Expozičný program P zaraďujú výrobcovia fotoaparátov medzi pokročilé expozičné programy. Fotografi naopak medzi automatiky pre “blbých”. Pravda je niekde uprostred.
Na prvý pohľad sa program P veľmi podobá na základný “zelený” program AUTO, v ktorom si fotoaparát nastaví všetky parametre sám, rozhoduje o použití blesku, bez možnosti zasahovať do jeho rozhodnutí. Program P je ale o dosť iný. Áno naservíruje fotografovi čas aj clonu, ale fotograf má možnosť zasahovať do expozície aj do nastavenia iných parametrov. Na rozdiel od programu AUTO, môže aktivovať a deaktivovať blesk, nastaviť vyváženie bielej, citlivosť ISO, spôsob merania, zaostrovania. Naviac môže použiť korekciu expozície. Pokročilí fotografi všetky tieto možnosti poznajú. Stále však majú k tomuto programu odpor a to najmä preto, že fotoaparát sám volí kombináciu času a clony. A práve jeden z týchto parametrov expozičného trojuhoľníka chcú mať pod kontrolou. Preto najradšej pracujú s poloautomatickými programami predvoľby času (S/TV) a clony (A/AV).
Je možné v programe P, ktorý sám zvolí kombináciu času a clony, niektorý z týchto parametrov zmeniť? Áno je. Programová automatika má tzv Shift, posun kombinácie času a clony tak, aby výsledná expozícia bola zachovaná. Je to jednoduché, stačí otáčať voličmi času alebo clony a príslušný parameter sa zmení, k nemu sa dopočíta zodpovedajúca hodnota duhého parametra. Fotoaparát signalizuje váš zásah do voľby kombinácie zobrazením hviezdičky vedľa písmena P*.
Program P je zaradený medzi pokročilé expozičné programy.
Automatika súčasných fotoaparátov nie je hlúpa, aj keď k vedomostiam skúseného fotografa má ďaleko. Fotoaparát nevie rozlíšiť, či fotíte zo statívu alebo z ruky, nepozná ani váš tvorivý zámer, nepozná vaše schopnosti. Pre začiatočníka, ktorý vie, že program AUTO nie je pre neho ten pravý a príliš často s jeho nastaveniami nesúhlasí, zároveň ale ešte nemá dosť skúseností pre manuálne ovládanie fotoaparátu, je program P dobrou prechodnou voľbou. Ak sa rozhodne niečo korigovať, či pozmeniť, má to k dispozícii bez nutnosti meniť expozičný program, zároveň ale môže využívať pohodlie automatiky. K zmene niektorých parametrov môže pristupovať postupne, tak ako rastú jeho vedomosti.
Neustálym zlepšovaním fotoaparátov sa zlepšujú aj automatické expozičné programy. Najlepším dôkazom sú kompaktné fotoapráty, ktoré dokážu s pomerne veľkou presnosťou zistiť čo fotografujete a naservírujú vám príslušný motívový program. Zrkadlovky to vzhľadom na iný spôsob vyhodnocovania expozície nevedia, ale tiež majú niekoľko indícií na to, aby ich automatika reagovala na to, čo fotografujete. V prvom rade sú to informácie z objektívu: zaostrená vzdialenosť a ohnisková dĺžka. K tomu sa pripájajú informácie z modulu automatického zaostrovania a snímača polohy fotoaparátu. Niektoré fotoaparáty dokážu vyhodnocovať expozíciu farebným senzorom a porovnávajú namerané hodnoty so vzorovými. Tak aj zrkadlovka môže približne vedieť, čo fotografujete. Preto dokáže meniť expozičné hodnoty s prihliadnutím aj na iné údaje, ako z expozimetra. V programe P preto dostanete iné údaje pri použití širokouhlého objektívu a iné pri teleobjektíve. Fotoaparát vám môže nastaviť hodnoty, ktoré by ste si možno nastavili aj sami.
