i energetickej narocnosti plavby parnej neskor. Nebyt ale hospodarskeho vyznamu, les na Slovensku by nezaberal ani 10% toho, co dnes.
Dobre. Nech zerie lykozrut na zem popadane drevo. Ale preco ho pustat na pralesa, alebo na zdrave stromy vobec? Preco dopadnut ako vo Finsku, kde sa ten experiment s lykozrutom neosvedcil?
Suhlasim, ze clovek je premnozeny. AK tu na SLovensku bude zit 100 000 az 1 000 000 000 ludi, bude rovnovaha aj s motorovou pilou v ruke. Ale ja sa pytam, ides sa dat dobrovolne eutanovat pre dosiahnutie tohto stavu? A zobers aj svoje deti, alebo rodicov? V mene rovnovahy urob to. Co ty na to? Alebo skus vyliest na strom a v kozusine z divej zvere skus prezit bez televizora a digitalneho fotoaparatu tak jednu dve zimy.
Ak povrchni novinari budu pisat povrchne clanky, lahko urobis s ludmi s povrchnou znalostou revoluciu. V mene silnych slov a velkohubych idealov. Zatial t ale lykozrut odzere strom pod zadkom. To mi ver.

Myslím si, že táto debata sem nepatrí a ak autor chcel vyvolať diskusiu, stačilo dať link a presmerovať nás inde. Toto je fotoportál. Ale keď som už tu, vyjadrím sa.
Práve ten prírastok drevnej hmoty, o ktorom píšeš je problém - píšeš o ňom ako o cieli, dosiahnuť čo najvyšší prírastok drevnej hmoty. Príroda smeruje vždy k rovnováhe a my jej našou snahou o čo najvyšší prírastok drevnej hmoty v tom bránime. Dôsledkom sú také polomy, ako pred takmer 10 rokmi v Tatrách. Veterné smršte sú v prírode bežný jav. To, čo sa stalo v Tatrách sa nemuselo stať, keby kedysi lesáci tak milujúci lesy a prírodu sa nesnažili dosiahnuť čo najvyšší prírastok drevnej hmoty a nevysádzali monokultúry v záujme hospodárskeho zisku. Keby si viac všímali prírodu snažili sa ju pochopiť svoju činnosť prispôsobiť klimaxovým štádiám (rovnovážnym) typickým pre tieto biotopy, nemuselo sa to stať. Chodím do Tatier a vždy si všímam, ako sa vyvíjajú ekosystémy v lokalitách, ktoré boli ponechané na prirodzenú sukcesiu a lokality vyčistené a umelo vysadené lesníkmi. Napr. nad Tromi studničkami (2 roky som tam nebol) bolo krásne vidieť, ako si príroda poradila - po pár rokoch druhovo bohatý, hustý, vysoký a zdravý porast drevín, s bohatým bylinným podrastom, bez známky erózie pôdy. Neďaleko lokalita vzorne "ošetrená" lesníkmi v očakávaní vysokého prírastku drevnej hmoty. Vyčistené od "odpadu", teda kôry a dreva, husto vysadené sadenice stromčekov (samozrejme určite pomohli tučné dotácie) i po niekoľkých rokoch slabučké, okolo ktorých je už z diaľky viditeľná výmoľová erózia pôdy. Príroda má silu po strate rovnováhy k nej znovu smerovať. I kalamita lykožrútov nie je nič iné, len narušenie rovnováhy ekosystému a príroda si s tým poradí. Pokiaľ však do nej nalejeme chemikálie, vyrúbeme lesy, vyhubíme síce lykožrúta, ale zasiahneme iné prvky ekosystému, najmä pôdu, hydrosféru a biotu. Čo na tom, že sa príroda bude oveľa dlhšie spamätávať z tejto nerovnováhy, ako keby sme jej trochu verili, že to dokáže sama. Hlavne, že zo Slovenska odídu kamióny dreva a pár ľudí si namastí vrecká. Oni sadnú na lietadlo a nájdu si na Zemi ešte kúsok luxusnej prídody pre pár vyvolených. O tom je celý problém lykožrúta. Tvrdiť, že snaha pochopiť mechanizmy prírody a pomôcť vrátiť jej rovnováhu jej vlastnými mechanizmami je návrat do kožušín a na stromy je sugestívna demagógia.
Ale nabudúce túto debatu radšej smerovať na iný portál

