Hore

Londýn za dva dni


Keď som si pár týždňov pred odletom listoval v turistisckom sprievodcovi, prvá kapitola mala názov: Keď máte na Londýn, len týždeň. Kniha mi dala značne najavo, že britská metropola je nabitá historickými a modernými aktivitami, zaujímavosťami a pamiatkami. Ja som na toto miesto mal s príletom v piatok večer a odletom v pondelok na obed, prakticky len dva dni.

V sobotu, teda prvý deň môjho skromného výletu, sme sa s partiou vybrali po tradičných trasách. Po výdatných anglických raňajkách a asi polhodinovej jazde hromadnou dopravou každého druhu, sme sa ocitli pred Alžbetkiným domom, ehm, teda Buckinghamským palácom. Počas zimného obdobia sa stráž pred palácom strieda ceremoniálne len raz za dva dni. Počas letných dní je to každý deň. My sme tento obrad prepásli, no mimosezónny minimálny počet turistov na mieste nám bol dostatočnou kompenzáciou. Problém s fotografovaním Buckinghamského paláca pramení v jeho šírke. Preto odporúčam dve alternatívy. Oplatí sa nepodľahnúť pokušeniu a snažiť sa skladať panorámy. Prvá možnosť spočíva v obchádzaní fontány pred palácom a hľadanie kompozície za jej pomoci. Vašou druhou možnosťou je skrátka prejsť sa ďalej po širokom, červenom bulvári The Mall street, cez ktorý vedú prechody pre chodcov s virtuálnym stredovým ostrovčekom, z ktorého je krásny výhľad na palác.
Image titleImage title

Od Buckinghamu naša cesta pokračovala skrz St. James‘ Park. Prechádzka v parku nám poskytla blízky pohľad na rôznorodé vtáctvo, ktoré tam žije. Vrátane labute čiernej, volavky či pelikánov. Neoddeliteľnou súčasťou parku je aj most, z ktorého je nádherný výhľad z oboch strán, z jednej na Buckingham a z druhej na London Eye.

Image title

Image title

Po východe z parku naše kroky viedli ku bráne Horse Guards Parade, cez ktorú sme potom prešli na ulicu Whitehall a zamierili smerom k parlamentu. Mimochodom, skúste sa vyvarovať hladkaniu strážnych koní. Z nadbytočnej pozornosti koníky nie sú príliž nadšené. Na to vás ale nikto neupozorní, keďže jazdci rozprávať nesmú.
Image titleNašim prekliatím aj požehnaním bola pokojná, no zato hromadná demonštrácia proti rasizmu, nenávisti a z časti aj brexitu, ktorá mala značnú základňu v oblasti Westminstru. Síce tam bolo preto lokálne viac ľudí, no viedlo to k zaujímavím rozhovorom so zúčastnenými. Keď sa dnes pozriem späť, toto podujatie bolo akoby predzvesťou teroristického útoku, ktorý sa o 4 dni odohral približne 100 metrov odtiaľ. Naše kroky pokračovali od Churchillovej sochy, okolo ikonického Big Benu až na Westminsterský most. Mimochodom, vedeli ste, že menom Big Ben nie sú pomenované hodiny, no zvon ktoý je vo veži?

Image titleImage title

Cez Westminsterský most sme museli kvôli mne prejsť dva krát. Je to preto, že som si chcel odfotiť parlament aj z poza rieky. Okrem toho, som mal víziu o fotografii Big Benu s typickým londýnskym taxíkom, no a na prázno som predsa nemohol odísť. Moja rada pre všetkých fotografov rozumnejších ako ja znie: privstaňte si. Počas východu slnka bude parlament aj s hodinami v krásnom svetle, no a hlavne tam budete úplne sami. Ja som tam pravdaže vtrhol uprostred dňa. Tým pádom som sa predieral pomedzi stovkami ľudí, aby som sa dostal na druhý breh rieky. Námaha sa však vyplatila. Z nábrežného chodníka bol výhľad na celú scenériu nádherný.
Image title

Následujúci plán bol jasný. Uloviť tú fotku s taxíkom. Približne pol hodinu som skákal do cesty premávke, aby som ho zachytil v pohybe. Čas strávený čakaním, kým sa premávka zas uvoľní, som trávil fotografovaním ruského kola, London Eye. Popri tom som sa zamýšľal či sa kolotoč točí, alebo sa hýbe tak strašne pomaly. A ak sa hýbe, servírujú tam večeru a raňajky? Lebo tí ľudia dnes domov nepôjdu. Život som vbehovaním na cestu riskoval približne tri krát. Nakoniec však vyhrala fotografia s taxíkmi v kľude postávajúcimi na kraji cesty.
Image title

