Hore

Risky and Whisky Expedition 2012 - 3. časť

Príjemné dobré ráno :-). Otvárate oči a zdá sa vám v stane dáko príliš jasno? Žiaden vietor ani zvuk dažďa? Ste ešte stále v Škótsku? Odpoveď znie - áno. Čaká nás krásny deň na bicykli.  "Nasadáááááť, ide sa z kopcaaaaaaa. Ale aj do kopca .-)."


Barru v dnešné ráno milujem. Žiaden dážď, čo znamená žiadne zatekanie do stanu. Úderom deviatej hodiny prichádza auto s vlečkou a na nej 8 pravých nefalšovaných vikingských bicyklov. Porozdeľujeme si ich, ponaprávame výšku sedadiel a … po úvodnej polhodinke, kedy chlapci nasadzujú svoje pretekárske tempo a ja s vyplazeným jazykom za nimi dychčím, si vravím: " tak takto to nepôjde. Chcem si dnešok vychutnať svojím tempom, nafotiť čo sa mi páči a nie sledovať, či nezaostávam, nezdržujem, nie som posledná. Stačilo." Keď stretávam zvyšok tlupy, samozrejme idúcu opačným smerom, zoskakujem z bicykla a oznamujem:" týmto sa oficiálne odpájam od skupiny, pôjdem svojou rýchlosťou a niekde sa snáď stretneme. A ak nie, tak sa vidíme večer v kempe." Tento luxus si môžem dovoliť, lebo okruh po ostrove je dlhý nejakých 40-50 km a nemám sa kde stratiť.


Na znak súhlasu sa z ničoho nič rozprší a po chvíľke sa ukazuje dúha. Fajn, dobré znamenie.


Vychutnávam si každý okamih. Tu zastavím vpravo, potom zase vľavo.  Do kopca tlačím prístroj po vlastných, z kopca letím ako šíp, usadená na sedanke. Každú chvíľu ma zleje krátka spŕška dažďových kvapiek. Neustále obliekanie a vyzliekanie pršiplášťa má svoje čaro, stále sa musím hýbať.


Po poslednom odbočení trielim do hlavného ostrovného mesta, teda skôr dedinky – Castlebay.



Míňam miestny katolícky kostol z roku 1886. Má romantický názov – The Church of Our Lady Star of the Sea. Celý ostrov má okolo 60 km², (dĺžka asi 12 km, šírka asi 7 km) a žije tu približne 1000 obyvateľov. Castlebay leží na pobreží zátoky, uprostred ktorej sa na malom ostrovčeku týči starodávny hrad Kisimul Castle. Za mestečkom ma to opäť ťahá dohora, pripúšťam, že moja cyklistická kondička nie je nič moc. "Fujtajbl" - spotená a mierne roztrasená odbáčam na malé oddychové miesto, a na svoje prekvapenie tu stretávam Silviu a Andrejku. Čokoládové keksíky a smoothies, takto kombinujeme naše zásoby a ďalej pokračujeme v trojici.


Opačná časť ostrova je plná oblakov, prší a vyjasnieva sa oveľa častejšie než pred chvíľou. Intenzita nášho neustáleho prezliekania sa zvyšuje.



Míňame rôzne zákutia a pri malebných zátokách mám pocit, akoby som bola v Karibiku. Len teplota vzduchu (a najmä vody) ma presviedča, že sa nachádzam na severe Veľkej Británie.



Konečne prichádzame k miestnej krčme. Tu na nás čakajú Vladko s Edom a vraj: "Dievčence, treba stihnúť miestne letisko, okolo 14:00 by malo prilietať lietadlo." "Aké lietadlo?" pýtam sa. " Na Barre je jedinečné letisko, prílety a odlety závisia od prílivu a odlivu. Čekli sme to s Edom a dnes by malo lietadlo priletieť o 14:00. My teda padáme, aby sme to stihli." A fŕŕŕŕŕŕńk, už ich niet. Spokojne dopijeme pivo aj kávu, a za zvukov škótskych gájd - v krčme hrá príjemné CD - nasadáme opäť na bicykle a smerujeme k letisku.