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0

5

Brovny 2013-06-12 13:22:29+02

príspevok od: brki

Myslím si, že táto debata sem nepatrí a ak autor chcel vyvolať diskusiu, stačilo dať link a presmerovať nás inde. Toto je fotoportál. Ale keď som už tu, vyjadrím sa.
Práve ten prírastok drevnej hmoty, o ktorom píšeš je problém - píšeš o ňom ako o cieli, dosiahnuť čo najvyšší prírastok drevnej hmoty. Príroda smeruje vždy k rovnováhe a my jej našou snahou o čo najvyšší prírastok drevnej hmoty v tom bránime. Dôsledkom sú také polomy, ako pred takmer 10 rokmi v Tatrách. Veterné smršte sú v prírode bežný jav. To, čo sa stalo v Tatrách sa nemuselo stať, keby kedysi lesáci tak milujúci lesy a prírodu sa nesnažili dosiahnuť čo najvyšší prírastok drevnej hmoty a nevysádzali monokultúry v záujme hospodárskeho zisku. Keby si viac všímali prírodu snažili sa ju pochopiť svoju činnosť prispôsobiť klimaxovým štádiám (rovnovážnym) typickým pre tieto biotopy, nemuselo sa to stať. Chodím do Tatier a vždy si všímam, ako sa vyvíjajú ekosystémy v lokalitách, ktoré boli ponechané na prirodzenú sukcesiu a lokality vyčistené a umelo vysadené lesníkmi. Napr. nad Tromi studničkami (2 roky som tam nebol) bolo krásne vidieť, ako si príroda poradila - po pár rokoch druhovo bohatý, hustý, vysoký a zdravý porast drevín, s bohatým bylinným podrastom, bez známky erózie pôdy. Neďaleko lokalita vzorne "ošetrená" lesníkmi v očakávaní vysokého prírastku drevnej hmoty. Vyčistené od "odpadu", teda kôry a dreva, husto vysadené sadenice stromčekov (samozrejme určite pomohli tučné dotácie) i po niekoľkých rokoch slabučké, okolo ktorých je už z diaľky viditeľná výmoľová erózia pôdy. Príroda má silu po strate rovnováhy k nej znovu smerovať. I kalamita lykožrútov nie je nič iné, len narušenie rovnováhy ekosystému a príroda si s tým poradí. Pokiaľ však do nej nalejeme chemikálie, vyrúbeme lesy, vyhubíme síce lykožrúta, ale zasiahneme iné prvky ekosystému, najmä pôdu, hydrosféru a biotu. Čo na tom, že sa príroda bude oveľa dlhšie spamätávať z tejto nerovnováhy, ako keby sme jej trochu verili, že to dokáže sama. Hlavne, že zo Slovenska odídu kamióny dreva a pár ľudí si namastí vrecká. Oni sadnú na lietadlo a nájdu si na Zemi ešte kúsok luxusnej prídody pre pár vyvolených. O tom je celý problém lykožrúta. Tvrdiť, že snaha pochopiť mechanizmy prírody a pomôcť vrátiť jej rovnováhu jej vlastnými mechanizmami je návrat do kožušín a na stromy je sugestívna demagógia.
Ale nabudúce túto debatu radšej smerovať na iný portál

Áno BRK súhlasím v plnej miere. Je fakt že keď počujem ako treba prírode pomáhať výsadbou stromkov, kŕmením zvierať či podobnou činnosťou, tak mi hneď zabliká kontrolka - "niekde si niekto robí nárok na svoje finančné alebo iné uspokojenie. Tak to je aj s Tatrami. Dokonca aj riaditeľ štátnych lesov sa niekde v relácii priznal, že lesníci síce vysadili veľa ale sú veľmi prekvapení, že ešte viac príroda vysadila sama, a ja môžem dodať zadarmo. Súhlasím aj s tým že je to debata na iný portál. Tu by sa isto viac hodili debaty o správaní sa v prírode - etike fotografovania.