Keď sme sa po druhej strane mosta opäť vrátili na jeho parlamentný koniec, zabočili sme a prešli sa cez upravené parčíky pri ministerstve obrany. Odtiaľ sme pokračovali cez Northumberland Ave až k Trafalgar Square. Námestie bolo zapratané pódiom a rozličnými vecami, takže sme si ani poriadne neuvedomili kde sme. Príčinou boli oslavy týkajúce sa dňa Sv. Patrika z noci predtým. Nenechali sme sa znechutiť a pokochali sme sa radšej Shakespearovou sochou, ktorá stojí len neďaleko. Cestou na metro sme sa zastavili na tržnici Convent Garden Market. Budova ma zaujala architektúrou a evidentnou tradíciou. Kto prišiel do Londýna nakupovať, toto miesto nesmie vynechať. Ďalšou zastávkou na ceste k stanici Temple Station bol nádherný Somerset House. Zaujali ma najmä vchodové oblúky. V konečnom dôsledku som potom väčšinu času na tomto mieste strávil čakaním na červený autobus ktorý prejde popred vstup.
Image titleImage title

Konečne som získal svoj záber a mohli sme sa pohnúť ďalej. Nasledujúci bod programu bol samozrejme hrad, The Tower. Okrem rýchlej prestávky na kávu sme tam však veľa času nestrávili, svetla ubúdalo a ja som chcel ísť fotiť svetoznámy most. Zvyšok partie si mohol hľadať útočisko na najbližších tridsať minút. Fotil som ako o preteky, no žiadnu origiálnu kompozíciu sa mi zmiesta, kde predomnou stáli milióny ľudí nájsť nepodarilo (prekvapivo). Povzbudiť ma nezabudli dve slovenské postaršie dámy, ktoré som na pamiatku vyfotil. Od vďaky za fotografiu a šťastia, že stretli rodáka mi nezabudli skritizovať techniku, pretože na tom predsa naozaj záleží.

Nová nádej na fotografie sa zrodila v momente čo som stúpil na most. Darmo som sa ja predtým hnal a vyčkával na červené autobusy, aby boli na fotke v strede mosta. Odpoveď na otázku kompozície sa naskytla až vďaka štruktúre mostu, ktorú som mohol pozorovať z blízka. Nebudem klamať, že ma na nápad svojou fotkou výrazne naviedla priateľka, no aj tak som spokojný.
Image title

Využil som vonkajšiu konštrukciu mosta ako vodiaciu čiaru,  ktorá diváka pritiahne k subjektu fotky. Nechal som sa však inšpirovať aj svetlami áut, mesta, semaforov aosvetlením samotného mosta.
Image title


Kým som sa dostal v tom zápale boja o fotku na druhý koniec mosta, bola už takmer úplná tma, a tak som ešte preventívne cvakol jednu panorámu na dobrú noc. Pomaly bol čas ísť spať. Boľavé nohy sme si konečne uložili do postele a tešili sme sa na ráno. V múzeu na nás už totiž čakali dinosauri.
Image title


Nedeľňajšie ráno začalo skoro. Cesta do mesta trvala vyše pol hodiny a my sme chceli ešte pred obedom stihnúť prírodovedné múzeum. Áno, to múzeum kde majú T-Rexa a natáčal sa tam film Noc v múzeu. Natešení sme si vystáli dlhočíznu radu pred vchodom do múzea. Tip pre budúcich návštevníkov: Vstup do Natural History Museum je zdarma a počas víkendu tam zavítajú okrem turistov aj miestny, čiže je fajn tam byť pred otvorením. Naše nadšenie bolo po vstupe mierne oslabené, pretože sme zistili, že sekcia dinosaurov je momentálne pod rekonštrukciou. Nenechali sme sa však odradiť a užili sme si aspoň tých pár exponátov, ktoré boli k dispozícii. Napriek obmädzeniam bola exkurzia exponátov veľmi zaujímavá. Najviac ma zaujala výstava morských živočíchov, kde je k videniu napríklad aj vráskavec ozrutný. Celkovo mi však prišlo múzeum zamerané skôr na mladších návštevnikov, no to nie je prekážka.
Image title

