Prve zaciatky...

V roku 1984 som dostal svoj prvy fotak Smenu 8MPix. Brat dostal Ljubitel (6x6). Kupil nam ich otec za dedicstvo po babke ... stali vtedy tusim okolo 300 Kcs (nemylit si z KSC ). Najskor som fotil parasutistov. Potom vsetko ostatne ... vyvolavat fotky ma naucili starsi kolegovia v SVS v Lucenci ...

Neskor som zdedil po otcovi zrkadlovku Praktina FX (s jednym objektivom Tessar 50/2.8) ... Potom som \"objavil\" Nikon. Oba fotaky mam dodnes, ale Praktina uz nefunguje. Smena ano ...

V roku 2000 som podlahol digifotografii ... presiel som celou seriou Olympusov (C980, C4040, C770). A potom som sa vratil k DSLR Nikon (D80).

A fotim dodnes ... a verim ze raz sa to aj naucim ...

ps : tie foky su zo Smeny. Fotil som s nou dokonca aj pocas volenho padu ... pretocit, natiahut spust, skomponovat ... to vsetko v rychlosti cca 180 km/h ... z 2000 metrov som stihol (do 800) aj 3-4 zabery ....

prvé obrázky som spravil v 1974 roku, flexaret IV, BW 6x6, mršil som \"nevypotrebované\" políčka filmu čo zostali keď bolo treba vyvolať , skončil som s fotením ( na Praktike MTL5 ) s pádom starých, veselých časov a opäť sa vrátil k cvakaniu s príchodom \"slušnejších\" tikitálov - s nástupom D70 ( nie D70s! )

skoda ze sa nezapaja viacej ludi, celkom dobre sa to cita .... mrco inak super vyzeraju tie fotky, to si mal pomerne stastie ze si uz takto od oca mal blizko k fotografii... Ja budem mozno o dakych 20 rokov spominat na moje zaciatky

oh, starci ja som si vydupal niekedy okolo 1990 - 1994 rusky fotak Vilia (tusim tak sa to volalo) od rodicov. tak 2 roky ma to bavilo, ale kedze nebolo prachov na filmy a vyvolavanie (a bol som lenivy sa do toho pustit sam) tak som to nechal tak.

cca 2006 som si kupil Nikon F75 a zacal fotit znova. Nasledovali F80 a F100, potom Bronica ETRSi.

momentalne to vyzera takto: Bronica, Lubitel 2, Vilia (aktivne sa vyuziva len Bronica).

fotim rovnako zle ako ked som mal Viliu prvy krat v ruke

ja som foteniu podlahol len pred rokom a pol, takze nemam tolko skusenosti ako poniektori, ale ako MRCO povedal - \"verim, ze sa to raz naucim...\"

ja som ešte nezačal...s fotografovaním určite nie.
ale hned príde javelin a porozpráva ti čo bolo v Šušuluke................

Keď som ja začal fotiť, ešte sa nedali kúpiť balené roztoky a tak som si dával prvé filmy vyvolávať do fotoslužby.
Neskôr som si už kupoval chemikálie vo fľašiach a z literatúry som okukal recepty na rôzne vývojky, tónovače a ustaľovače. Dalo sa všeličo namiešať... Našťastie otec bol od fachu, tak som mal doma podporu, aj filmy som mu kradol, lebo pracoval popri zamestnaní v podnikovom časopise ako fotograf.

To ma inšpirovalo a tak som sa už na základnej škole ponúkol viesť fotokroniku a to mi zostalo na krku až kým som nedal výpoveď v zamestnaní. Ale filmy som už nemusel kupovať... Bol som aj armádny fotograf, ako jediný som mal povolenie nosiť na letisku foťák a mal som tam aj komoru, dobrá zašívareň to bola. Ale aj najlepšie kšefty sa tam robili, vojaci sa radi na pamiatku fotili. Priletel raz Ruslan (lietadlo ruské také veľké, kto nevie) a za odmenu celé roty sa pri ňom fotili. Z jedného záberu potom som robil aj sto kusov fotiek, po korune - ej veru, mali sme my za čo na vojne piť....
A ešte taká zaujímavosť z vojny - lietal som na starom IL18 a lietali sme fotiť nové stavby a cesty po celej republike do armádnych máp. Kým sme tam doleteli, aj som si zakaždým dobre pospal, lebo oddelenie fotografa bolo bez okienok. Len keď sa zelené svetielko rozsvietilo, tak som cvakol súšť. Nefotilo sa na filmy, ale na dosky a veru poriadnu veľkosť mali asi 20x30 cm.

Ešte technika - prvý foťák Flexaret III, potom vlastný Ljubiteľ, Smena, Praktica, Pentacon Six. A občas otcov Hasselblad, ktorý si ale strážil ako v hlave, ten mal z roboty...

Tak aspoň tak trochu zo začiatkov. Ale dlho by sa dalo... Aj o tom, ako sme baby na intráku na výške vo sprchách fotili...