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0

1

vd 2013-06-12 13:32:51+02

Mozno to sem celkom nepatri, mozno ste uz poculi, a mozno je to len kacica, ale:

Pripravuje sa najväčšia krádež na Slovensku
Za 20 rokov histórie Slovenska tomuto mladému štátu kraľovali rôzne vlády. A aj keď sme
vždy volili to menšie zlo, kradlo sa vždy viac a viac. Na začiatku to bol štátny majetok a štátne
podniky. Keď sme si mysleli, že už nie je čo ukradnúť, začali sa kradnúť priamo peniaze, či už
vo forme dotácií, eurofondov alebo získavaním štátnych zákaziek pomocou klientelizmu
a korupcie. Potom nás prekvapili záujmové a finančné skupiny, ktoré sa cez zaplatených
politikov a štátnych funkcionárov vedia dostať k majetku o akom sa bežnému človeku ani
nesníva. Kauza Gorila je pri tom len špička ľadovca, ktorá nám ponúka ukážku toho, čo sa
deje za oponou.
Máte dnes pocit, že už nie je čo kradnúť? Ak áno, mýlite sa. Ale teraz sa začne kradnúť vo
veľkom a nie len štátne. Súčasná vláda Róberta Fica prijala zákon o pozemkových
spoločenstvách [1], ktorý umožňuje rozkradnúť súkromné pozemky v pozemkových
spoločenstvách. Zákon definuje všetky pozemky ako jednu vec (spoločná nehnuteľnosť)
a každý z členov spoločenstva má práva a povinnosti podľa podielu na spoločnej
nehnuteľnosti. Tento zákon však prináša ešte zaujímavejšiu novinku. Pozemok zo spoločnej
nehnuteľnosti môže byť oddelený a prevedený na iného vlastníka len na základe rozhodnutia
valného zhromaždenia.
Uvedieme si príklad ako jednoducho môžete prísť o vlastný pozemok. Predstavte si, že
máte pozemok o rozlohe 10 hektárov. Vy ste majiteľ zapísaný na liste vlastníctva
a donedávna ste iba vy mohli rozhodnúť o tom, či pozemok predáte. Pozemok sa však
nachádza v lesnom spoločenstve, ktoré tvorí spolu 100 hektárov lesa. Máte teda hlasovacie
právo v podiele jedna desatina (1/10). Vo vašom lesnom spoločenstve začne skupovať
podiely Špekulant až dosiahne nadpolovičnú väčšinu podielov, napr. šesť desatín (6/10).
Špekulant zvolá valné zhromaždenie, na ktorom odhlasuje oddelenie vášho pozemku a jeho
odpredaj vlastnej súkromnej firme. A samozrejme za cenu, ktorú si Špekulant odhlasuje. Vy
ako jediný vlastník pozemku s tým nemôžete nič urobiť. Pod týmto zákonom sú podpísaní
Ivan Gašparovič, Pavol Paška a Róbert Fico (spomeňte si na to pri najbližších voľbách).
Tento zákon umožňujúci odčleniť časť zo spoločnej nehnuteľnosti je platný iba od 1.5.2013
a už 20.5. 2013 chcela spoločnosť Tatry mountain resorts (TMR) vymeniť svoje pozemky
v chránenom území za pozemky na ktorých má postavené zjazdovky [2]. Áno, tá spoločnosť
TMR ktorej akcionárom je J&T. Áno, tá J&T, ktorá má blízko k vláde Róberta Fica a ešte
bližšie k milionárovi Jánovi Počiatkovi.
24.5. predložila vláda do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely zákona
o ochrane prírody a krajiny [3], ktorá okrem iného rieši aj náhrady za obmedzenie
hospodárenia pre súkromných vlastníkov. V návrhu sa uvádza: „preferovať sa má zámena,
zmluvná starostlivosť, výkup a nájom“ . Novela ako šitá na mieru spoločnostiam J&T a TMR.
A aby náhodou do šafárenia so štátnym niekto nekecal, prejde kompetencia vyhlasovať
chránené územie z ministerstva a obvodných úradov na vládu.
Uveďme si príklad, ako to môže skončiť. Finančná skupina lacno kúpi pozemok v chránenom
území (alebo nechránenom, však vláda ho za chránený môže kedykoľvek vyhlásiť). Pozemok
bude lacný pretože sa nachádza na zle prístupnom mieste, môže ísť o skalný štít bez
akejkoľvek možnosti na pozemku hospodáriť. Následne bude žiadať vládu, aby finančnej
skupine zamenila ich pozemok za iný, samozrejme na lukratívnom mieste, kde je možné
stavať chaty a zjazdovky. Zámena sa uskutoční, ako inak, v pomere plochy: „meter za meter“.
Položte si ruku na srdce. Môžete bez obáv povedať, že naša vláda predsa chráni záujmy
občanov a nie záujmy finančných skupín? Toto by predsa nikdy nedovolila.
A ak by sa veľké projekty finančnej skupiny mali stavať na cudzích pozemkoch, bude
o vyvlastnení rozhodovať už iba vláda [4]. Nepripomína Vám toto obdobie spred 60 rokov?
A čo ak by niekto chcel vidieť pod pokrievku a nedajbože využiť demokratický zákon
o slobodnom prístup k informáciám? Nie dlho. Už dnes sa pripravuje novela tohto zákona,
ktorá jeho možnosti zredukuje [5].
Slovensko má rozlohu 49 035 km2 z čoho 40,6 % tvoria lesy [6]. Takže dnes má vláda a teda
finančné skupiny a špekulanti v rukách budúcnosť 1 990 821 hektárov (zatiaľ) nášho územia.
Ešte stále si myslíte, že už nie je čo kradnúť?

