Ak ste čo i len raz uvideli fotku od Josefa Hoflehnera, pravdepodobne nemáte šancu na ňu zabudnúť. Tieto zdielané kúzla vás na chvíľu donútia zastaviť sa. Je to skutočne "iba" vodopád?
Tie zasnežené kopčeky naozaj vyzerajú tak dobre? Môže to byť "iba" obyčajná cesta? Hoflehnerove práce majú nezameniteľný rukopis. Odfotí krajinu a jeho prevedením sa obráti na kus umenia. Jemným pridaním jasného citu začne byť tým pravým, orechovým. Tí z nás, ktorí sa zasekli vo fotení krajín a krajiniek vedia, aké ťažké to je dosiahnuť.
Koketujem tiež s týmto druhom fotografie...alebo lepšie, pokúšam sa. Na majstra to však ani z ďaleka nemá. Pre niekoho sa jeho fotografie môžu zdať strohé, studené. A zas ten, kto hľadá vo fotografii vyjadrovaciu skratku (napomáha aj to, že Josef fotí na ČB materiál), si určite nad jeho portfóliom bude z chuti pokrochkávať...
"Milujem prázdny priestor, kde môžete vidieť nekonečný horizont. Časti pobreží a púští sú vynikajúci terén." Povedal.
"Často hľadám len jediný objekt, ktorý bude slúžiť ako hlavná téma fotky. Alebo sa pozerám po grafických elementoch, ako sú linky, povrch alebo vzory. Držím sa jednoduchosti. Často používam dlhú expozíciu, redukujúcu v krajinkárstve detail a sústreďujúc sa tak na základný tvar. Snažím sa to oslobodiť od "optického šumu."
V Rakúsku narodený Hoflehner nie je ako väčšina fotografov. Vyrastal obklopený prírodou a to ovplyvnilo jeho budúcnosť.
"Nikto z mojej rodiny alebo priateľov, nepoužíval fotoaparát veľmi často. Akurát tak na Vianoce sa zaplnila jedna roľka 36 políčkového filmu. Fotografovanie pre mňa začalo, keď som mal 20 alebo tak nejak. Chvíľu som pracoval v turistickom priemysle v Južnej Afrike. Nemal som vlastný fotoaparát, ale akonáhle to bolo možné, kúpil som si ho z našporených peňazí. Práca ma nebavila, tak som sa ju rozhodol opustiť. Začal som cestovať po zemi a fotografovať.
Bola to pre mňa veľmi vzrušujúca skúsenosť. To bol vlastne začiatočný bod. Dychtivo som sa učil fotiť, ako to bolo len možné. A nechcel som robiť nič iné...len cestovať a fotiť. Krátko potom som "pristál" na svojom štýle."
To bolo tak pred 30timi rokmi a Hoflehner cestoval po vzdialených kútoch Zeme a hľadal obrazy.
"Zvyčajne cestujem sám, tak mám niekedy "logistické" ťažkosti. Niekedy v jazykovej bariére, niekedy jednoducho s jedlom (alebo s mojím žalúdkom), a aj ubytovanie môže byť tiež problém. Ale tieto potiaže sú len nepatrného charakteru, pretože ja rád a veľa improvizujem. Mením svoj cestovný plán z minúty na minútu, tak ako počasie. Avšak kdekoľvek sa nachádzam, vždy nájdem pohostinných ľudí. Samozrejme sa môže vyskytnúť jedna, alebo dve veci, ktoré vôbec neočakávate. Jedna z nezabudnuteľných, bolo byvakovanie pri morských tuleňoch a tučniakoch na Ross Island v Antarktíde.
Ale jedna významná sa stala v roku 2006, keď som cestoval so svojím synom na Island. Strávili sme tam 3 skutočne studené týždne fotografovaním tohto nádherného miesta. Počasie bolo naozaj škaredé, vlhké a my sme sa začali modliť pre nejaký ľad a sneh. Keď sme nakoniec docestovali na najvciac opustené severozápadné fjordy, mali sme konečne sneh...
Valil sa na nás horizontálne s 200 km/h silným vetrom!! Cesty boli neprejazdné a my sme zostali uväznení na 3 veľmi dlhé noci a 2 nie veľmi dhé dni, pri teplote -35C. Ale práve na tomto výlete som zachytil svoje dva najviac populárne zábery: Fishing Boat During Blizzard
a veľmi nádherný: Aurora Borealis."
Za všetkými jeho prezentovanými prácami a galériami v USA, Anglicku a Nemecku, by sme nemali byť prekvapení, že Hoflehner vyhral cenu: NATURE PHOTOGRAPHER OF THE YEAR organizovanú Pilsner Urquell International Photography Awards v Kalifornii. A tiež by ste mali vedieť, že to bola iba tretia, alebo štvrtá súťaž za celú jeho kariéru, ktorej sa zúčastnil.
"Vlastne som si nebol vôbec istý, či mám svoje práce do nej zaslať. O to viac som bol
prekvapený výsledkom. Titul NATURE PHOTOGRAPHER OF THE YEAR je niečo,
čo si môžem dať vytesať na náhrobok." ...smeje sa.
Čo Hoflehner používa?
"Viac ako dve dekády pracujem s relatívne objemnými fotoaparátmi (4x5 a 8x10 palca). V tieto dni však dávam prednosť cestovaniu s ľahším príslušenstvom. Staré, dobré mechanické fotoaparáty na 6x6 s 2ma, alebo 3mi krátkymi objektívmi a statívom. Väčšina mojich fotiek je vytlačená na papieri ILFORD FB a sú selénovo/sépiovo
tónované."
P.S. Myslím, že na tohto pána úplne postačí len jeden link:
Pridaj komentár