Ale nedá mi, 14:00 ne 14:00, miestne zátoky sú pre mňa oveľa zaujímavejšie. Aspoň zatiaľ. Ak aj nestihnem lietadlo, nič sa nestane. Takto si sama pred sebou ospravedlňujem svoje pravidelné zastávky. Silvia ide vpred a Andrejka, rovnaký fotonadšenec ako ja, zastavuje so mnou, ba dokonca fotí ešte dlhšie.


To sa už dostávame na most, z ktorého by to malo byť na miestne letisko, čo by kameňom dohodil. Najprv rovno, potom hore briežkom, po chvíľke zas dole. V tom sa pred nami objaví krásna zátoka. A pár domčekov a dáka loď vedľa nej. Očarené zastaneme a spoločne zhíkneme: "jéééééééééj". Vyberáme foťáky a zabúdame, že máme už len chvíľku do príletu aeroplánu.


Kúsok ďalej opäť krásny pohľad, priam pohľadnicový. Až tu spozorujem dačo uprostred pláže. Čože to je?


Sledujúc horizont, dostávam sa pohľadom k domčeku a loďke.


A ku krásnej tyrkysovej hladine vody, striedajúcej sa s bielymi pieskovými a skalnatými úsekmi vykúkajúceho morského dna.


Ešte som sa ani nenadýchla, aby som sa slovne vyjadrila ku všetkej tej kráse, keď sa nado mnou zavlní vzduch, počujem dáky hrmot a vidím, na dotyk odo mňa, lietadlo. Som v šoku, čakala som dáky stroj, ale nie tak blízko a nie tak z ničoho nič.


Zapínam sériové snímanie a držím spúšť až do okamihu, kedy sa motory zastavia a ja vidím, kde to vlastne ten letecký zázrak pristál … to čo som videla na začiatku, bola značka ukazujúca pristávaciu dráhu. Lietadlo zastalo priamo v mori, uprostred pláže.


Sadáme na "cajgle" a presúvame sa bližšie k hlavnej letiskovej budove, ktorú je už jasne vidieť v pozadí. Konečne nachádzame oficiálne označenie letiska.


Lenže uznajte, považovali by ste nasledujúce miesta za letiskový areál?




A už je tu zase zážitok, tentokrát z odletu kovového albatrosa. Najprv smeruje priamo na nás, potom sa otáča a fŕŕŕŕŕŕŕŕnk, razom sa z neho stáva malá bodka na oblohe.



Po neskorom obede v letiskovej „reštike“, poďho na druhú stranu,  ku krásnym pieskovým dunám.


Wááááááááw. Šíro-šíry Atlantik. Najbližšia pevnina – až kanadský Labrador.


Je čas na návrat. Máme pred sebou ešte tretinu cyklotrasy. Predierame sa trávnatou džungľou medzi dunami. Dún je tu požehnane, takže hore, dole, hore, dole ... konečne posledné hore a pozeráme sa na letisko z opačnej strany. Mimochodom, toto letisko patrí podľa Internetu medzi 8 najzaujímavejších letísk sveta.



Vraciame sa späť do kempu. Opäť si to šiniem vlastným tempom, priznávam, som poriadne unavená.


Zaostávam riadny kus, tuším však, že o dáke 2 kilometre mám svoju vytúženú konečnú. Ešte predtým si ale všimnem 2 odstavené bicykle. Kovový plot, nikde žiadna bránka. Lenže bicykle sú zjavne naše, takže tipujem Katarínku a Andrejku. Keď zvládli plot ony, čoby som to nezvládla aj ja.



Späť k bicyklom sa už vraciame spoločne. A tu zrazu stádo kráv. Prechádzajú rovno okolo nás, tak trochu zvedavo, tak trochu bojazlivo. Nuž, čo sa mňa týka, som na tom podobne.