“Počúvajte” fotoaparát
Pri práci s “hlúpymi” automatikami sa začiatočníci spoliehajú na to, že čo fotoaparát urobí, to je správne. Nech zmení akýkoľvek parameter, či použije blesk. Nesledujú žiadne údaje, ktoré im fotoaparát vypisuje v hľadáčiku a na displeji. Vlastne ani nevedia, čo majú sledovať (aj keď je to v návode) a čo tie čísielka a symboly znamenajú.
Program P vyžaduje aby ste už tieto údaje sledovali a aj vedeli, čo znamenajú a ovplyvňujú. Ak s údajmi súhlasíte, pracujete ako va úplnej automatike, ak nie, musíte prevziať kontrolu a zmeniť to, čo potrebujete.
Expozičný trojuhoľník na displeji vášho fotoaparátu a jeho ovplyvnenie. 1 - expozičný čas, 2 - clona, 3 - citlivosť ISO, 4 - korekcia expozície, 5 - roller. Foto: Nikon.
Amatérske zrkadlovky Nikon majú režim zobrazenia, ktorý názorne ukazuje ako sa mení otvor clony s nastavením hodnoty. Foto: Nikon.
Jednou z prvých vecí, keď prejdete z automatiky na program P, je naučiť sa pracovať s nastavením citlivosti ISO. V horších svetelných podmienkach, keď fotografujete z ruky, nechajte nastavenie citlivosti na automatiku. Radšej šum na fotografii, ako neostré zábery. Ak budete fotiť zo statívu, nastavte nízku hodnotu ISO (100 alebo 200 ASA), aby ste mali fotografie bez šumu. Ostrosť zabezpečí statív. Manuálne si nastavte nízku hodnotu aj za dobrých svetelných podmienok. Fotoaparáty majú tendenciu “poistiť” ostrosť záberov a zbytočne zvyšuju citlivosť aj vtedy, keď to nie je nutné.
Ako korigovať fotoaparát
Ako sme si vyššie popísali, vyváženie bielej, spôsob merania, citlivosť, špôsob zaostrovania, to všetko môžete v programe P nastaviť a naviac aj režim blesku. Poďme sa pozrieť ako ovplyvniť expozíciu ak nesúhlasíme s fotoaparátom.
V prvom prípade budeme korigovať celkovú expozíciu fotografie. Ak sa nám záber vidí ako príliš svetlý alebo tmavý, nemusíme hneď siahať po zmene programu na M. Stačí použiť korekciu expozície. U väčšiny fotoaparátov sa aktivuje stlačením tlačidla +/- a otočením rolleru. Ak je tomu inak, naštudujte si postup v návode. Ak je fotografia, či hlavný objekt príliš svetlý, použite korekciu do minusu. V opačnom prípade do plusu.
Takto popisuje použitie funkcie korekcia expozície Nikon v návode na obsluhu fotoaparátu Nikon D5100. Názorne a jednoducho. Zdroj: Nikon.
V druhom prípade budeme ovplyvňovať kombináciu času a clony. Pristupujeme k tomu vtedy, ak by pre nás bola lepšia iná kombinácia. Predstavme si, že nám fotoaparát nastaví čas 1/250 s. a clonu F/11. Fotíme portrét a chceme čo najviac rozmazať pozadie, to ale bude pri otvorenej clone, napr. F/5,6 u štandardného zoomu. Nemusíme hneď prepnuť na režim predvoľby clony. Stačí len otočiť voličom (rollerom) a upravíme kombináciu času a clony na F/5,6 a 1/1000 s. Pokročilejšie zrkadlovky majú dva rollery, pričom jedným sa nastavuje čas, druhým clona. Kedže v programe P sú čas a clona prepojené, ak zmeníme jednu hodnotu, fotoaparát zmení druhú.
Väčšina fotografov sa pri popise programu P, v návode na obsluhu, ani nepristavila. Pritom sú tam popísané dôležité informácie a rady. Zdroj: Návod na obsluhu fotoaparátu Nikon D5100.
