Ako by toho nestačilo, alebo aj do tretice všetko dobré. Dnes som si zobral na mušku opäť fotografku. Opäť ženu a opäť z Ameriky.
Sľubujem, že nabudúce sa zameriam už na nejakého chlapa. Bude to asi tým, že ženy sa skôr delia o určitú intimitu. Su senzitívnejšie na podnety. Veď sa aj hovorí...čo je podľa mňa hlúposť...že chlapi neplačú.
Dostávame sa do temných vôd a zákutí mysle fotografky Angela Bacon-Kidwell, kde môžete naraziť na démonov, fotografií plných symbolov a metafor. Fotografka sama o sebe hovorí, že sa nebráni experimentom. Na jej prácach to veľmi dobre vidieť.
Pochádza z oblasti častých tornád Wichita, v USA. Angela predstavuje svoje predstavy do poetických a nekľudných obrazov. Ako by až vyšívala tieto fotky. Všetko je dielom dlhodobého premýšľania a konštrukcie príbehu. Aby to nakoniec vybuchlo v pestrom, aj keď čiernobielom prevedení. Nikdy som ani v škole nemal rád vysvetľovanie básní. Buď to tam ten autor mal, a každý si to mohol vysvetliť po svojom, alebo to tam nebolo. Tak je to aj s Angelinými fotografiami. Je to nepolapiteľné vypovedanie príbehov. Budem rád, keď sa nad jej fotografiami aj trochu pozastavíte, venujete im čas a nebudete klikať o dušu spasenú...
Veľmi často pestrá predstavivosť pochádza z osobných skúseností. Ak sa dá povedať, že niekto verí na osud, tak hlavný bod zlomu pre ňu nastal v roku 1994. Podľa nej sa vtedy ako osoba strácala. Vysýchala emočne. Nešťastné detstvo ju zanechalo v istom zmätku. Tak sa rozhodla, že všetko čo prežila, namaľuje. Vďaka svojím maľbám prežila akúsi svoju katarziu. V roku 2005 zavŕšila bakalárske štúdium v maľbe a fotografii, a taktiež porodila zatiaľ svoje jediné dieťa, Bleu. Táto udalosť jej dala nové podnety na opustenie jej ateliéru, a zvolila si spoločné prechádzky so synom v plenéri, kde sa jej ako fotografke otvorili nové obzory.
Sama o tom hovori: „Vyrazila som von vytvárať príbehy, alebo živé sny, ktoré môžu nakoniec klásť otázky, či všetky moje skúsenosti so strachom, lietaním, intuíciou splynú v jeden ucelený obraz. Sama som vôbec nemala predstavu, ktorou umeleckou cestou sa vydám a kde ma to zavedie, keď som si vyšla na prechádzku v jednej ruke so synom a v druhej s fotoaparátom.“
Angelin svet tak začal byť pomocou fotografie vyťahovaný na svetlo. Jej sny sa pretavovali do konkrétnych obrazov. A tak vlastne tvorila silný metaforický obraz, vhodný na objavovanie. Veľa jej opakujúcich sa symbolov použila jej predstavivosť, ako reprezentujúcu duchovnú slobodu a zároveň jej psychologické oslobodenie.
Verí, že roky ktoré strávila zaznamenávaním svojích snov, ju vytrénovalo k rozpoznaniu kedy sa symbol, alebo metafora objaví v jej okolí. Dodáva, že tieto náznaky u nej fungujú ako most k jej kreativite.
Angela vytvára svoje obrazy samozrejme fotoaparátom, ale taktiež v dosť veľkej miere používa aj Photoshop na skompletovanie daného obrazu. Pozoruhodné však je, že jej najviac až hypnoticky priťahujúce fotky z cyklu Traveling dream s názvom NIGHT HUNT bol vytvorený výlučne fotoaparátom. Ostatné spracovávané fotografie upravuje výhradne vlastnou rukou vytvorenými vrsvami, ktoré ďalej spracúva, a pridáva na svoje obrázky. Je veľmi ovplyvniteľná svojím psyché. Podľa toho, čo som v rozhovoroch na FB prečítal, tak pred spaním pozerá dosť zvláštne - hororovo ladené seriály. Pokiaľ má dobrú pamäť, tak takto pretransformované vízie vkladá do svojích prác. Často svoje už vyvolané fotografie opätovne pretiera ďaľšou vrsvou, mrazí ich v mrazničke a zas rozmrazuje. Dáva sa s nimi hrať svojmu synovi, opäť skenuje, pridáva novú vrstvu, poprípade pridá olej do vody, (alebo ich páli), aby sa tak dopracovala k výslednému produktu.
Tieto fotografie tvoria tak akýsi pomyselný most medzi jej vnútorným a vonkajším svetom. V roku 2010 keď cestovala Čínou, prišla k záveru, že nemôžeme sa ubrániť, aby (obrazne povedané) vtáky smútku preleteli vašou mysľou. Môžete však vlastnou silou zabrániť tomu, aby si tam vybudovali hniezdo.
Angela momentálne pracuje na ďaľšom cykle nazvanom Home by Nightfall (Doma počas súmraku). Ktorý vlastne odštarovala po tom, ako bolo jej otcovi v roku 2012 diagnostikovaná rakovina. Vlastne počas zotmievania na podvečer si vyrazila niekam autom, aby sa odreagovala a vyčistila si hlavu. Počas šoférovania sa zahľadela na kúdoly prachu zvýrené autom. To v nej evokovalo usadený prach na otcových pľúcach. Takto sa vysporiadala s otcovou chorobou. Buď daný stav akceptujete, alebo sa pokúsite ďalej hľadať východisko, ktoré je bohužiaľ často beznádejné.
Prípájam samozrejme Angelinu stránku. Pevne verím, že sa tu nájde dosť fotografov, ktorých jej snímky oslovia.
Pridaj komentár