[1] Zákon NR SR č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách
[2] http://byvanie.pravda.sk/realitny-trh/clanok/281212-tatry-mountain-resorts-navrhla-statu-vymenu-pozemkov/
[3] Zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov
[4] http://www.ta3.com/clanok/1020191/smer-chce-aby-o-vyvlastnovani-rozhodovala-uz-len-vlada.html
[5] http://www.sme.sk/c/6816508/fico-chce-tri-silne-kraje-bratislava-nema-mat-vlastny.html#ixzz2Uby8hz3c
[6] http://www.vedavyskum.sk/lesnicko_-_drevarsky_komplex/lesne_hospodarstvo

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0

4

dedo Milan 2013-06-12 13:43:51+02

admin prepáč, nie je toho už dosť? zabúdame na akom sme portále?

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

1

0

JakubCibik 2013-06-12 13:53:57+02

príspevok od: brki

Myslím si, že táto debata sem nepatrí a ak autor chcel vyvolať diskusiu, stačilo dať link a presmerovať nás inde. Toto je fotoportál. Ale keď som už tu, vyjadrím sa.
Práve ten prírastok drevnej hmoty, o ktorom píšeš je problém - píšeš o ňom ako o cieli, dosiahnuť čo najvyšší prírastok drevnej hmoty. Príroda smeruje vždy k rovnováhe a my jej našou snahou o čo najvyšší prírastok drevnej hmoty v tom bránime. Dôsledkom sú také polomy, ako pred takmer 10 rokmi v Tatrách. Veterné smršte sú v prírode bežný jav. To, čo sa stalo v Tatrách sa nemuselo stať, keby kedysi lesáci tak milujúci lesy a prírodu sa nesnažili dosiahnuť čo najvyšší prírastok drevnej hmoty a nevysádzali monokultúry v záujme hospodárskeho zisku. Keby si viac všímali prírodu snažili sa ju pochopiť svoju činnosť prispôsobiť klimaxovým štádiám (rovnovážnym) typickým pre tieto biotopy, nemuselo sa to stať. Chodím do Tatier a vždy si všímam, ako sa vyvíjajú ekosystémy v lokalitách, ktoré boli ponechané na prirodzenú sukcesiu a lokality vyčistené a umelo vysadené lesníkmi. Napr. nad Tromi studničkami (2 roky som tam nebol) bolo krásne vidieť, ako si príroda poradila - po pár rokoch druhovo bohatý, hustý, vysoký a zdravý porast drevín, s bohatým bylinným podrastom, bez známky erózie pôdy. Neďaleko lokalita vzorne "ošetrená" lesníkmi v očakávaní vysokého prírastku drevnej hmoty. Vyčistené od "odpadu", teda kôry a dreva, husto vysadené sadenice stromčekov (samozrejme určite pomohli tučné dotácie) i po niekoľkých rokoch slabučké, okolo ktorých je už z diaľky viditeľná výmoľová erózia pôdy. Príroda má silu po strate rovnováhy k nej znovu smerovať. I kalamita lykožrútov nie je nič iné, len narušenie rovnováhy ekosystému a príroda si s tým poradí. Pokiaľ však do nej nalejeme chemikálie, vyrúbeme lesy, vyhubíme síce lykožrúta, ale zasiahneme iné prvky ekosystému, najmä pôdu, hydrosféru a biotu. Čo na tom, že sa príroda bude oveľa dlhšie spamätávať z tejto nerovnováhy, ako keby sme jej trochu verili, že to dokáže sama. Hlavne, že zo Slovenska odídu kamióny dreva a pár ľudí si namastí vrecká. Oni sadnú na lietadlo a nájdu si na Zemi ešte kúsok luxusnej prídody pre pár vyvolených. O tom je celý problém lykožrúta. Tvrdiť, že snaha pochopiť mechanizmy prírody a pomôcť vrátiť jej rovnováhu jej vlastnými mechanizmami je návrat do kožušín a na stromy je sugestívna demagógia.
Ale nabudúce túto debatu radšej smerovať na iný portál

Toto isté som napísal o príspevok vyššie. Pokiaľ nebudeme mať miesta, kde budeme môcť pozorovať prirodzený vývoj, budú nám stále hroziť zlyhania ako tomu bolo pri výsadbe monokultúr.