Expozičný trojuholník má tri parametre. Tým tretím je citlivosť ISO. Ak sme vrežime manuálneho nastavenia citlivosti, nemusí nám fotoaparát dovoliť nastaviť čas alebo clonu na hodnotu, ktorú potrebujeme z dôvodu, že je mimo expozičný rozsah. V takomto prípade nás fotoaparát varuje blikaním hodnoty času alebo clony. Uvedieme si príklad. Krásny slnečný deň, na fotoaparáte máte nový “portrétny” objektív 50/1,8. Viete, že pozadie najlepšie rozostríte pri F/1,8 až F/2,8. Deň predtým ste ale fotografovali v interiéri oslavu a nastavili ISO na 800ASA. Fotoaprát vám preto bude signalizovať, že potrebuje ešte kratší čas, ako 1/4000 s, ale nemá ho k dispozícii. Preto musíte znížiť hodnotu ISO, aby kleskol fotoaparátom vypočítaný čas na hodnotu rovnú alebo nižšiu najkratšiemu možnému času závierky.
Prvé, čo sa musíte naučiť, je používať korekciu expozície. To je základ vašeho vstupu do exponometrie. Ak nesúhlasíte s expozíciou fotografie (príliš tmavá alebo svetlá), použite korekciu expozície. Väčšina fotoaparátov má pre ňu vyhradené samostatné tlačidlo +/-. V každom prípade si naštudujte z návodu, ako korekciu nastaviť. Mínusové hodnoty obraz stmavia, plusové zosvetlia. Nebojte sa vyskúšať rôzne hodnoty. Postupne ako spoznáte svoj fotoaparát, dostanete cit pre nastavenie správnej korekcie.
Program P a blesk
V zelenej automatike si fotoaparát sám určoval, kedy použije blesk a kedy nie. Teraz je to však na vás. V programe P si musíte expozíciu strážiť, fotografovaniu venovať viac pozornosti. Fotoaparát vás nenechá v štichu. Ak podľa neho je vhodné použiť blesk, upozorní vás blikaním symbolu blesku v hľadáčiku. Je potom na vás, ako varovanie vypočujete.
- môžete zvýšiť citlivosť s tým, že sa ale zvýši aj miera šumu a zníži dynamický rozsah
- použijete statív a exponovať budete dlhšími časmi, takto ale nemôžete zachytiť ostro pohybujúce sa objekty
- aktivujete blesk
Pre začiatočníka je pohľad na údaje v hľadáčiku odstrašujúci. Rovnako neznámy, ako palubná doska raketoplánu. Postupne sa ale naučí, čo jednotlivé čísla a symboli znamenajú. Naučí sa v nich čítať. Tu sú najdôležitejšie údaje, ktoré by ste mali pri práci v programe P registrovať. 1 - signalizácia automatického zaostrovania (bliká - nepodarilo sa zaostriť, svieti - zaostrené). 2 - expozičný program P, ak je zobrazená hviezdička, znamená to posun expozičnej krivky užívateľom. 3 - expozičný čas (bliká - buď je mimo rozsahu, alebo je nemožné ho použiť pri práci s bleskom). 4 - clona (bliká - mimo pracovného rozsahu clony). 5 - svieti symbol +/- a značka je mimo stredu stupnice, použitá korekcia expozície. 7 - symbol blesku (bliká - fotoaparát odporúča použiť blesk, svieti - blesk je pripravený). Symboly, čísla a spôsob ich zobrazovania maju aj ďalšie významy, ktoré sa menia s expozičným režimom, či inými funkciami. Foto: Nikon.
Záver
Program P je ideálny pre prechod od plnej automatiky AUTO k poloautomatikám, či manuálu. Fotograf môže využívať pohodlie automatiky, ale s možnosťou kedykoľvek ovplyvniť expozičné parametre a iné nastavenia. Postupne bude viac a viac preberať kontrolu nad fotografovaním, až prejde na poloautomatické expozičné režimy využívané pokročilými fotografmi. Postupne sa bude zoznamovať s vplyvom času a clony na fotografiu a riešiť problémy so zaostrovaním, expozíciou, vyvážením bielej.
Tento program nemusia zavrhnúť ani oni. Niekedy je ľahšie a rýchlejšie zvoliť režim P, ako prenastaviť expozíciu v režime M z krajných hodnôt a stratiť tak drahocenné sekundy.
Pridaj komentár
