Do dnešného kritického okienka som vybral niekoľko záberov, zaradených do kategórie "dokument a reportáž". Hlavnými znakmi týchto žánrov by mali byť autenticita, zachytenie zaujímavých momentov z reálneho života, sprostredkovanie príbehu, atmosféry a emócií. Pozrime sa spolu na fotografie nižšie a skúsme si z nich zobrať ponaučenie a inšpiráciu.
V daždi
Autor fotografie: brki
Táto fotografia zachytáva vzťah človeka a zvieraťa. Záberov na túto tému vzniká mnoho, ale hodnotných a zaujímavých je medzi nimi pomenej. Táto fotografia našťastie zastupuje práve túto vzácnejšiu menšinu. Upršaný deň je "priznaný" kvapkami priamo na objektíve, ktoré narušením kresby výrazným spôsobom zdôrazňujú atmosféru. Vlasy, výraz tváre dievčiny a zababušenie psíka do bundy dokresľujú pocit vlhkej zimy a drkotajúcich zubov. Asi nič príjemné, ale aj taký je život a aj nepríjemné emócie, pokiaľ sú vizuálne dobre sprostredkované, majú svoju fotografickú hodnotu.
Kompozícia je vyvážená, aj vzhľadom na pozadie záberu. Ak by som mal poukázať predsa len aj na niečo negatívne, tak sú to snáď iba dve drobnosti. Kvapky zmäkčené neostrosťou a svojimi odleskami sú tu naozaj zaujímavým doplnkom. Len bohužiaľ jedna z nich, ktorá je takmer v strede, narušila celistvosť hlavy psíka - škoda, že nie je o o pár milimetrov vľavo. Rozstrapatené vlasy dievčiny sú tiež výborné, ale jeden pramienok vpravo za jej chrbtom tam zvláštne "uteká preč", ako keby k nej nepatril. Tieto maličkosti však žiadnym výraznejším spôsobom neuberajú na celkovej vydarenosti fotografie.
Výlet
Autor fotografie: lubosDX
Je úplne prirodzené, že väčšina ľudí, keď ide niekam na výlet, zoberie so sebou aj fotoaparát. Neraz sa však stáva, že sa uspokoja s jednoduchým zaznamenávaním informatívnych fotografií, ktoré majú zväčša len spomienkovú hodnotu (často tak vznikajú tzv. "obyčajné fotografie neobyčajných miest"). Dá sa to však aj inak, čoho dôkazom je aj táto fotografia.
Tvár ženy uprostred je veľmi dôležitým prvkom. Väčšina ostatných ľudí si obzerá okolie, každý pozerá trochu inde, čo je "štandardný" a očakávaný obraz vo výletnom autobuse. Žena uprostred však upiera svoj okuliarmi skrytý pohľad priamo do objektívu. Táto prísna, stredom záberu vedená línia skoro až "kamennej tváre" tvorí prízračnú a trochu tak tajomnú ústrednú os fotografie. Semafor nad jej hlavou, ako keby výkričník, to ešte viac zdôrazňuje. Sklopená hlava v tmavej šiltovke v popredí tvorí akýsi protipól, a môžeme iba špekulovať, či ten človek zadriemal, alebo len skrýva svoju tvár pred objektívom. K tomu naklonenie, ktoré je tu skoro až zlovestné, spolu s koloritom veľkomesta dotvára trochu podivuhodný mix, ktorý ale namiesto pocitu disharmónie spôsobuje skôr zvláštne chvenie pod kožou a nakoniec to vyústi do toho, že je na čo pozerať, je o čom rozmýšľať. A to je hodnota tejto fotografie.
Nakoniec ešte dva postrehy opačného znamienka. Takmer úplná absencia farieb záberu pristane, takže by bolo podľa môjho názoru vhodné viac desaturovať aj tú stenu vľavo (zostáva jediným prvkom s výraznejšou farbou, čo nemá žiadne opodstatnenie). A posledná veta: myslím si, že vodoznak s menom vpravo hore v tomto prevedení zbytočne narúša celkový dojem z fotografie.
Spomienka
Autor fotografie: MarcelloD300
Občas sa môžeme stretnúť s názorom, že dokument/reportáž by sa mala fotografovať výlučne širokouhlým objektívom. Akosi nás to núti pristúpiť bližšie, zdôrazní sa perspektíva a vťahuje to diváka do deja. Ako väčšina tvorivých „pravidiel“, aj toto sa oplatí občas porušiť, pokiaľ to podporí zmysluplný zámer. Nemusí, ale môže tak vzniknúť niečo neočakávané a zaujímavé. Táto fotografia vykročila práve týmto smerom.
Okrem obsahového poslania má aj isté výtvarné kvality. Je do značnej miery minimalistická, v duchu hesiel „menej je niekedy viac“ alebo „fotografia je niekedy aj o umení vynechať nepotrebné“. Veľmi silno tu pôsobí kontrast tvarov: veľká členitá svetlá plocha verzus menšia homogénna tmavá plocha postavy; horizontálny panoramatický tvar formátu verzus vertikálna postava. Umiestnenie postavy v rámci záberu je tiež vhodné a vinetácia skompaktňuje celok. Tým, že na fotografii nevidíme hranice (koniec) vydláždenej plochy, ktorá vďaka miernemu nadhľadu vypĺňa celý záber, pôsobí to ako by to bolo nekonečné, prázdne priestranstvo s jednou osamelou dušou. Tri jednoduché prvky a funguje to. Vytvoriť takýto záber však nebýva až také jednoduché.
Different(PP2)
Autor fotografie: poetikclick
Dobrá fotografia stojí mnohokrát na schopnosti vyzdvihnutia niečoho dôležitého, resp. zaujímavého z okolia, kde sa môže inak vizuálne stratiť. Možností je viac: veľmi často sa využíva selektívna hĺbka ostrosti, ale v mnohých prípadoch môže pomôcť tonálny, farebný alebo proporčný kontrast. Niekedy je situácia taká, že pre žiadnu z bežných techník nie sú vhodné podmienky. Vtedy môže pomôcť zásah v rámci postprocesu. Ten však skončí v mnohých prípadoch skôr kontraproduktívne. Chce to značný cit a/alebo skúsenosti odhadnúť tú správnu mieru, aby to nebolo „prepísknuté“ alebo neprirodzené. Osvedčenou kontrolou seba samého je vyhodnotenie výsledku s odstupom času.
V tomto konkrétnom prípade je to podľa môjho názoru tesne pod pomyslenou hranicou únosnosti; inak povedané, je to výrazné, ale nie prehnané. Veľavravný výraz tváre staršieho muža je jadrom záberu. Ostatní „účastníci“ sú najmä tonálne potlačení. Ako odvážny krok je tu navyše „retro štrukturálna“ úprava, akési narušenie digitálnej čistoty a hladkosti (alebo ak chcete, sterilnej dokonalosti) okolitej plochy. Takisto k tomu nejako prirodzene patrí aj monochromatické prevedenie. Umiestnenie ústrednej postavy je vzhľadom na dav a smer pohľadu tiež podarené. Snáď len v spodnej časti záberu tá dorobená fľakatosť mohla byť trochu menej výrazná. Inak je to fajn.
...
Tento záber nás uvádza do trochu iného fotografického sveta. Je prejavom špecifického, vyzretého videnia a moderného prístupu. Je pravdou, že takéto riešenie nie je pre každého (nebude sa asi páčiť širokým masám), je to skôr pre fajnšmekrov, ktorí ocenia jeho hlbší rozmer. Členenie záberu je odvážne, ale napriek tomu vyvážené a celkom dômyselné. Pracujú tu perspektíva, výrazný tonálny kontrast medzi popredím a pozadím, hra svetla a tieňa. Je zaujímavá tá inverzia: akcii je venovaná menšia plocha v pozadí, ale v "high-key" podaní, takže sa to nestráca; a k tomu "low-key" popredie tvorí doplnkový, ale veľmi dôležitý kolorit. To, že chlap vpravo má tvár "utopenú v tme" a odrezané oči, prispievajú k tomu, aby nestrhával na seba viac pozornosti, než treba. Okrem toho to vnáša do záberu trochu tajomného nádychu a zároveň je dobré, že kontúry tváre má jemne oddelené od pozadia. Celé to uzatvára veľavravný náznak obrovského tetovania na tele. Mierny prepal v ľavej časti dobre podčiarkuje atmosféru tvrdej práce na pražiacom slnku.
Na fotografii je iba to, čo tam patrí - každý detail podporuje poslanie záberu. Jediná drobnosť: tá pokrčená plachta je tiež súčasťou tohto prostredia, jej poloha ale trochu navodzuje dojem, ako keby bola zavesená na hrudi toho chlapa; ale možno, že bez toho by sa stratilo niečo, čo ja volám "pôvab drobnej nedokonalosti".
Chcete si aj vy nechať odborne okomentovať svoju fotografiu? Registrovaní užívatelia majú možnosť nechať si zhodnotiť svoju fotografiu odborným okom. Stačí, ak nám na redakčný mail kritika@ephoto.sk. zašlete vašu jednu fotografiu (alebo link na fotku vo vašej galérii), ktorú by ste si chceli nechať okomentovať. Do predmetu emailu napíšte svoje meno alebo nick. Redakcia v rámci svojich možností, vyberie pár fotografií, ktoré bude hodnotiť. Nebudeme teda hodnotiť každú jednu fotografiu, ktorá k nám príde. Námety zaslaných fotografií, ako aj chyby na nich sa často opakujú a preto máme za to, že takéto hodnotenie nebude prínosom len pre samotného autora fotografie, ale aj pre ďalších čitateľov ePhoto.sk. Do kritického okienka je možné zasielať len vlastné fotografie. Autor zaslaním fotografie súhlasí s uverejnením kritiky/úpravy fotografie v rubrike Kritické okienko.