hmm...ako začať...snáď len od začiatku :o)
Bolo to na jeseň v jeden septembrový deň.Vonku pršalo ako z krhly a hlavnou ulicou sa rútila sanitka so zapnutými majákmi. Autá sa uhýbali, aby uvolnili cestu. V sanitke sa na svet pýtalo niečo, čo nebolo očakávané a každý bol plný prekvapenia. Nebolo to vôbec ľahké vzhľadom na otočenie plodu, ale doktor skonštatoval, že výzva posúva vpred, tak sa rozhodol pokračovať. Najskôr uzrelo svetlo sveta malé telíčko, potom i objektív, malá rúčka a nakoniec i ja. Bolo to pred dvomi rokmi a vtedy som sa nanovo narodil. Takže fotím od narodenia ;o)

prvy fotak som dostal v roku 1996 (ako 8 rocny fagan), bol to olympus trip 300, vtedy som sa zoznamoval s fotografiou. Vyberal som si co budem fotit kedze mi rodicia nechceli kupovat a nasledne vyvolavat filmy ale hlavne rodinne oslavy a sport, vela fotiek mam doteraz vyvesenych na stene... Skoda ze uz vtedy som sa nevenoval kompozicii a podobne
Prvy digital prisiel v roku 2004, bol to olympus camedia c310, vtedy som zacal fotit vsetko a vsade, od skolskych akcii cez rodinu, nejake nocne zabery. Prisiel som na to ako funguje dlhsia uzavierka (nocny rezim) ako funguje dvojpolohova spust....
S tymto fotakom sa mi stala neprijemna udalost ked som ho mal asi jeden mesiac nestastne som ho stratil (vnoci mi padol do snehu) nasiel som to na druhy den, vlastne 14 hodin bol zahrabany v snehu... Fungoval dalsie 3 roky bez problemov...
Neskor (rok 2008) som si kupil uz za svoje love dalsi kompakt olympus FE 310, bol to najlacnejsi model v predajni potreboval som ho kedze som isiel na dovolenku a nemal som scim fotit.... Mam ho dodnes no som velmi sklamany z jeho fotografii. Vtedy som si uvedomil ze takto to dalej nejde a ked chcem fotit pekne potrebujem dobry fotoaparat....
Zacali sa dni a hlavne noci presedene za internetom kde som vela vela cital a vyberal, rozmyslal kalkuloval. Povodna volba bola ultrarzoom panasonic FZ28... vsetky recenzie ze je to jeden z najlepsich kompakov ma presviedcali ze to je spravna volba.... Neskor som objavil stranky e-photo a na ultrazoom som zabudol Dosetril som kupil canon eos 1000d, neskor filtre, neskor stativ, neskor novy objektiv... Lutujem ze som nekupil vyssiu radu, ale zarovne som rad ze som predsa len nekupil ultrazoom Noo a zaroven verim ze raz sa naucim aj fotografovat

v Nemecku v 82-hom som si na brigáde zarobil na prvú Practicu a začal som cvakať, z filmov by som od vtedy možno spojil KE s PP ,potom sa pridala stará super Yashica...
A od čias dig digi tálu plním cvakmi hardisky a terabajty zapadajú prachom bez povšimnutia, no dobre že si tú nostalgiu navodil, idem sa hrabať...

Ja som si zaspomínal aj na to, ako sa moja manželka so mnou kedysi zatvárala do tmavej komory, nejak ju to vyvolávanie viac bavilo ako moje individuálne editovanie...

Kam sa podely staré dobré časy , ja fotím s prestávkami od 1986 , na vonu tmavej komory sa nedá
zabudnút , tam sa začalo to kúzlo fotografie , dnes je viacej možností len doba je velmi rýchla

Začal som v roku 1972 zo Smenou, neviem ani aký to bol model - taká malá plastová filmy som vyvolával doma v kúpelni, ale na fotokomoru tam nebolo miesta, ani peňazí. Na osvetlenie v interiéri som mal 500W žiarovku, potom som mal EXA 1A, k základnému objektívu som dokúpil 135-ku, ale rodina bola prednejšia, tak som to predal a rodinné foto som mastil na FED 3. Neskôr som kúpil Practicu BMS, tú mám dodnes, ale iba odloženú. Teraz som učeň Nikoňák.

Hneď ako som zbadal toto vlákno a začal čítať, tak môj pohľad za uberal asi o 1m vyššie na policu nad monitorom, kde mám vyložený môj prvý fotoaparát a to Zenit 12XP s objektívom Helios 12-58mm f2,0. /made in USSR/ Okamžite som ho zobral do rúk a trochu zaostril na prázdno a zaspomínal. Začiatky sa datujú od roku 1992, so Zenitom na krku za 1500 Kčs kúpeným od ruky som vyfotil asi 6 kinofilmov á 36 obrázkov v olympijskej Barcelone /cena cca 105 Kčs za jeden film dohromady 630 Kčs= 1/4 mojej výplaty v roku 1992/. Potom Yashica 6x6, neskôr prvý digitál Olympus /nepamätám označenie/, panasonic FZ 7, Nikon D40, Nikon D90 až do súčastnosti. A spomienok je veľmi veľa!!!!!!!!!!!!!!

.....priebežným cvakaním na ruský stroj ktorý som si požičiaval od otca.....značku si už nepamätám......rozbil som ho aj s bleskom na intráku počas jednej akcie roku 92....potom dovolenkové obrázky na kompakty rôznych značiek.....kúpou digitálu Olympus C-5000 pri narodení syna roku 2004 som zistil, že mi fotografia učarovala a o rok na to som prešiel na zrkadlovku rovnakej značky.......no...a teraz som na tom podobne ako väčšina z Vás...stal sa zo mňa závislák : )

Ty si to zobral od podlahy
Ja fotim zrkadlovkou asi rok a pol, predtym som mala kompakt, predtym iny kompakt, predtym dokonca nejaky fotak na film...odmalicka sa okolo mna motali nejake fotaky. Dokonca som na ZS chodila aj do nejakeho fotokruzku.
Az teraz, ked som sa tomu zacala venovat trochu vaznejsie zistujem, ze toho o fotografovani viem zalostne malo

aj od tej :o))
Nikdy nevieme toľko, aby sme nemohli vedieť ešte viac :o)

Môj kamarát doprial dcére zážitok v najprvšom mmomente mimomaternicového života, len čo sa jej hlavička dostala na vzduch, šlahol blesk so sadou cvakov, samozrejme doktor aj sestričky nesmeli zavadzať-leteli bokom....