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0

1

seifi 2013-06-12 14:05:03+02

príspevok od: dedo Milan

admin prepáč, nie je toho už dosť? zabúdame na akom sme portále?

Milan, však je tu milion fotiek, ktoré môžeš hodnotiť, tisíc tém, ktoré môžeš čítať. Prečo oroduješ za zatvorenie tejto ? Či si zo Smeru ?

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

1

4

brki 2013-06-12 14:37:41+02

príspevok od: dedo Milan

admin prepáč, nie je toho už dosť? zabúdame na akom sme portále?

ja som síce tiež zareagoval a vyjadril názor, ale súhlasím, že to sem nepatrí

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0

seifi 2013-06-12 14:49:28+02

príspevok od: brki

ja som síce tiež zareagoval a vyjadril názor, ale súhlasím, že to sem nepatrí

veď politika nie sú ploštice ani šváby, ani cholera, netreba sa jej báť

; ale politici sú určite radi, keď čítajú tieto riadky; ľudia na politiku kašlú, môžme si robiť čo chceme; asi tak; a obraz Slovenska sa nám zjaví reálnejšie, len keď čítame zahraničné správy zo zahraničia; a tie sú zvyčajne o tom, že posielajú na nás nejakú komisiu, pretože je podozrenie, že sme zle nakladali s pridelenými prostriedkami, skrátka sme niečo rozkradli; no škoda reči ...

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0

total empty 2013-06-12 14:54:41+02

Fotografujem prírodu a krajiny,zväčšia. Preto je táto téma pre mňa zaujímava.
Je smutné,že vo svete je hlavná priorita biznis a zisk.
Tí ,ktorí to nechápu,že svet je aj o inom,tým by som odporučil začítať sa do tohto časaku.

https://www.facebook.com/pages/ZEM-A-VEK/169743946509938?fref=ts

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0

2

dedo Milan 2013-06-12 15:09:56+02

príspevok od: seifi

Milan, však je tu milion fotiek, ktoré môžeš hodnotiť, tisíc tém, ktoré môžeš čítať. Prečo oroduješ za zatvorenie tejto ? Či si zo Smeru ?

zlato, už som dosť starý na to, aby ma oslovil niekto taký ako je SMER. a za ten svoj život mám i tej po....ej politiky tak nejak nad hlavu, tak prečo ju musíme tlačiť ešte aj sem? nie je toho dosť všade okolo nás?

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0

vd 2013-06-12 15:15:02+02

príspevok od: dedo Milan

zlato, už som dosť starý na to, aby ma oslovil niekto taký ako je SMER. a za ten svoj život mám i tej po....ej politiky tak nejak nad hlavu, tak prečo ju musíme tlačiť ešte aj sem? nie je toho dosť všade okolo nás?

..lebo raz moze dojst taka skur...a doba, ze si nekupis uz ani film do fotaku..

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0

brki 2013-06-12 15:23:25+02

príspevok od: seifi

veď politika nie sú ploštice ani šváby, ani cholera, netreba sa jej báť

; ale politici sú určite radi, keď čítajú tieto riadky; ľudia na politiku kašlú, môžme si robiť čo chceme; asi tak; a obraz Slovenska sa nám zjaví reálnejšie, len keď čítame zahraničné správy zo zahraničia; a tie sú zvyčajne o tom, že posielajú na nás nejakú komisiu, pretože je podozrenie, že sme zle nakladali s pridelenými prostriedkami, skrátka sme niečo rozkradli; no škoda reči ...

seifi, v tej mojej reakcii som absolútne nevyjadroval politický názor...aj keď pri rozhodovaniach o takých problémoch sa asi politickému pozadiu nedá vyhnúť

a v tom je problém, že vždy politika a rýchle prachy vyhrajú nad odborným názorom, však o 4 roky nech sa s dôsledkami trápi niekto iný...

nahlásiť nevhodný príspevok reagovať

0