Všímam si malé teliatko a o chvíľku nejakú penu vyskakujúcu spopod jednej kravy. Som zvedavá, čo sa to tam deje a na moje prekvapenie, po prvý krát vidím kŕmiace sa mláďatko. To nestrieka pena, ale čisté mlieko. A keďže som dieťa z mesta, fascinovane a dobrých 5 minút neviem od tejto scénky odtrhnúť zrak.



O ďalších pár metrov zbadáme bránu. Už ráno sme si z kempu všimli cintorín, nachádzajúci sa na opačnej strane zátoky. A tak sa skackavo teperíme medzi kravami, bicykle opierame o ďalšie vrátka a ...


... vstupujeme na posvätnú pôdu. Polarizák mi vrhá dúhové prasiatka, beriem to ako znamenie, že máme povolenie pokračovať ďalej.


Vyrušíme kŕdeľ husí spoza plota a potom už nerušene obzeráme hroby. Každá si v tichosti hľadáme svoje rozjímacie miesto.




Za nami počuť hukot trieštiacich sa vĺn. Preskakujeme teda ďalší plot, tentokrát tehlový, a ocitáme sa zoči voči príboju. A to je niečo pre mňa. S nadšením čakám na tú správnu vlnu, ktorá sa rozbije o najbližšie skaly, osvetlené teplým zapadajúcim slnkom.


Cvak, cvak, cvak. Keď mám cvakov plný tucet, opriem sa o skalu a vyhrievam sa ako mača.  Začína však fúkať starý známy ostrý studený vietor a rýchlo zapadajúce slnko spôsobuje okamžité ochladzovanie. Možno ten chlad cítim intenzívnejšie kvôli únave. Je mi to jedno. Chcem si dať šálku horúceho čaju a konečne nechať svoje pozadie vydýchnuť.


Sadáme na bicykle a pred nami sú posledné metre asfaltovej cesty. A v tom, z jedného z domčekov vybehne pani, máva na nás, volá, gestikuluje. Až po chvíli v tej postave spoznávame jednu z našich spoločníčok z trajektu. A hneď za ňou vybiehajú zvyšní traja členovia partie za doprovodu ich štekajúceho psa. A vraj:" poďte dnu, dajte si s nami čaj, whisky, víno, chrumky". Najstarší pán vyberá gitaru a predstavuje nám vlastný song. Ukazujú nám zábery sponad Barry, v jednom z lietadiel totiž sedeli práve oni a mali okružný výlet ponad ostrov. Aký je svet malý. Keď sa po dákej pol hodinke chceme pobrať ďalej, opíšu nám ako nás od včera sledujú pri stavaní stanov, pri rannom odchode na bicykloch a našim chlapcom posielajú sympatickú fľaštičku červeného vína. A vraj lakomí škóti. Figu deravú - pripomínajú mi slovákov z dávnejších čias.

Rýchlo sa najeme, porozprávame zážitky, chalani nám ukazujú nahrávku Eda ako lezie do mora. Edo je totiž ľadový medveď, nenechal si ujsť príležitosť vyskúšať miestne vody. V mori ale nie je sám, je sledovaný tuleňom vzdialeným od neho len niekoľko metrov. A vraj sa taký tuleň môže aj pomýliť, ľudská postava je veľkosťou podobná tej tulenej a v čase sexuálnych hrátok, beda človeku, prebeda. Pri predstave, ako sa tuleň vrhá na Eda, sa všetci smejeme, až sa za bruchá chytáme.

V skoré ostrovné ráno opúšťame Barru. Sedíme v autobuse, ktorý nás vezie k trajektu, keď tu zrazu zo susedného domčeka vybiehajú naši škótski priatelia v županoch a pyžamách a kývajú nám o dušu spasenú. Rovnako nadšene im kývame aj my. Odteraz nedám na škótov dopustiť!

Sme opäť pri autách a smerujeme na miesto známe ako Niest Point. Je to najzápadnejší bod ostrova Isle of Skye, kde sa od roku 1909 týči čarovný maják – dielo navrhnuté Davidom Alanom Stevensonom. Chceme stihnúť západ slnka, ktorý ako sa zdá, vyzerá byť pekne farebný. Do cieľa máme niečo okolo 10 minút a tak oželiem pekné gýčovky cestou. Ale srdce mi to predsa len tak trochu trhá. Sme v cieli, do skvelého svetla nám však chýba byť tu o takých 10 minút skôr. Vybiehame s Katarínkou z autiakov v plnej zbroji (rozumej foťák, statív a všetka ostatná fotovýbava) na kopec, zatiaľ čo chlapci idú zistiť čo s nocľahom. Maják je totiž tmavý, neprejavuje žiadne známky života. Silvia s Andrejkou zatiaľ strážia vozidlá.

Hore duje vetrisko aký som už dávno nezažila. Nemôžem použiť svoj cestovateľský statív, trasie ním sprava doľava, vpred a vzad. Svetla je už málo, zvyšujem teda ISO na ešte prijateľnú výšku. Napriek tomu mám fotky roztrasené. Škoda, preškoda. Mám ďalšie z miest, kam by bolo fajn sa opäť vrátiť. Za iného svetla a bez vetriska.



Cvaknem len pár záberov a ešte chvíľku postojím a povnímam atmosféru. Je tu čarovne. Po tele mi od zimy naskakujú zimomriavky, vraciam sa teda späť k autám. Chalanov však stále niet. Vyzerá to zatiaľ bledo, všade cedule so zákazom parkovania cez noc, kemp nepovolený. Konečne prichádzajú traja statoční, nemajú však dobré správy. Maják je úplne prázdny, zamknutý a nefunkčný. Rýchlo sa stmieva, musíme sa rozhodnúť kam ďalej. Schádzame z kopca a odbáčame k morskej zátoke. Vyzerá to na celkom príjemný pľac v malom prístave.


Ráno sa budíme do nie úplne ideálneho počasia, ale ani nijak dramatického. Vraciame sa späť k majáku, možno sa nám svetelne a neveterno zadarí.


Na okamih sa vyjasňuje, ale vetrisko duje stále rovnaký. Statív preto nechávam v aute a cvakám opäť len z ruky.


Zbadám Katarínku ako statívuje. A nedá mi ju nezvečniť.


Poriadne vyfúkaní sadáme do áut a cez vysielačku si dohovárame ďalší plán trasy. Cieľom sa stáva najstaršie obývaný hrad Dunvegan. Cestou obchádzame pôvodné ostrovné obydlie.


Vstupujeme do hradného areálu. Najprv prejdeme prvým poschodím, určeným pre návštevníkov, potom smerujeme do záhrad a prístavu. Horné poschodie hradu je súkromné, do dnešného dňa ho obývajú členovia rodiny MacLeodovcov, ak si dobre pamätám, je to už niečo vyše 800 rokov.




Presúvame sa do prístavu.





Po výbornom obede v reštaurácii The Old School Restaurant smerujeme do jedinej destilérky na Isle of Skye – Talisker. Cestou k nej mi skoro oči vyskakujú z jamiek, na konci plota vidím postavu, zdá sa, že jej je poriadne zle. A až keď okolo nej prechádzame, zisťujeme že ide o figurínu. A čím bližšie k dedine, tým viac rôznorodých figurín pred vchodmi. Škóti majú svojský zmysel pre humor.



Máme smolu - dnes majú v Taliskeri voľný deň, prehliadky sa nekonajú. Pálenica bola postavená v roku 1830 a samotná whisky sa používa ako základ do tzv. blended whisky´s, akou je napríklad Johnie Walker, Ballantine´s, či známy Chivas Regal. Už mi je síce teoreticky jasné, odkiaľ pochádza tá známa výrazne zadymená chuť, ale jazyk si v nej dnes určite nenamočím. Vymýšľame náhradný poobedný program. Teda ani by som množné číslo nemala použiť - Katka s Vladkom nám navrhujú ďalší cieľ.

Smerujeme na juh ostrova, kde sa nachádzajú takzvané škótske Alpy – pohorie Cuillin - raj horskej turistiky. Ale pozor, o turistických značkách na aké sme zvyknutí v našich Tatrách, ostrovania nechyrujú. Ide naozaj o vstup do divočiny. Voľba padá na Fairy Pools - miesto plné vodopádov a tôní.


Súbežne s vodou vedie aj chodník. Zostupujeme do údolia a v diaľke vidíme celú trasu. Je to prechádzka na také dve, tri hodinky - príjemná a pohodlná.


Už mi je jasné prečo sa miesto volá Pools - sú tu prírodou vytvorené nádrže, ktoré sú hlboké a plné priezračnej smaragdovo sfarbenej vody.



Cvakám, ako väčšinou, z ruky, zato Katarínka má sofistikovanejší prístup. Rozkladá svoj statív, montuje ND filter na predlžovanie času, a kým ja zachytávam len jemne pohybujúcu sa vodu, Katarínka ju má po 50 s expozície ako závoj.


Tu je výsledok jej práce: http://www.hoglova.dphoto.com/#/album/20e24i/photo/11301010


Dostávam sa do čela našej skupiny, ostatní zaostávajú niekde v diaľke. V samote si teda vychutnávam ticho. Počuť len pofukujúci vietor a zvuk padajúcej vody.



Prichádzam k nádhernému miestu - pred sebou vidím dve podávajúce si ruky. Chvíľku sa ponáram do svojich predstáv, a potom sa preberám: "juj, veď foť Zuzana, nestoj len tak".

Obzerám sa, nikde nikoho. Až v zákrute vidím, že ostatní sedia ďaleko, ďaleko za mnou a podľa všetkého sa nechystajú pokračovať. A tak zájdem ešte kúsok vyššie, obraciam sa, je čas na návrat.


Kde my končíme, iní len začínajú. Ako na rozlúčku, poriadne gýčovú rozlúčku samozrejme, sa do údolia prederie slnko a nádherne ožiari celý priestor.


Naša expedičná skupina sa večer rozdelí na dve časti. 4 kusy ženského rodu volia nocľah v hosteli, zvyšok v počte 3 mužské a 1 ženský kus pokračujú v stanovaní. Tak teda dobrú noc.

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
pekelnikivan
2013-07-25 17:40:05
príjemné čítanie a krásne fotky
 
Majo77
2013-07-25 22:53:59
nádhera, príjemne a hodnotne strávený čas pri čítaní a pozeraní Tvojích fotopointov
 
zuzuliena
2013-07-26 11:34:24
príspevok od: pekelnikivan
príjemné čítanie a krásne fotky
dakujem .-)
 
zuzuliena
2013-07-26 11:34:35
príspevok od: Majo77
nádhera, príjemne a hodnotne strávený čas pri čítaní a pozeraní Tvojích fotopointov
vdaka .-)
 
brehulka
2013-07-26 13:10:33
No, ak nabudúce sa pôjdete zase ,,cajglovať,, tak mi radšej zavolajte. Ja Vás vezmem na sedánku a Vy môžte v kľude toho viacej nafotiť.
 
Koma
ocenenie redakciou 2013-07-26 14:33:16
krásne ste pani Kolegyňka daný výletík spracuvali a priblížili ...aj písmenkovo aj obrázkovo...sa mi veľmo lúúúba tie zvieratkovské..ááách jáááj, až som sa pri nich zaspomínala a rozcitlivela....jak já bych stela byť zase kúsek nachvílenku znova malým telátkovským bezstarostným bábetenkom a maminke zo strúčku soskať...
 
robo.toman.5
2013-07-28 11:53:46
Podľa môjho názoru sú to neskutočne nádherné fotky z ktorých som načerpal množstvo inšpirácie a za to ti veľmi ďakujem ... za všetky tri články 10 bodov z 5-tich a ešte raz ďakujem !
 
Tunde
2013-07-29 21:54:10
Nádherný článoček i fotečkýýýý...júúúúj ako dobre mi to padlo na dobrú noc majte sááááá
 
zuzuliena
2013-07-30 00:00:17
príspevok od: brehulka
No, ak nabudúce sa pôjdete zase ,,cajglovať,, tak mi radšej zavolajte. Ja Vás vezmem na sedánku a Vy môžte v kľude toho viacej nafotiť.
dohodnute .-)
 
zuzuliena
2013-07-30 00:00:47
príspevok od: Koma
krásne ste pani Kolegyňka daný výletík spracuvali a priblížili ...aj písmenkovo aj obrázkovo...sa mi veľmo lúúúba tie zvieratkovské..ááách jáááj, až som sa pri nich zaspomínala a rozcitlivela....jak já bych stela byť zase kúsek nachvílenku znova malým telátkovským bezstarostným bábetenkom a maminke zo strúčku soskať...
krafka , nezufaj, vsetko pride v spravny cas .-)
 
zuzuliena
2013-07-30 00:01:02
príspevok od: robo.toman.5
Podľa môjho názoru sú to neskutočne nádherné fotky z ktorých som načerpal množstvo inšpirácie a za to ti veľmi ďakujem ... za všetky tri články 10 bodov z 5-tich a ešte raz ďakujem !
na zdravie .-)
 
zuzuliena
2013-07-30 00:01:14
príspevok od: Tunde
Nádherný článoček i fotečkýýýý...júúúúj ako dobre mi to padlo na dobrú noc majte sááááá
dobru aj Tebe .-)
 
Koma
ocenenie redakciou 2013-07-30 10:53:09
príspevok od: zuzuliena
krafka , nezufaj, vsetko pride v spravny cas .-)
počuj, a Ty vieš že poznáš psíkov takých...čo ich prapraprapredkovia pochádzajú z toho ostrova Skye?......no však Tí čo nám behajú po záhrade a musíš ich v noci po tme opatrne nohou v kroku nahmatať...keď ideš na vécko ....inak, v nedeľu asi tak od 9.30 až hádam do takej druhej som na Teba intenzívne myslel a sme ťa spomínali.........tieklo v tom teple zo mňa jak z vola, ale fajn som sa cítil ako som sa vyparoval.....s Ajkou sme strihali odkvitnutú levanduľu tam vzadu pri chatke....celé ruky som mal jej vôňou príjemne ,,zababrané,,....reku toto by bolo teraz volačo pre Zuzanu, hen by ležala vylebedená na hongale a my by sme okolo nej levanduľu strihali a ju vôňou zasmrádzali
A Ajka..že: ..však ona má také určite u seba na záhradke..na balkone
 
zuzuliena
2013-07-30 12:51:15
príspevok od: Koma
počuj, a Ty vieš že poznáš psíkov takých...čo ich prapraprapredkovia pochádzajú z toho ostrova Skye?......no však Tí čo nám behajú po záhrade a musíš ich v noci po tme opatrne nohou v kroku nahmatať...keď ideš na vécko ....inak, v nedeľu asi tak od 9.30 až hádam do takej druhej som na Teba intenzívne myslel a sme ťa spomínali.........tieklo v tom teple zo mňa jak z vola, ale fajn som sa cítil ako som sa vyparoval.....s Ajkou sme strihali odkvitnutú levanduľu tam vzadu pri chatke....celé ruky som mal jej vôňou príjemne ,,zababrané,,....reku toto by bolo teraz volačo pre Zuzanu, hen by ležala vylebedená na hongale a my by sme okolo nej levanduľu strihali a ju vôňou zasmrádzali
A Ajka..že: ..však ona má také určite u seba na záhradke..na balkone
no veruze ta hojdacka a vona levandule by nebola vobec zla . Na balkone mam tri korene levandule - 3 rozne druhy, lenze to je malo, u Vas na zahrade je to predsa len o kus lepsie .
 
Koma
ocenenie redakciou 2013-07-30 13:07:48
príspevok od: zuzuliena
no veruze ta hojdacka a vona levandule by nebola vobec zla . Na balkone mam tri korene levandule - 3 rozne druhy, lenze to je malo, u Vas na zahrade je to predsa len o kus lepsie .
máme tuším 4 druhy...keď naplno kvitli, počuj...normálne tam to miesto celé dni -doslova bzučalo
 

Ďalší článok z kategórie

Z kategórie

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované