V poslednej dobe sa nielen v amatérskej, ale aj profesionálnej praxi využívajú na nakrúcanie okrem videokamier aj digitálne fotoaparáty a mobilné telefóny. Často sa stretávam s otázkou, či sa dá dobré video nakrútiť aj na fotoaparát, alebo mobilný telefón. Odpoveď je pomerne jednoduchá – áno dá!
Nakrúcania je vlastne zaznamenanie istej udalosti prístrojom, ktorý vie zaznamenať pohyb. Je viac – menej jedno, aký prístroj použijete. Z technického hľadiska je jediným parametrom kvalita zaznamenaného obrazu. Tá sa dá posúdiť subjektívne a dosť presne aj objektívne na základe istých technických parametrov. V profesionálnej filmovej praxi sa v dnešnej dobe považuje za kvalitný obraz ten, ktorý má rozlíšenia minimálne 2K.
V amatérskej praxi je situácia zložitejšia. Kamery rozdeľujeme podľa cenovej kategórie a účelu použitia. Najrozšírenejšie sú malé jednoduché plnoautomatické kamery pre nenáročné občasné nakrúcanie. Do strednej kategórie patria kamery, ktoré majú automatické i manuálne funkcie s ďalšími možnosťami, napríklad pripojenia externého mikrofónu, alebo slúchadlá. V najvyššej kategórii, ktorú využívajú najvyspelejší amatéri, sú väčšie a stabilnejšie poloprofesionálne kamery, na ktorých môžete individuálne voliť rôzne nastavenia. Asi nemusím veľmi zdôrazňovať, že jednoduchá rada, aká kamera je najlepšia neexistuje! Existuje veľa sviatočných kameramanov, ktorí majú najdrahšie kamery, ale ich možnosti vôbec nevyužívajú – nakrúcajú na automatický režim rodinné udalosti, bez toho, aby sa snažili nakrútený záznam dodatočne postrihať a ozvučiť. Na opačnej strane sú tvoriví amatéri, ktorí vedia aj s jednoduchou kamerou nakrútiť pútavé filmy.
Veľmi obľúbené je nakrúcanie videa na fotoaparát, pochopiteľne aj tu platí, že na trhu je veľké množstvo fotoaparátov rôznej kvality.
Rozlíšenie snímača
Pri kúpe digitálneho fotoaparátu sa veľká časť rozhodovania sústredí na veľkosť a rozlíšenie snímača. Viac megapixelov je dôležitých pri fotografovaní, hlavne ak chceme tlačiť veľké fotografie. Ale pri nakrúcaní videa využijeme len zlomok pixelov, ktoré snímač poskytuje. Napr. 18 megapixelová DSLR dosahuje maximálne rozlíšenie 5 184 x 3 456 pixelov pri klasickej fotografii. Ak nakrúcame video v rozlíšení 1 928 x 1 080 využijeme len 2,1 megapixelu! Prakticky to znamená, že pri kúpe DSLR si vyberiem telo, ktoré odpovedá mojej požiadavke na kvalitu fotografie, pre nahrávanie videa u tak kvalitného fotoaparátu je rozlíšenie senzoru nepodstatné. Čo je ale dôležité, je veľkosť snímača. Všeobecne platí, že čím je snímač väčší, tým lepšie budem môcť ovládať hĺbku ostrosti. Mnoho amatérov sa snaží dosiahnuť „film look“ – priblížiť vzhľad svojich záberov k filmu. To je aj jeden z hlavných dôvodov, prečo je nakrúcanie na fotoaparáty tak populárne. Naviac väčší snímač dokáže zachytiť viac svetla, čo umožní podstatne kvalitnejší videozáznam v nepriaznivých svetelných podmienkach. Rozlíšenie Rozlíšenie snímača je najdôležitejšie pre objektívne posúdenie kvality zaznamenaného obrazu. Medzi nemenej dôležité parametre patrí aj nahrávací formát, dynamický rozsah snímača, kvalita objektívov, záznam zvuku a jeho kvalita.
Ak sme sa nakoniec rozhodli pre konkrétny model videokamery, fotoaparátu, alebo mobilného telefónu, technickú kvalitu záberu primárne ovplyvňujeme správnou voľbou expozičného osvetlenia.
Expozičné osvetlenie
Pri správnej expozícii ide v podstate o to, aby sa na digitálny snímač dostalo ideálne množstvo svetla a došlo k najpresnejšiemu možnému zachytenia scény tak, ako sme ju v čase expozície videli. Ak zaznamenáme príliš veľa svetla, obraz bude preexponovaný a veľmi svetlý. Ak zachytíme príliš málo svetla obraz bude podexponovaný. Pre uľahčenie nakrúcania všetci výrobcovia videokamier a digitálnych fotoaparátov používajú vo svojich výrobkoch systém automatickej expozície.
Pre menej skúsených kameramanov je automatická expozícia dobré riešenie, ale musíme si uvedomiť, ako takáto expozícia funguje. Sú situácie, keď tento systém funguje dokonale (prvý záber videoukážky), ale sú situácie, keď je použitie automatickej expozície nevýhodné (druhý záber videoukážky). Vtedy máme dve možnosti - použijeme manuálne nastavenie clony, alebo zmeníme postavenie kamery (tretí záber videoukážky).
To ako dosiahnuť uspokojujúce výsledky pri nakrúcaní sa snažím ukázať v nasledujúcom krátkom videu, ktoré trvá cca dve minúty.
Pri postprodukcii, teda pri strihu a hlavne pri farebných úpravách si treba uvedomiť, že formáty videa použité v súčasných fotoaparátoch sa nemôžu celkom rovnať použitým formátom videa v profesionálnych kamerách. Z čoho vyplýva, že úspešne môžme upravovať jas a farebnosť videa len v obmedzenej miere.
V našej ukážke som použil zosvetlenie záberu zimnej prírody. Pre zachovanie kresby snehu bolo výhodnejšie použiť pri nakrúcaní podexpozíciu v manuálnom expozičnom režime a následne v strihovom programe zosvetliť celý záber.
Podexponovaný záber.
Podexponovaný záber následne softvérovo zosvetlený.
Situácia je podobná ako pri úpravách fotografií formátu JPEG a RAW, kde fotografi rozlišujú významné rozdiely v možnostiach úprav. Preto je dôležité si uvedomiť, že to čo zanedbáme pri samotnom nakrúcaní dobehneme v strižni len ťažko, ak vôbec.
Použitie nastavení zaostrovania
Video ďalej pokračuje panoramatickým záberom malebného Hornonitrianskeho mestečka pri použití automatického nastavenia expozície a ostrenia (presnejšie režim zaostrovania S-AF).
Ostrenie vzhľadom na nastavenú veľkú hĺbku ostrosti dopadlo celkom dobre, ale meranie expozície už nie. Lepší výsledok som dosiahol manuálnym nastavením expozície v druhom panoramatickom zábere.
Ďalej si môžete všimnúť, že fotoaparát, ktorý som použil pri nakrúcaní videa si celkom dobre viedol aj pri snímaní pohybu (použil som režim zaostrovania C-AF). Prvou podmienkou bol dostatok svetla, ktorý nám pri čase 1/50 s zabezpečí vysoké clonové číslo a tým aj vyššiu hĺbku ostrosti. Ďalšou podmienkou bola zapnutá detekcia tváre a v neposlednom rade to, že pohyb fotoaparátu bol relatívne pomalý. To sú faktory, ktoré značne napomáhajú automatickému ostreniu.
Samozrejme si treba uvedomiť, že automatické ostrenie nie je stopercentne spoľahlivé. Vadí mu hlavne nedostatok svetla a rôzne prudké, nie príliš premyslené pohyby fotoaparátu.
V poslednej časti videa ste videli plne manuálne nastavenia fotoaparátu, ktoré umožňuje obľúbenú prácu s hĺbkou ostrosti.
Použitie nastavení zaostrovania:
AF-S je vhodné pre bežné nakrúcanie pri dostatku svetla, ak sú v zábere osoby môže pomôcť zapnutá detekcia tváre.
MF využijete pre prácu s hĺbkou ostrosti.
AF-C spolu so zapnutou detekciou tváre použite pre nakrúcanie záberov, v ktorých sa vyskytuje predozadný pohyb osôb.
Pre vyváženie bielej som použil pri väčšine záberoch prednastavenú hodnotu zamračené. Pri nočných záberoch mi značne pomohla možnosť vopred zhodnotiť na displeji fotoaparátu vhodné nastavenie vyváženia bielej. Voľba totiž nebola v tomto prípade až taká jednoznačná. Aby sa vám nemenila nepredvídateľným spôsobom farebnosť v jednom zábere, odporúčam uprednostniť pred funkciou automatického vyváženie bielej radšej prednastavené hodnoty vyváženia bielej.
Ešte presnejšia metóda nastavenia vyváženia bielej je, že fotoaparát nastavíte manuálne podľa bieleho hárku papiera, alebo iného bieleho predmetu pri osvetlení, ktoré použijete pri nakrúcaní.
Nakrúcanie s fotoaparátom by som vo všeobecnosti zhrnul nasledovne: dôležité je sa čo najviac naučiť o manuálnom nastavení expozície prípadne aj o manuálnom ostrení. Oproti zrkadlovkám majú CSC fotoaparáty výhodu v tom, že majú elektronický hľadáčik, ktorý možno priložiť k oku. To nám významne stabilizuje obraz.
V zásade som chcel poukázať na to, že pri určitých odborných znalostiach a premyslenom postupe nakrúcania môžme dosiahnuť uspokojivý výsledok aj pri nakrúcaní s fotoaparátom. Veľkofilm asi hneď tak nenakrútite, ale zábery z dovolenky, alebo inej príležitosti, čo vás zaujala určite áno.
Použitá technika: Olympus OM-D 5, objektív M.ZUIKO DIGITAL 12-50 mm 1:3,5-6,3 EZ (zábery s AF) a M.ZUIKO DIGITAL 45 mm 1:1,8 (zábery s MF)
Pridaj komentár
