Fotografi sú pre nefotografov často čudáci, nefotografi sú zase fotografom na smiech.
Turisti a iní cvakači
My pokročilejší fotografi berieme výber techniky veľmi vážne. Plánujeme na roky dopredu, aj keď nevieme, čo vôbec bude o pár rokov. Svoje myšlienkové pochody sa snažíme vnucovať aj začiatočníkom, ktorí majú o budúcnosti len hmlistú predstavu. Snažíme sa ich viesť za ručičku, aby nerobili tie isté chyby ako my. Potom sa stáva, že sa nevieme vcítiť do ich situácie. Oni častokrát o našu radu nestoja. Nie sú tak zanietení ako my. Jednoducho si chú kúpiť foťák a fotografovať. A niekedy je im jedno, či dobre, alebo zle. Denne stretávam v uliciach Bratislavy stovky turistov so zrkadlovkou alebo CSC fotoaparátom na krku. Majú jediný lacný setový objektív, vyklopený blesk aj keď je krásne slnečné počasie, zásadne ignorujú hľadáčik, pri fotení sa ani nezastavia a fotia okamžite, keď zbadajú niečo zaujímavé bez toho, aby si to premysleli. A sú spokojní, nechcú viac. Chcú mať jednoduchý život, dokumentovaný podpriemernými fotografiami (o tom často ani nevedia). Stačí, že sú farebné a je na nich vidieť, kde boli, alebo koho fotili. Rozčuľuje vás to? Alebo sa na tom zasmejete?
Ja sa rád zasmejem, napr. pri prenose z atletických pretekov, keď tisíce majiteľov kompaktov blýskajú odušu beh na 100 m, ani netušiac, že dosah blesku je asi 4 metre a pretekári sú od nich aspoň 40 metrov. Ale je to krásny trblietavý efekt, čo poviete?
Keď je profesionál úplne nafigu
Už viackrát som si vypočul príbeh, ako nefotograf žiadal profesionálneho fotografa o radu pri výbere fotoaparátu. To je to najhoršie, čo mohol urobiť. Väčšina profesionálnych fotografov už mnoho rokov používa najvyšší model svojej obľúbenej značky, mysliac si, že čo je dobré pre neho, bude dobré aj pre iných. Čerstvý majiteľ predraženého prístroja, ktorého funkcie nevyužije ani za 5 rokov, naň pozerá ako traktorista na nové Ferrari. Pri fotení sa trápi, ale vinu dáva sebe, že nedokáže ovládať ten vynikajúci fotoaparát, ktorý mu odporučil ten profesionálny fotograf. Profík sa častokrát nevie vžiť do kože nefotografa. Ale ani nadšený amatér, ktorý si myslí, že každý berie fotografovanie rovnako ako on. Ako hobby číslo 1.
Dilema, ku komu sa pridať
Či ste alebo nie ste fotograf, musíte si vybrať, ku ktorej vetve sa pridáte. K žltým, červeným, oranžovým... Nefotografovi je to takmer jedno, nechá sa ľahko ovplyvniť a hop, už je vtáčik lapený.
Sme to divná sorta
Vážne berieme fotografovanie. To, že sme ho zvládli, je pre nás cennejšie než červený diplom z troch fakúlt. Cítime sa nadradení nefotografom a začiatočníkom, že ovládame niečo, čo oni nie. Môžeme v rozhovoroch používať sofistikované výrazy ako “clona, korekcia expozície, bodové meranie, synchronizačný čas blesku”, alebo uvoľnenejšie slangovať a ukázať, že pre nás je fotografovanie “brnkačka”. Aj ten, čo si naštudoval, bude nechápať, ak v rozhovore spomeniete, že ste fotografovali “na plnú dieru”, alebo ste “tam práskli fleš”. Nefotograf musí nadobudnúť dojem, že fotografia je blízko príbuzná kvantovej teórii častíc.
Nechápeme, ako nefotografi nemôžu rozumieť tak jednoduchým veciam, ako je expozičný trojuholník, kompozícia, zaostrovanie s prekomponovaním atď. Veď sme im to pred chvíľou 3x vysvetlili!
Pre fotografa trest najvyšší
Viete, čo je ale úplne najťažšie pri stretnutí s nefotografmi? Keď vám ukazujú svoje fotografie z dovolenky alebo rodinnej oslavy. K miestam a osobám na fotkách majú silný citový vzťah a chcú vedieť váš názor. To je za trest! Máte im klamať alebo z vás bude nekompromisný kat? Ako sa z toho vykrútiť, keď babka na fotke vidí svojú najmilšiu vnučku a vy vidíte, že je zle zaostrené, veľký prepal na blúzke, tmavé pozadie, červené oči, úplnú absenciu kompozície, a to všetko na fotografii 9x13 cm za 8 centov? Pozor, veľmi ľahko sa pre svoje názory môžete stať nepopulárnymi. Niektorých pravda nezaujíma, nechcú ju počuť.
Od príbuzných a kamarátov ruky preč
Každý predavač fototechniky vám povie, že najťažšie je vybrať fotoaparát pre rodinného príslušníka alebo kamaráta. Odhliadnuc od toho, že chce fotoaparát za menej, než sú výrobné náklady, očakáva, že máte v rukáve eso, svätý grál, ktorý si nechávate pre seba a prezradíte ho len vyvoleným. A tiež, že poznáte fotoaparát 10x lepší, než hocičo iné na trhu, s čím aj on nefotograf urobí super fotky. Musí byť nerozbitný, ovládať ho musí dokázať aj opica, fotí bez šumu za mesačného svitu, fotí ostro deti v ten najlepší okamih, dosah blesku je aspoň 100 metrov a priblíži aj škridlu na kostolnej veži. Á, úplne som zabudol na to, že musí odfotiť mravcovi hlavu. A to všetko do 150 €.
Ak mu potom začnete vysvetlovať základy obsluhy, kompozície, to, ako má fotiť západ slnka, portrét, používať blesk, pomyslí si o vás niečo nepekné, alebo minimálne, že si z neho robíte srandu. Pošlite ho radšej do obchodu, zodpovednosť za výber hoďte na nejakého predavača.
Kedy sa stane nefotograf fotografom?
Keď urobí prvú dobrú fotku? Kdeže! Tú nemusí urobiť ani fotograf, a to za celý svoj život. Fotografom sa človek stáva, keď si povie, že fotografom je. Samozrejme musí mať aspoň jedno zariadenie schopné zaznamenávať fotografie. A musí aspoň raz zatúžiť po kreatívnej fotografii a zmeniť manuálne aspoň jednu funkciu vo fotoaparáte. Vitaj v klube zelenáč.
Dúfam, že ste sa pobavili, veď o nič iné ani nešlo. Život je plný paradoxov a humorných situácií. Keby si fotografi a nefotografi rozumeli, bol by svet nudný. Viete, kedy nám nefotografi porozumejú? Až sa z nich stanú fotografi. Sme legálna sekta uctievujúca fototechniku a princípy fotografie. Vstup voľný. Sektárske príručky nájdete v každom dobrom kníhkupectve.
Pridaj komentár