Image title

Po návšteve dinosaurov sme do partie pridali moju veľmi dobrú kamarátku a rodenú londýnčanku. Očakávania nesklamala a povodila nás po miestach, väčšinou turistov vynechaných. Našou prvou zastávkou bola koncertná sála nachádzajúca sa v južnom Kingstone, Royal Albert Hall. Neďaleko sme zase mohli obdivovať sochu Alberta, Viktoriinho manžela a večnú lásku, ktorý zomrel v mladom veku akráľovná Viktória potom od smútku až do smrti nosila čierne oblečenie. Hneď za sochou sa nachádza svetoznámy Hyde Park, kde si počas letných dní možno užiť jazero či piknik. My sme na to žiaľ čas nemali. Ponáhľali sme sa totiž užiť si londýnsku panorámu ako na dlani, z kopčeka v parku Primrose Hill. Šľapanie do kopca je naozaj krátke a stojí to zato. Naviac to odtiaľ nie je vôbec ďaleko do Camdenu, ale o tom potom.
Image title

V okolí Primorose Hill je priestor na spoznávanie mnoho nádherných uličiek a útulných obchodíkov, kaviarní a reštaurácií. Po rýchlom, neskorom obede sme sa ponáhľali prejsť sa cez bizarný a úžasný Camden Market. Cestou sme s údivom, úctou a priznám sa aj miernymi rozpakmi nad ich vizážou obzerali hausbóty na kanáli. Rozum sa nám zastavoval nad vyslovene náhodnými predmetmi, ktoré sme spozorovali. Tak napríklad, socha kravy v životnej veľkosti na balkóne pobrežného domu. Kartónová snehulienka medzi mostami, papierová hlava Davida Bowieho nalepená na okne lode a pod.
Image title

Image title

Image title

Image title


Naše prvé pocity z Camden Marketu boli pre všetkých zúčastnených identické (snáď okrem angličanky). Pripomínalo nám to slovenské vianočné trhy. Akúrát paleta jedál bola oveľa širšia, naozaj kuchyňa z každého konca sveta a kombinácie, o ktorých sme ani netušili, že existujú a ani sme nevedeli, že ich chceme spoznať. Highlightom celého marketu pre mňa bol stánok s kórejským buritom. Ak máte viac času ako sme mali my, odporúčam stráviť v Camdene dlhšiu dobu a naozaj prejsť od stánku k stánku a pozorovať tie jedlá, umelcov a nasávať atmosféru s feelingom undergroundovej komercie. Prechádzka po Camdenskej ulici atmosféru punkového koncertu ešte dokresľuje. Vdôsledku maximálnej zaplnenosti ulice chodcami je niekedy ťažke prestať dávať pozor kam človek kráča, ale oplatí sa dvihnúť hlavu a sledovať plastiky na obchodoch. Takéto fasády naozaj nikde inde neuvidíte.
Image title

Image title

Náš výlet sa chýlil ku koncu a ostával už len bezpečný návrat na ubytovanie. Unavení, sme sa tešili na večeru a posteľ, no zmätkom na stanici Victoria sme omylom nasadli na zlý vlak a odviezli sa až do Kentu. Prívetivý anglický pár nám naštastie poskytol pomocnú ruku a nasmeroval nás tým správnym smerom. Cesta do postele nakoniec trvala ešte hodinu. No aspoň sme sa naučili lekciu, ktorú môžem predať ďalej: Neverte tomu čo počujete z rozhlasu na stanici, verte len tabuliam a rozpisom. Po príchode do Londýna si zožeňte Oyster kartu, ktorá vám uľahčí dopravu a cestovanie hromadnou dopravou bude lacnejšie. Zároveň, si ale dajte pozor na prikladanie karty pri vstupe na perón, ale aj po výstupe zvlaku! Za neukončenú jazdu vám systém zaúčtuje cenu za celú trasu metra či vlaku.

Ak ste včasovej tiesni aj vy a chcete počas víkendu stihnúť viac, ako nedeľný obed u svokrovcov, dúfam že tento článok vám bude užitočný.  


Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
Hakuna Matata
2017-04-01 20:34:14
nefoť architektúru bez statívu.
nefoť architektúru v časovom strese.
nefoť architektúru bez post-processingu.
nefoť známe stavby, každé veľkomesto má čarovné miesta, ktoré Ti ponúknu neopozeranosť, atraktivitu záberu a genius loci. Napr. v Londýne je domček Old Curiosity Shop (román Ch. Dickensa), Doky sv. Kataríny, Great Thames Barrier. Napríklad moja londýnska top fotka je z nočného Soho s pasákom (našťastie nie mojim). Známe stavby fotí kde-kto.
Ak je účelom výletu fotenie, starostlivo si plánuj čas, sleduj počasie. Ak primárnym cieľom fotenie nie je, zober svetelný objektív a foť momentky (streetky), na ktorých nebudú prekážať osoby, ktoré Ti vojdú do záberu a architektúra bude iba ako doplnok (krovie). Želám dobré svetlo!
 

Ďalší článok z kategórie

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované